Zhodnotenie škôlkárskej výroby v r. 2001
Pre
škôlkársku výrobu bol rok 2001 prvým rokom napĺňania koncepcie, ktorá
ako „Intenzifikácia škôlkárskej výroby“ hneď v jeho začiatku
bola vedením podniku prijatá na realizáciu. Jej súčasťou bol aj časový
postup na splnenie jednotlivých výrobných a ekonomických úloh. Tieto
sa v uplynulom roku
realizovali nasledovne:
1.
výrobné úlohy
a)
Zníženie výmery produkčných plôch.
Z počiatočného stavu 239 lesných škôlok a produkčnej plochy
413,87 ha bolo vzhľadom na prijatú zásadu postupného vyraďovania neperspektívnych
prevádzok z produkcie vylúčených 37 lesných škôlok s výmerou
47,28 ha, ďalšie budú nasledovať v tomto roku po vyzdvihnutí
rozpestovaného materiálu, čím by sa ich početný stav mal stabilizovať na
180 lesných škôlkach s výmerou produkčnej plochy 320 ha.
b)
Využívanie nadbytočných plôch.
Bol spracovaný program plantážneho pestovania vianočných stromčekov, na
ktorý sa z väčšej časti využijú práve nepotrebné školničné
plochy o výmere 54,40 ha. Ostatné plochy sa buď zalesnia, využijú ako
funkčné plochy alebo na doplnkovú poľnohospodársku výrobu. V zámere
väčších škôlkárskych stredísk sa uvažuje tiež s pestovaním
okrasných drevín a výsadieb na výrobu okrasnej čačiny.
c)
Pestovanie sadbového materiálu.
Na základe zistení o výhľadovej ročnej potrebe sadeníc a priemernej
úspešnosti vzchádzavosti semenáčikov boli stanovené množstvá semena,
ktoré OZ vysiali pre zabezpečenie
svojich potrieb. Rozpestovalo sa 51,3 mil. kusov 1-ročných semenáčikov,
celkový stav dosiahol 124,2 mil. kusov semenáčikov a sadeníc, z toho
36,5 mil. výsadbyschopných. Zároveň bol rozpracovaný program dodávateľsko-odberateľských
vzťahov v pestovaní voľnokorenného sadbového materiálu medzi
jednotlivými OZ, ktorého cieľom je postupná koncentrácia výroby do väčších,
nedostatočne využívaných škôlkárskych stredísk (ŠS). V rámci
tohto programu sa rozpracoval sadbový materiál v objeme 3,5 mil. kusov a postupne
po dosiahnutí jeho výsadbyschopnosti by tento spôsob vnútropodnikových vzťahov
mal nahradiť v súčasnosti zaužívané, viac-menej náhodné prerozdeľovanie
reprodukčného materiálu medzi OZ.
d)
Program výroby obaľovaných sadeníc.
Sprevádzkované boli 2 technológie, z toho systém pestovania v Jiffy
rašelinových tabletách na OZ Beňuš, Topoľčianky a Rožňava a systém
Länen výsevom do sadbovačov za využitia osevovej a plniacej technologickej
linky na OZ Semenoles. Spolu sa rozpestovalo 1 mil. kusov obaľovaných sadeníc,
v rámci jesenného zalesňovania sa z nich použila takmer polovica,
čím ich podiel na umelej obnove lesa stúpol z nepatrného zlomku na 2
% a je predpoklad, že po zvládnutí pomerne náročných
technologických postupov a zmene nepodložene nedôverčivého prístupu
niektorých OZ porastie produkcia už v najbližšom období k hranici
optimálneho podielu 5 – 10 % obaľovaných sadeníc na obnove lesa.
e)
Realizácia produkcie pre cudzích.
Podarilo sa zintenzívniť predaj sadbového materiálu pre cudzie subjekty,
ktorý z objemu 6,9 mil. kusov
sadeníc z roku 2000 stúpol na 9,8 mil. kusov. O naplnenie úlohy sa
výrazne pričinilo len niekoľko OZ, mnohé ďalšie nedostatočne využili
tento spôsob realizácie svojej produkcie.
2)
ekonomické úlohy
a)
Metodika na meranie efektívnosti škôlkárskej výroby.
Bola vypracovaná sústava 6 ukazovateľov, charakterizujúcich výrobu, nákladovosť
a výnosovosť škôlkárskej výroby. Stanovený bol tiež spôsob ich
hodnotenia v trojstupňovej škále s cieľom motivovať výrobcov
sadeníc k odhaľovaniu vlastných rezerv a zároveň poskytnúť možnosť
porovnania medzi jednotlivými lesnými škôlkami a OZ. Spätne bol
zhodnotený i rok 2000, avšak - vzhľadom na určitú náročnosť
osvojenia si metodiky a prácnosť pri väčšom počte malých škôlok na
OZ - len v rámci škôlkárskych stredísk, z ktorých stanovené
kritériá splnili 4 (OZ Palárikovo,
Námestovo, Bardejov a Kriváň).
b)
Zabezpečenie rentability výroby.
