Zhodnotenie škôlkárskej výroby v r. 2001 

 

Pre škôlkársku výrobu bol rok 2001 prvým rokom napĺňania koncepcie, ktorá ako „Intenzifikácia škôlkárskej výroby“ hneď v jeho začiatku bola vedením podniku prijatá na realizáciu. Jej súčasťou bol aj časový postup na splnenie jednotlivých výrobných a ekonomických úloh. Tieto sa  v uplynulom roku realizovali nasledovne:

 

1. výrobné úlohy

 

a) Zníženie výmery produkčných plôch. Z počiatočného stavu 239 lesných škôlok a produkčnej plochy 413,87 ha bolo vzhľadom na prijatú zásadu postupného vyraďovania neperspektívnych prevádzok z produkcie vylúčených 37 lesných škôlok s výmerou 47,28 ha, ďalšie budú nasledovať v tomto roku po vyzdvihnutí rozpestovaného materiálu, čím by sa ich početný stav mal stabilizovať na 180 lesných škôlkach s výmerou produkčnej plochy 320 ha.

b) Využívanie nadbytočných plôch. Bol spracovaný program plantážneho pestovania vianočných stromčekov, na ktorý sa z väčšej časti využijú práve nepotrebné školničné plochy o výmere 54,40 ha. Ostatné plochy sa buď zalesnia, využijú ako funkčné plochy alebo na doplnkovú poľnohospodársku výrobu. V zámere väčších škôlkárskych stredísk sa uvažuje tiež s pestovaním okrasných drevín a výsadieb na výrobu okrasnej čačiny.

c) Pestovanie sadbového materiálu. Na základe zistení o výhľadovej ročnej potrebe sadeníc a priemernej úspešnosti vzchádzavosti semenáčikov boli stanovené množstvá semena, ktoré  OZ vysiali pre zabezpečenie svojich potrieb. Rozpestovalo sa 51,3 mil. kusov 1-ročných semenáčikov, celkový stav dosiahol 124,2 mil. kusov semenáčikov a sadeníc, z toho 36,5 mil. výsadbyschopných. Zároveň bol rozpracovaný program dodávateľsko-odberateľských vzťahov v pestovaní voľnokorenného sadbového materiálu medzi jednotlivými OZ, ktorého cieľom je postupná koncentrácia výroby do väčších, nedostatočne využívaných škôlkárskych stredísk (ŠS). V rámci tohto programu sa rozpracoval sadbový materiál v objeme 3,5 mil. kusov a postupne po dosiahnutí jeho výsadbyschopnosti by tento spôsob vnútropodnikových vzťahov mal nahradiť v súčasnosti zaužívané, viac-menej náhodné prerozdeľovanie reprodukčného materiálu medzi OZ. 

d) Program výroby obaľovaných sadeníc. Sprevádzkované boli 2 technológie, z toho systém pestovania v Jiffy rašelinových tabletách na OZ Beňuš, Topoľčianky a Rožňava a systém Länen výsevom do sadbovačov za využitia osevovej a plniacej technologickej linky na OZ Semenoles. Spolu sa rozpestovalo 1 mil. kusov obaľovaných sadeníc, v rámci jesenného zalesňovania sa z nich použila takmer polovica, čím ich podiel na umelej obnove lesa stúpol z nepatrného zlomku na 2  % a je predpoklad, že po zvládnutí pomerne náročných technologických postupov a zmene nepodložene nedôverčivého prístupu niektorých OZ porastie produkcia už v najbližšom období k hranici optimálneho podielu 5 – 10  % obaľovaných sadeníc na obnove lesa.

e) Realizácia produkcie pre cudzích. Podarilo sa zintenzívniť predaj sadbového materiálu pre cudzie subjekty, ktorý z objemu  6,9 mil. kusov sadeníc z roku 2000 stúpol na 9,8 mil. kusov. O naplnenie úlohy sa výrazne pričinilo len niekoľko OZ, mnohé ďalšie nedostatočne využili tento spôsob realizácie svojej produkcie.

 

2) ekonomické úlohy

 

a) Metodika na meranie efektívnosti škôlkárskej výroby. Bola vypracovaná sústava 6 ukazovateľov, charakterizujúcich výrobu, nákladovosť a výnosovosť škôlkárskej výroby. Stanovený bol tiež spôsob ich hodnotenia v trojstupňovej škále s cieľom motivovať výrobcov sadeníc k odhaľovaniu vlastných rezerv a zároveň poskytnúť možnosť porovnania medzi jednotlivými lesnými škôlkami a OZ. Spätne bol zhodnotený i rok 2000, avšak - vzhľadom na určitú náročnosť osvojenia si metodiky a prácnosť pri väčšom počte malých škôlok na OZ - len v rámci škôlkárskych stredísk, z ktorých stanovené kritériá splnili  4 (OZ Palárikovo, Námestovo, Bardejov a Kriváň).

b) Zabezpečenie rentability výroby. I keď všetky ostatné uvádzané úlohy boli splnené v plnom rozsahu, práve pri tejto najrozhodujúcejšej sa podľa oficiálnych výsledkov hospodárskej činnosti vo výrobe sadbového materiálu nepodarilo dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Hospodársky výsledok –40,6 mil. Sk zdanlivo hovorí za všetko – ale je naozaj reálnym odrazom škôlkárskej výroby? Pri podrobnejšom pohľade na jednotlivé nákladové a výnosové položky nie je možné si nevšimnúť podiel napočítanej réžie. Už toľkokrát prepracovaný a po objektívnejšom hodnotení volajúci systém prerozdeľovania režijných nákladov znovu raz zaťažil škôlkársku výrobu neprislúchajúcim podielom. Veď ak na pestovnú činnosť bolo napočítaných  54 % a na ťažbovú činnosť  50 %, tak nie je reálne, aby škôlkárska výroba, väčšinou na okraji záujmu v porovnaní s uvedenými činnosťami, bola zaťažená až 61  % podielom. Z výnosových položiek zmena stavu zásob –5,8 mil. Sk tiež prispela k stratovosti škôlkárskej výroby, keď niektoré OZ zaktivovali sadbový materiál už koncom roku 2000, inde sa sem mínusové položky dostali administratívnymi nedopatreniami.

