Lesníci nie sú ochranári?

 

Podľa Nariadenia vlády SR z l9. l2. 200l č. 24/2002 Z.z. o spôsobe výpočtu a úhrady majetkovej ujmy vzniknutej obmedzením bežného hospodárenia na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve štátu, dostanú majitelia lesných pozemkov finančnú kompenzáciu za obmedzenia hospodárenia z dôvodu zvýšených nákladov a obmedzenia výnosov.

Pokladám tento zákon za diskriminujúci vo vzťahu k Lesom SR, š.p., pretože jednostranne zvýhodňuje neštátnych majiteľov lesov, hoci chránené územia sú z väčšej časti situované v štátnych lesoch napr. TANAP, NAPANT...

V Rakúsku štát hradí obmedzenie práva užívania všetkým lesomajiteľom bez ohľadu na to, kto je vlastníkom lesných pozemkov. Nariadenie vlády takto zakladá precedens zvýhodňovania jednej skupiny vlastníkov a do budúcna spôsobí zníženie konkurencieschopnosti štátnych lesov, možno s jasným zámerom ich zlikvidovať, resp. navrhnúť do privatizácie. Dostať sa ku drevu – to je jediná snaha nesolventných spracovateľov drevnej suroviny. Spravovať lesy národných parkov a rezervácií – to je zas snaha ortodoxných ochranárov.

Preto sa v poslednej dobe napochytre vyhlasujú nové národné parky a rezervácie. Nikto si však nekladie otázku, čo potom s občanmi horských a podhorských oblastí, či regiónov. Vysídliť miestne obyvateľstvo – horalov by bolo zrejme najjednoduchšie, lebo po krachu priemyselných podnikov a poľnohospodárskych družstiev prídu o posledný zdroj obživy – prácu v lese.

V Liptove naši predkovia počas leta gazdovali na poli, v zime rúbali drevo a furmanili. Lesné robotníčky zalesňujú holiny, vyžínajú kultúry, starajú sa o pestovanie lesa. Potom im zrejme zostane chodiť na prechádzky po národných parkoch. Len po značkovaných chodníkoch a náučných trasách.

Diametrálne iná, ľudskejšia je lesopolitika európskej únie (EÚ). EÚ doporučuje využitie drevného odpadu ako jediného významného a trvale obnoviteľného zdroja energie na vykurovanie podhorských dedín a mestečiek. Paródiou doby je plynofikácia obcí, ktoré majú prebytok palivového dreva v okolí. Je hádam plyn ekologicky čistejším médiom? A keď, tak dokedy?

EÚ presadzuje komerčné využitie dreva ako suroviny XXI. storočia – nábytok, ľahké stavebné a konštrukčné materiály, prírodné drevené obklady, bytové doplnky atď.

Veď les je a zostane donekonečna využiteľným bohatstvom celého národa! Môžeme z neho s rozumom ťažiť, zabezpečiť ľuďom relax a rekreáciu v zdravom prostredí, ale i teraz tak vzácne pracovné príležitosti. Zabezpečiť v podhorských dedinách sociálny zmier, to nebude ľahkou úlohou ani do budúcna.

Les je živý organizmus, ktorý takisto ako človek, najskôr sa zrodí, postupne dozrieva, až napokon odchádza. V štádiu technickej zrelosti je potrebné hospodárske lesy začať obnovovať. Ochranné lesy nechajme rásť, pokiaľ budú schopné plniť svoju funkciu. Keď začnú odumierať, nebojme sa do nich zasiahnuť, samozrejme pokiaľ možno citlivo a s plnohodnotnou následnou náhradou.

U nás sú drevené piliny deklarované ako nebezpečný odpad a za spaľovanie drevného odpadu platí prevádzkovateľ pokuty, zatiaľ čo rozvinuté štáty dávajú zdarma kotly na palivové drevo! V tom je zásadný rozdiel prístupu.

Ochranárske ciele musia korešpondovať s rozvojom vidieka. Rozvoj podhorských obcí je závislý na báze lesa, z ktorého celého generácie žili. Slovensko je chudobná krajina na nerastné suroviny, tieto zdroje z väčšej časti boli vydrancované už za stredoveku, i v novoveku.

Les prežil vďaka rozumnému hospodáreniu zapálených lesníkov, ktorí sa  oň doteraz starali. Zrazu niekto verejnosti podsúva myšlienku, že o les sa budú lepšie starať z našich daní platení ochrancovia prírody. Horári predsa nie sú žiadni amatéri ! Lesnícka škola v Liptovskom Hrádku má už cez dvesto rokov.