I keď všetky ostatné uvádzané úlohy boli splnené v plnom
rozsahu, práve pri tejto najrozhodujúcejšej sa podľa oficiálnych výsledkov
hospodárskej činnosti vo výrobe sadbového materiálu nepodarilo dosiahnuť
vyrovnané hospodárenie. Hospodársky výsledok –40,6 mil. Sk zdanlivo hovorí
za všetko – ale je naozaj reálnym odrazom škôlkárskej výroby? Pri
podrobnejšom pohľade na jednotlivé nákladové a výnosové položky nie
je možné si nevšimnúť podiel napočítanej réžie. Už toľkokrát
prepracovaný a po objektívnejšom hodnotení volajúci systém prerozdeľovania
režijných nákladov znovu raz zaťažil škôlkársku výrobu neprislúchajúcim
podielom. Veď ak na pestovnú činnosť bolo napočítaných
54 % a na ťažbovú činnosť
50 %, tak nie je reálne, aby škôlkárska výroba, väčšinou na
okraji záujmu v porovnaní s uvedenými činnosťami, bola zaťažená
až 61 % podielom. Z výnosových položiek zmena stavu zásob
–5,8 mil. Sk tiež prispela k stratovosti škôlkárskej výroby, keď
niektoré OZ zaktivovali sadbový materiál už koncom roku 2000, inde sa sem mínusové
položky dostali administratívnymi nedopatreniami.
Koncepcia deklarovala cieľ zabezpečiť rentabilitu výroby, avšak pri nápočte skutočnej výrobnej réžie, prislúchajúcej na škôlkársku činnosť a zohľadnení stavu rozpracovanej výroby sadbového materiálu. Výrobná réžia (podľa neoficiálnych výsledkov, získaných z jednotlivých OZ) v skutočnosti dosiahla hodnotu 33,8 mil. Sk, čo je takmer len polovica z napočítanej a jej priemerný podiel 34 % je naozaj reálnym vyjadrením režijných nákladov väčšiny škôlkárskych stredísk a malých lesných škôlok. Zmena stavu rozpracovanej výroby dosiahla +4,8 mil. Sk (pri ohodnotení 1 semenáčika čiastkou 1,10 Sk), čím vyjadruje rozpracovanie väčšieho objemu sadbového materiálu, ako sa v priebehu roku vyzdvihol. Zohľadnením uvedených položiek v nákladoch a výnosoch a ich pripočítaním k ostatným by reálna hodnota hospodárskeho výsledku bola -2,5 mil. Sk, teda takmer na hranici rentability. Prehľad o oficiálnom i skutočnom hospodárení lesných škôlok na jednotlivých OZ uvádza tab. 1.
Aká
bola teda skutočná efektívnosť škôlkárskej výroby? V zmysle
metodiky výborné výsledky dosiahlo 6 OZ, medzi nimi suverénne OZ Námestovo,
stabilne s vynikajúcimi výsledkami, pritom len v priemerných výrobných
podmienkach. Účasť v tejto elitnej skupine sa neušla OZ Šaštín s najväčším
škôlkárskym strediskom len preto, že nesplnil ukazovateľ vzchádzavosti
semenáčikov. Inak kladným hospodárskym výsledkom a vysokým objemom
zrealizovaných sadeníc, hlavne pre cudzích odberateľov, sa stal príkladom
zdravého podnikania a snahy po rentabilite i pre ostatné škôlkárske
strediská.
Dobré
výsledky dosiahli ešte 2 OZ, zvyšok bol neuspokojivý, predovšetkým
stratovosťou svojej výroby. Ktoré faktory ju však mohli ovplyvniť smerom k priaznivejším
výsledkom? Z uvádzaných v tab. 1 je to predovšetkým vyššia
produkcia sadbového materiálu – hlavne predajom pre cudzích. Lepšia úspešnosť
v dopestovaní 1-ročných semenáčikov by tiež poriadne pozmenila
dosiahnuté výsledky. Veď oproti požadovanej, priemernej výnosovosti sa
skutočne dosiahnutá odlišuje o –19,2 mil. semenáčikov (stĺpec
strata-zisk na 1-roč. sem.), ktoré by v konečnom dôsledku znamenali zvýšenie
výnosov o 21,1 mil. Sk a úplne iný hospodársky výsledok. Keby...
Je ešte veľa čo naprávať, čo zlepšovať, čomu sa vyvarovať a z čoho
sa poučiť. Škôlkárska výroba je vždy tak trochu lotéria...s počasím,
škodcami, chorobami, kvalitou semena. Lenže - hľadanie objektívnych príčin
pre ospravedlnenie výsledkov nepomôže. Cieľ bol určený – a treba ho
sledovať. Preto aj pre rok 2002 boli všetky OZ vyzvané postaviť svoje plány
na úrovni vyrovnaného hospodárenia. Tab. 1 je prehľadom, ako sa k tomu
na OZ pristúpilo. (Tabuľka zostavená s použitím údajov od pestovateľov
OZ, pričom hospodársky výsledok zohľadňuje
výrobnú réžiu a zmenu stavu rozpracovanej výroby). Je jasné,
že niektoré strediská s vysokými režijnými (predovšetkým odpisovými)
nákladmi a nízkou produkciou ťažko v tejto fáze dosiahnu skutočnú
rentabilitu. Avšak na OZ s malými lesnými škôlkami plánovať niekde až
miliónovú stratu je jednoducho neprípustné. Tu by sa malo pristúpiť k dôslednej
analýze a pri neudržateľnosti vyrovnaného hospodárenia pristúpiť k rušeniu
ďalších lesných škôlok. Prevzatím ich produkčných úloh by práve
stratové ŠS mohli svoje viac-menej konštantné režijné náklady rozpúšťať
na väčší objem výroby – a mať lepšie výsledky.
Rok
2002 bude pre škôlkársku výrobu rovnako ťažký a problematický ako
pre celé lesné hospodárstvo. Odosobnením sa od vlastných lokálnych záujmov
a aktívnym prístupom k realizácii vytýčených koncepčných úloh
má však škôlkárska výroba predpoklad byť plnohodnotnou súčasťou lesníckych
činností, spomedzi ktorých má však napriek malému objemu výroby jednu
prioritu – ňou sa celý kolobeh obnovy lesa začína.
Ing. Rudolf Bruchánik, PhD.