Koncepcia deklarovala cieľ zabezpečiť rentabilitu výroby, avšak pri nápočte skutočnej výrobnej réžie, prislúchajúcej na škôlkársku činnosť a zohľadnení stavu rozpracovanej výroby sadbového materiálu. Výrobná réžia (podľa neoficiálnych výsledkov, získaných z jednotlivých OZ) v skutočnosti dosiahla hodnotu 33,8 mil. Sk, čo je takmer len polovica z napočítanej a jej priemerný podiel 34  % je naozaj reálnym vyjadrením režijných nákladov väčšiny škôlkárskych stredísk a malých lesných škôlok. Zmena stavu rozpracovanej výroby dosiahla +4,8 mil. Sk (pri ohodnotení 1 semenáčika čiastkou 1,10 Sk), čím vyjadruje rozpracovanie väčšieho objemu sadbového materiálu, ako sa v priebehu roku vyzdvihol. Zohľadnením uvedených položiek v nákladoch a výnosoch a ich pripočítaním k ostatným by reálna hodnota hospodárskeho výsledku bola -2,5 mil. Sk, teda takmer na hranici rentability. Prehľad o oficiálnom i skutočnom hospodárení lesných škôlok na jednotlivých OZ uvádza tab. 1.

 

 

 Aká bola teda skutočná efektívnosť škôlkárskej výroby? V zmysle metodiky výborné výsledky dosiahlo 6 OZ, medzi nimi suverénne OZ Námestovo, stabilne s vynikajúcimi výsledkami, pritom len v priemerných výrobných podmienkach. Účasť v tejto elitnej skupine sa neušla OZ Šaštín s najväčším škôlkárskym strediskom len preto, že nesplnil ukazovateľ vzchádzavosti semenáčikov. Inak kladným hospodárskym výsledkom a vysokým objemom zrealizovaných sadeníc, hlavne pre cudzích odberateľov, sa stal príkladom zdravého podnikania a snahy po rentabilite i pre ostatné škôlkárske strediská.

Dobré výsledky dosiahli ešte 2 OZ, zvyšok bol neuspokojivý, predovšetkým stratovosťou svojej výroby. Ktoré faktory ju však mohli ovplyvniť smerom k priaznivejším výsledkom? Z uvádzaných v tab. 1 je to predovšetkým vyššia produkcia sadbového materiálu – hlavne predajom pre cudzích. Lepšia úspešnosť v dopestovaní 1-ročných semenáčikov by tiež poriadne pozmenila dosiahnuté výsledky. Veď oproti požadovanej, priemernej výnosovosti sa skutočne dosiahnutá odlišuje o –19,2 mil. semenáčikov (stĺpec strata-zisk na 1-roč. sem.), ktoré by v konečnom dôsledku znamenali zvýšenie výnosov o 21,1 mil. Sk a úplne iný hospodársky výsledok. Keby... Je ešte veľa čo naprávať, čo zlepšovať, čomu sa vyvarovať a z čoho sa poučiť. Škôlkárska výroba je vždy tak trochu lotéria...s počasím, škodcami, chorobami, kvalitou semena. Lenže - hľadanie objektívnych príčin pre ospravedlnenie výsledkov nepomôže. Cieľ bol určený – a treba ho sledovať. Preto aj pre rok 2002 boli všetky OZ vyzvané postaviť svoje plány na úrovni vyrovnaného hospodárenia. Tab. 1 je prehľadom, ako sa k tomu na OZ pristúpilo. (Tabuľka zostavená s použitím údajov od pestovateľov OZ, pričom hospodársky výsledok  zohľadňuje  výrobnú réžiu a zmenu stavu rozpracovanej výroby). Je jasné, že niektoré strediská s vysokými režijnými (predovšetkým odpisovými) nákladmi a nízkou produkciou ťažko v tejto fáze dosiahnu skutočnú rentabilitu. Avšak na OZ s malými lesnými škôlkami plánovať niekde až miliónovú stratu je jednoducho neprípustné. Tu by sa malo pristúpiť k dôslednej analýze a pri neudržateľnosti vyrovnaného hospodárenia pristúpiť k rušeniu ďalších lesných škôlok. Prevzatím ich produkčných úloh by práve stratové ŠS mohli svoje viac-menej konštantné režijné náklady rozpúšťať na väčší objem výroby – a mať lepšie výsledky.  

Rok 2002 bude pre škôlkársku výrobu rovnako ťažký a problematický ako pre celé lesné hospodárstvo. Odosobnením sa od vlastných lokálnych záujmov a aktívnym prístupom k realizácii vytýčených koncepčných úloh má však škôlkárska výroba predpoklad byť plnohodnotnou súčasťou lesníckych činností, spomedzi ktorých má však napriek malému objemu výroby jednu prioritu – ňou sa celý kolobeh obnovy lesa začína.

 

Ing. Rudolf Bruchánik, PhD.