Na aktuálnu tému 

Keď listujeme v dennej tlači, sledujeme správy v elektronických médiách, ťažko dnes na Slovensku nájdeme zmienku o úspechoch, ktoré dosiahli jednotlivci, organizácia, firma. Jednoducho sa to dnes nenosí. Hovorí sa, že dobré sa chváli samo, ale potom nadobudnete dojem, že naozaj je všetko zlé a nič nefunguje tak, ako by malo. Nie ste síce ďaleko od pravdy, ale keby to tak v skutočnosti bolo, život by sa zastavil.

Možno to akosi vyplýva z ľudskej povahy, že všetko skôr ošomreme, hľadáme len negatívne stránky života. Médiá nás k tomu, možno nie zámerne, postrkujú. Potom sa nečudujme tým medziľudských vzťahom, závisti, nevraživosti, nedôvere voči dianiu, politike, politikom, ľahostajnosti a otrávenosti. Veď ju v ľuďoch a v sebe doslova pestujeme a rozosievame. Dokazuje to aj postoj v referendách, či naposledy v regionálnych voľbách do VÚC.

Nevieme sa už tešiť z dobre vykonanej roboty, z maličkostí, čo je vlastne zmyslom života a motorom nášho života.

Úlohou médií by mala byť aj výchova k zdravšiemu spôsobu života, k optimizmu, k pozitívnemu mysleniu. Aká je realita ? Okrem vrážd, lúpeží, tunelovania, korupcie, klientelizmu sa však nedozvieme nič viac. Uvedomuje si niekto, že síce jeho noviny sa dobre predávajú, ale čo tým spôsobuje ?
Všetko spomenuté neobchádza ani lesníctvo, ktoré má u nás hlboké a bohaté korene. Bola tu prvá lesnícka škola na svete, prvý lesnícky výskumný ústav, velikáni svetového lesníctva. Stav prirodzených lesov, ale aj zdravotný stav lesov, kvalita ich obhospodarovania, sú pýchou tohto národa. Dva milióny hektárov lesa je naše najväčšie, trvalo obnoviteľné bohatstvo.

Toto však občan nevie, pretože všetky snahy o to, aby sa to dozvedel, sú odmietnuté. Treba mu predložiť senzáciami nasiaknuté vyhlásenia o tom, ako lesy drancujú práve lesníci, ako ťažia len tie najkvalitnejšie stromy a tie potom s veľkým ziskom predávajú do zahraničia. Všetci, čo nosia zelenú lesnícku uniformu, na tom bohatnú na úkor nás všetkých.

Koho však mrzí viac ako lesníkov, že kvalitné drevo, ktoré pestovali celé generácie lesníkov, sa vyváža bez spracovania do cudziny. Veď história nám dala reálne predpoklady k tomu, aby každý druhý výrobok z dreva v Európskej únii bol vyrobený na Slovensku. Surovina a fortieľ slovenských ľudí nás k tomu predurčuje.

"Nevyvážajte drevo, nech zostane na Slovensku !" Ale pýtame sa, čo sním ? Kto ho spracuje ? "Zvýšte ťažbu a dajte robotu našim ľuďom !" To sú slová tých, ktorí nedokážu spracovať ani to, čo ťažíme teraz. Nedokážu kvôli zastaralej technológii a vytunelovaniu gátrov, píl, piliarskych prevádzok, celých tovární na spracovanie dreva. Ako to, že na Slovensku, kde lesy pokrývajú viac ako 40 % územia, nemáme ani jednu fabriku na spracovanie dýhy a sotva dve fungujúce na výrobu celulózy. Pozrite sa, koľko ich bolo pred rokom 1989 ! Kde sa podeli ? Mám to napísať ?

Sme si však na vine aj samotní lesníci. Tým, že sme zanedbávali a dodnes zanedbávame prácu s verejnosťou, prácu s mládežou, prácu s deťmi. Zanedbávame s vedomím, že predsa my sme tu boli prví a jediní ochrancovia prírody a my jediní tomu rozumieme. Ľahostajne sme sa celé roky prizerali a bez odozvy, alebo tvrdej oponencie pozorovali, ako o lese, jeho ochrane a ochrane prírody píšu nepravdy a polopravdy ľudia bez lesníckeho, ale aj ochranárskeho vzdelania.

V tomto smere si každý lesník musí dať roku na srdce a úprimne priznať, že neurobil vo svojom okolí nič pre zviditeľnenie tej najťažšej, ale najužitočnejšej roboty. Veď starať sa o mladé semenáčiky, sadeničky, mladé lesné porasty je rovnako užitočné, ako starať sa o výchovu detí a budúcich generácií.

Môžeme s hrdosťou povedať, že my lesníci máme to obrovské životné šťastie, že sa môžeme starať o výchovu (stromkov a porastov) v robote a o výchovu detí v rodinách. Kto má toľké šťastie a možnosti starať sa v podstate o všetko živé, ktoré ponesie náš rukopis celé desiatky rokov, ba v prípade lesa celú stovku rokov.

Občan nikdy nebol vedený k hlbšiemu zamysleniu sa nad tou ťažkou robotou v lese, kde bez ohľadu na počasie treba včas vykonať všetky potrebné práce. Skôr sa dozvie to okrídlené - stromy rastú aj bez ľudskej pomoci.

Ľahšie absorbuje populistické vyhlásenia o vývoze najkvalitnejšej drevnej suroviny, o drancovaní lesov, ničení prírody, obohacovaní sa.

Potom nastane situácia, keď sa takéto hlasy množia a kumulujú. Dnes na všetky strany chceme dať na vedomie, že to nie je pravda, že sa o lesy staráme s najlepším svojím svedomím a vedomím.

Nie je neskoro ? Veď najmladšia generácia nepočula o lesníkoch, o práci v lese nič pozitívne. Veríme spolu s vami, že nie je. Musíme však zo všetkých síl a na každom kroku trpezlivo vysvetľovať poslanie lesa, jeho vývoj, jeho potrebu v živote človeka, aj keď tisíckrát nebudeme vypočutí. Pokúsiť sa o to tisícprvýkrát a potom ešte tisíckrát.

Možno sa výsledkov takejto práce a úsilia nedožijeme tak, ako sa nedožijeme dospelosti lesa, ktorý sme vysadili a celé desaťročia sa oň starali. Ale je to našou svätou povinnosťou. Tak nám to káže náš lesnícky stav - to jedno z najkrajších povolaní na svete - povolanie lesníka.


Ing. Jozef H i k l