|
1
Apríl, mesiac ... Stalo
sa už tradíciou, že názvy niektorých mesiacov v roku spájame s akýmsi
podtitulom napr. marec – mesiac knihy, jún – mesiac poľovníctva
atď. S čím asi tak spájame mesiac apríl? Mnohí sa
pousmejú a povedia: apríl - mesiac bláznov. Túto myšlienku v nás
naozaj evokujú bláznivé rozmary počasia, avšak ruku na srdce, koľkí
z nás vedia, že od nepamäti je na Slovensku mesiac apríl,
mesiacom lesov. Áno lesov, tých ktoré vidíme keď sa poobzeráme
naokolo ale aj tých, ktoré nevidíme, a pokrývajú skoro 2 milióny
hektárov, čo je necelých 42 % rozlohy našej republiky. V tomto
mesiaci sa príroda začína intenzívnejšie vymaňovať spod
„nadvlády“ kráľovnej zimy, ktorá vládne silnou rukou a nechce
svoj trón postúpiť nikomu, čo je veľmi príznačné
aj pre tento náš región a spôsobuje nám popri radosti z dobrej
lyžovačky aj nemálo problémov. Aj
les, ako súčasť prírody ožíva, prebúdza sa zo spánku, do
ktorého upadol s posledným šumom padajúceho lístia, s posledným
zaručaním jeleňa v stráni, ktorý okrem túžby splniť
si svoju svätú povinnosť akokeby oznamoval príchod zimy. Lesy
aj keď oddychujú neprestávajú si plniť svoje funkcie, veď
ako hovoríme sú našimi pľúcami, rezervoármi pitnej vody a bez
nadsádzky môžeme povedať, že sú filtrom množstva negatívnych
vplyvov industriálnej spoločnosti. Pohľadom
z trochu odborného uhla hovoríme, že lesy majú celospoločenský
význam a okrem funkcie produkčnej plnia aj celý rad mimoprodukčných
funkcií, z ktorých pre ilustráciu spomeniem funkcie: vodohospodársku,
pôdoochrannú, zdravotnú, rekreačnú a. i. Aby
však lesy boli schopné plniť tieto funkcie v dostatočnej
miere musia byť, jednoducho povedané, zdravé a silné,
pripravené kedykoľvek odolávať značnému množstvu škodlivých
činiteľov. Zdravotný stav lesov nie je v súčasnosti
lichotivý a je len na nás, aby sme im podali pomocnú ruku, pretože
teórie o tom, že lesy to zvládnu samé sú také neodborné, že
ich platnosť by sa dala presunúť niekde do doby kamennej. Ľudia
často vidia veľmi zjednodušene v lese len nekonečný
zdroj dreva, zveriny a svojim ignorantským prístupom a hľadením
si len svojich osobných záujmov dokážu v priebehu niekoľkých
minút či hodín zničiť to, čo tu rástlo niekoľko
desaťročí a čo je výsledkom dlhodobej obetavej práce
generácií lesníkov – lesných hospodárov. Ročne sa vynakladajú
nemalé prostriedky na obnovu, výchovu, zveľaďovanie a ochranu
lesa, ale žiaľ aj na odstraňovanie škôd napáchaných
nedbalou a neuváženou činnosťou človeka. Mám na
mysli nelegálnu ťažbu dreva, nepovolený výrub vianočných
stromčekov, vypaľovanie trávy na medziach polí, pasienkov bližších
či vzdialenejších od lesných porastov, kedy aj ten najnevinnejší
ohník sa v priebehu niekoľkých sekúnd môže zmeniť na
ničivý živel, ktorý nepozná žiadne hranice lesov či už urbárskych,
štátnych, spoločenstvenných, cirkevných a ďalších. Prípady
rokov minulých varujú, nielen tu u nás v lokalitách Čertiaž,
Ždiarsko, Skalica či oproti v Petríkove, Bučníku a iných,
ale aj v celoslovenskom a aj celosvetovom meradle. Rovnako mi
nedá nespomenúť aj doslova „stádovitý“ zber lesných plodov,
bez rešpektovania nariadení o územiach zákazu zberu, kedy vidina
plného vedra čučoriedok zaslepuje oči, ktoré nehľadia
pod nohy či náhodou nestoja na maličkom stromčeku, ktorý
tam bol prácne vysadený a musí vynaložiť veľa energie
aby sa ujal. Áno,
súhlasím, zoberme si koľko potrebujeme, ale nehľadajme v tom
nijaký „biznis“, nechajme niečo aj vtáctvu a ostatným živočíchom,
veď nie sme tu len my. A takto by sa dalo poukázať na veľa
a veľa ďalších prípadov. Chcem
aj touto cestou apelovať na ľudí menšieho, či väčšieho
okolia aby si uvedomili dôsledky svojho konania a rešpektovali
platné zákony a nariadenia o obmedzeniach resp. o zákaze
určitých činností v lesoch a ich okolí. Pracovníci
lesov organizujú nielen v mesiaci lesov, ale po celý rok v spolupráci
so štátnou správou, lesnou strážou, strážou prírody, ochrancami prírody,
zložkami polície, hasičmi a ďalšími ochranné služby,
ktoré však majú za cieľ v prvom rade pred represívnymi
opatreniami uplatňovať prevenciu, to znamená
predchádzať nekalej činnosti páchanej v lesoch a uchrániť
lesy od takých ľudí o ktorých sa hovorí, že ak im to raz nemyslí,
ani v lese na iné myšlienky neprídu. Chrániť
lesy neprislúcha len nám lesníkom, ale všetkým, pretože všetci nachádzame
v lese pokoj, balzam na vypäté nervy z dennodenných stresových
situácií, čerstvý vzduch, oddych, rekreáciu a preto by sme
mali spoločne urobiť všetko preto, aby lesy boli aj naďalej
neoddeliteľnou súčasťou nášho života a aby sa
naplnili aj slová najvýznamnejšieho lesníka všetkých čias, ktorý
sa zaslúžil o rozvoj a zveľaďovanie lesov aj u nás
na Horehroní Jozefa Dekréta Matejovie „ Zachovať lesy
potomstvu.“ Ing.