Naším predchodcami zmenený les predsa nemôžeme nechať napospas extrémistom, ktorí radšej nechajú drevo zhniť na koreni, akoby ho nechali zužitkovať. Mali by osoh nielen lesníci, ale i drevospracujúci a celulózopapierenský priemysel, zníži sa závislosť na dovoze plynu, či elektrickej energie.

V ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia sú naakumulované ohromné zásoby dreva, o čom vie každý odborník. V Lesnom závode Liptovský Hrádok je pomer kategórií lesa nasledovný :

 

 l.   lesy hospodárske                    41 %

2.   lesy ochranné                          39 %

3.   lesy osobitného určenia          20 %

 

Už z toho je zrejmé, aká je disponibilná zásoba dreva v lesoch Liptova.

Hranicu ochranných lesov sme znižovali z pragmatických dôvodov – nesprístupnenia lesných porastov. Iba zlomok z nich leží v skutočne extrémnych lokalitách – bralá, sute, ľadovcové kotly, extrémny sklon svahu, atď. Z pôvodných lesov sa zachovalo  torzo práve tu. Ostatok sú pôvodné výnosové lesy, ktoré sa aj bez výkonnej techniky využívali už stáročia pred nami.

Príde čas, a to nie som planý vizionár, že občania tohto štátu dostanú rozum a budú žiadať prehodnotenie potreby chránených území i ochranných lesov. Ak budú chcieť plnohodnotne žiť!

Naši ochranári zohnali ovce z hôľ, dobytok z horských pasienkov. Popritom chodia na skusy do Álp, kde zámožní sedliaci pasú kravičky v kosodreví. U nás počet kamzíkov sústavne klesá, v Alpách stúpa. Vonkoncom nepoznajú pastierov stád -  špecializovaných rangerov. Je normálne, že sa na Liptove (v štátnych lesoch) plne využíva len 40 % lesov, i to s rôznymi obmedzeniami hospodárenia v národných parkoch? Načo sú nám rezervácie lesných drevín plné suchárov a chrobačiarov, pretože tu nesmú lesníci zakročiť ?

Lesníci máme svoj rozum a niekoľko storočné odborné poznatky i vlastné skúsenosti. My nepotrebujeme čakať na to, ako sa s napadnutou kalamitou vyrovná kôrovec. Veď to dopredu vieme, netreba nám čakať na kalamitné premnoženia podkôrneho hmyzu a v konečnom dôsledku zničenie komplexu lesov tak, ako na Šumave, v Javorine vo Vysokých Tatrách!

Študovať národné parky v rozľahlej Severnej Amerike s inou hustotou obyvateľstva a porovnávať ich s našimi stredoeurópskymi pomermi je scestné. Správanie vlkov pri nespočetných stádach karibu a pri našej jelenej zveri musí byť zákonite iné. Nesmieme vychádzať z nesprávnych predpokladov. My si musíme chrániť prírodu s ohľadom na naše špecifické podmienky. Verte mi, že našu dedovizeň si my lesníci chceme zachovať, ale i zveľadiť. A o to by nám malo ísť všetkým.

Aj vďaka horárom máme doteraz dostatok pramenitej vody, dýchame kyslík, vyprodukovaný našimi lesmi, nie brazílskymi pralesmi. Pri rozumnom hospodárení môžeme siahnuť do nahromadených drevných zásob a v čase hospodárskej krízy tak pomôcť zabezpečiť obživu  ťažko skúšaného národa.

Som jeden z lesníkov, čo dôverne pozná lesy Liptova. Nebojím sa konfrontácie priamo v lesných porastoch. Dialóg s profesionálnymi ochranármi je potrebný a nutný, veď napokon celý život je plný kompromisov. Ale nemôže to byť jednostranný diktát cez tvrdo postavený zákon o životnom prostredí. Nech rozhodnú vecné argumenty, nie velikášske predstavy o takej ochrane krajiny, kde občan nebude mať životný priestor a ak, tak len ako trpný, chudobný pozorovateľ.

Ochrancovia prírody musia brať do úvahy verejnú mienku, názory vlastníkov i miestnych obyvateľov. Ľudia musia prijať ich návrhy za svoje, nie ako sústavu nekonečných obmedzení vlastníckych a užívateľských práv a ako jednostranný diktát. Vtedy zavládne raj na Slovensku!                                              

                                                           Ing. Igor Mráz

                                  riaditeľ OZ Liptovský Hrádok