Martin Kovalčík Lesná správa Polomka
|
2
V poslednom období sa v tlači vyskytuje vo vzťahu
k LSR čoraz viac článkov s negatívnym pohľadom na ich
hospodársku činnosť'. Je potrebné nastaviť zrkadlo autorom týchto článkov
a z iného ohľadu prehodnotiť' možnosti spolupráce medzi zástupcami
DSP a LSR ,š.p.. V médiách sa zdôrazňuje , že DSP je schopné
spracovať' všetky sortimenty dreva okrem Bk vlákniny , čo však
absolútne nie je pravda. Pri pohľade na nároky aké si spracovatelia dreva uplatňuj
ú u L SR j e viditeľné , že záujem je 0 odber smrekovej guľatiny
a časti vlákniny bez zastúpenia jedle , borovice a ostatných ihličnanov.
U listnatých drevín je záujem len o piliarsku guľatinu s priemerom
nad 25 cm ba skôr od 35 cm vyššie. ' Cieľom lesníckej obchodnej
politiky je hľadať' cesty na umiestnenie všetkých svojich
produktov na trhu nie len smrekovej guľatiny. Jedným z východísk je pre LSR spracovať si časť
dreva , o ktorú nie je u domácich odberateľov záujem na vlastných
spracovateľských kapacitách. Preto je u LSR zriadených niekoľko stredísk drevárskej
výroby , ktoré sú zamerané na spracovanie jedľovej guľatiny,
podrozmerných sortimentov ihličnatých drevín , odenkových častí
stromov z vyzdravovania , ktoré obsahujú také vady dreva , pre ktoré
ich nemožno zaradiť' do guľatinových sortimentov. V listnatom
dreve sú strediská zamerané na spracovanie bukovej a dubovej guľatiny
do priemeru 25 cm , na spracovanie agátu , jelše a ostatných listnatých
drevín. Význam stredísk drevárskej výroby u LSR je okrem iného v
tom , že eliminujú rôzne výkyvy v odbyte jednotlivých sortimentov
dreva , spracovávajú napádajúce sortimenty v blízkosti ich výskytu ,
napomáhajú k zamestnanosti v horských a podhorských oblastiach , kde sú
často jediným skromným zdrojom zamestnanosti. Spracovateľský priemysel dreva mechanickým spôsobom
si zvyšujúcim sa konkurenčným prostredím zavinil sám nedostatok
dreva v sortimente smrekových výrezov a teraz vytvára tlak na LSR , aby
robili nadprodukciu len smrekovej piliarskej guľatiny. Podotýkam ,
že cieľom slovenského lesníctva nie je pestovanie len smrekového
lesa pre potreby DSP. Cieľom lesníctva okrem ďalších funkcií lesa je
tvoriť' takú štruktúru lesných porastov , aby čo najviac
zodpovedala štruktúre prírode blízkych a ekologicky stabilných lesných
ekosystémov so zvyšovaním ich druhovej biodiverzity. Z toho dôvodu sú
i monokultúry smrekových porastov nahrádzané iným drevinovým zložením
, čo v konečnom štádiu spôsobí stále väčší
nedostatok smrekovej guľatiny. Toto si musia spracovatelia dreva zobrať' na zreteľ'
, a prispôsobiť' svoje podnikateľské činnosti daným
podmienkam.
Ing.
Ivan Novotný
|
3
Lesné požiare – aktuálna téma Les, lesné prostredie, lesný ekosystém, je širokým
priestorom, ktorý je vystavený neustálemu ataku škodlivých činiteľov.
Azda prvým, ktorý nastupuje po vegetačnom kľude, je požiar
– lesný požiar. Jarné obdobie vytvára vhodné prostredie na vznik a šírenie
požiarov. Negatívne javy a dôsledky lesného požiaru si často
neuvedomujeme, ale pôsobenie a iniciácia vzniku požiaru zo strany
ľudského faktora zohráva najdôležitejšiu rolu. Je založená na
nízkom vedomí, vysokej ľahostajnosti, nedovolenom konaní, žiadnej
represii. Osvetová činnosť, ktorá
sa v minulom období zo strany lesníckych organizácií vykonávala,
sa tiež minula účinkom. Výsledkom je nežiadúci vývoj lesných
požiarov a následne škody. Ani v podmienkach podniku sa neuspokojujeme
s vývojom vzniku lesných požiarov, Pozitívny vývoj v roku
2001 je previazaný na relatívne dobrý priebeh počasia. Čo sme
však zaregistrovali v poslednom období, je
striedanie sa dlhších periód
tepla a sucha s dlhšími periódami zrážok. Má to
vplyv na vznik zvýšeného požiarneho nebezpečenstva tak, ako je
definované v právnych predpisoch. Znížená starostlivosť a až zanedbané
pozemky pastiev a trávnych porastov susediacich s lesom
sú živnou pôdou pre vznik lesných požiarov najmä z titulu vypaľovania
suchej trávy. Že sa jedná o vžitú technológiu v starostlivosti
o uvedené pozemky, je preukázateľné. Taktiež to, že sa jedná
o jednu z najčastejšie sa vyskytujúcich príčin
vzniku lesného požiaru, žiaľ, stáva sa pravidlom, že ťažko
dokázateľnú. Týmto len poukazujem na skutočnosť, že lesníkovi
zákonom uložená povinnosť v opatreniach na ochranu lesov pred
požiarmi je nedostatočná. Domnievam sa, že ochrana lesov pred požiarmi
má byť celospoločenská záležitosť so zapojením aj
nelesníckych subjektov, resp. subjektov, pozemky ktorých susedia s lesom.
Takto to prezentujeme pri stretnutiach s príslušnými orgánmi.
Prelomiť zaužívané, neúčinné opatrenia minulých období sa
žiaľ nepodarilo. Trend potvrdzuje aj novela
právnych predpisov o požiarnej ochrane – zák. 314/01 Z.z.
a vykonávacia vyhláška č. 121/02 Z.z.. Opatrenia na ochranu
lesa postavené na vlastníkovi (!?) lesa považujeme za iracionálne najmä
vo vybavení požiarnym náradím,
kde pri súčasnom výklade by si jeho doplnenie v rámci podniku
vyžiadalo najmenej 4 mil. Sk. Je to neprijateľné. V tomto
smere aj konáme na racionálnom výklade citovaných predpisov a veríme,
že výsledky sa premietnu do podnikových a závodových predpisov
tak, aby vyhovovali lesnej prevádzke. Určitým krokom dopredu bola v jesennom období aj
prevádzka leteckej požiarnej služby (LPS) – hliadkovacia činnosť
vo vymedzenom území (stredné Slovensko). V tomto období vrcholia
prípravy na jej rozvinutie v širšom
priestore – na území takmer celého podniku, celej republiky, s aktívnym
zapojením odštepných závodov. Situácia vo vývoji požiarovosti za rok 2001 : - počet lesných požiarov
55 - poškodená/zničená plocha
49,10 ha/22,54
ha - vzniknutá škoda
1 074 tis. Sk - klasifikácia príčin vzniku (počet/škoda) v tis. Sk
- vypaľovanie
4/186,0
- návštevníci lesa
13/169,0
- neznáma
30/568,0
- vlastná prevádzka
2/10,0
- iné
4/19,0 Z hľadiska príčin je vidieť, že takmer
vo všetkých prípadoch sa na vzniku lesných požiarov podieľa
ľudský faktor, keď za neznámu príčinu sa klasifikuje vždy,
pokiaľ nie je táto preukázateľná príčina vypaľovania. V priebehu jarného počasia v tomto roku sa
vytvorili priaznivé podmienky na vznik a šírenie lesných požiarov.
Stav sa k 10. 4. 2002 sa
približuje k bilancii roku 2001 a opakovane potvrdzuje poznatky
a údaje vyššie uvedené. V ochrane lesov pred požiarmi je nevyhnutné zmeniť
filozofiu zabezpečovania preventívnych, ako aj represívnych opatrení.
Akým smerom, o tom máme poznatky z lesníckej prevádzky a aj
svoje predstavy. Hľadáme cesty na ich zovšeobecnenie. Ing. Peter Slobodník |