Liptovské lesy zasiahla kalamita

HOVORÍME S RIADITEĽOM OZ LIPTOVSKÝ HRÁDOK Ing. IGOROM MRÁZOM

        

        Stromy určené na ťažbu vyznačujú spravidla lesníci. Tento raz prekvapivo značila sama príroda. A veru začrela poriadne rozšafne. V poryvoch víchra, ktorý na hrebeňoch Tatier dosahoval rýchlosť až l40 kilometrov za hodinu, padali stromy ako zápalky. V noci z 27. na 28. októbra len v obvode Odštepného závodu Liptovský Hrádok padlo okolo 50 000 m3 kalamitného dreva. 

        Pán riaditeľ, na akom území Liptova "gazdujete"?


        Lesný závod obhospodaruje štátne lesy na území Liptova o celkovej výmere 53 000 ha. Vetrová kalamita postihla všetkých jedenásť lesných správ nášho odštepného závodu. Nie celkom rovnomerne, najviac škody smršť narobila na LS Benkovo - 14 000 m3 (Nízke Tatry), na LS Čierňavy a Rakytov po 5 000 m3 (Veľká Fatra).

 

        Ako sa výčiny vetra prejavili priamo v lesných porastoch?

        Asi jedna tretina postihnutých stromov je polámaná vo výške dvoch - troch metrov, takže najcennejšie drevo z územkov je znehodnotené. Aj trojkubičné stromy ležia rozosiate ako zápalky, bez ladu a skladu presne tak, ako padali vo víre.

 

        Víchrici predchádzajúce trojmesačné výdatné dažde rozmočili pôdu na blato a to zrejme tiež pôsobilo nepriaznivo...


        Plytký koreňový systém smrekov v nápore víchra často povolil u jednotlivých stromov. V prebierkových, mladších lesoch pomiestne padali celé časti lesných porastov. Prepadový vietor zlámal i buky, ba dokázal vyvrátiť i hlbokokorenné červené smreky (smrekovec opadavý). A to je už dosť čo povedať! Stalo sa, že v smrekovej novokultúre, kde naši predchodcovia posadili smrekovce ako spevňujúce pásy, paradoxne tieto teraz padli za obeť prepadovému vetru. Na skalnatých hrebeňoch ostali stáť stromy, ktoré mali korene pevne zviazané so skalnatým podložím. Naopak, na hlbších rozmoknutých pôdach vyvalilo celé kolesá stromov.


 

        Ktoré lesy sú postihnuté najviac?


        Roztratené vývraty sú po celom lese bez rozdielu, či sa jedná o hospodárske, ochranné lesy alebo lesy osobitného určenia. 

 

 

        Kedy ste začali kalamitné drevo spracúvať?


        So spracovaním kalamity sme začali okamžite, hneď ráno v pondelok 28. októbra. Drevorubači najskôr oslobodili lesné cesty, vedúce k obývaným samotám a zvážnice, po ktorých sa dopravujú lesní robotníci i drevo z lesa. Horárne na samotách ostali bez elektriky aj tri-štyri dni.
Hneď počas zisťovania rozsahu škôd pracovníci ústredia závodu zastavili rubné ťažby (obnovné úmyselné) i úmyselné ťažby v prebierkach nad päťdesiat rokov. Akonáhle lanovky dokončia rozpracované pracoviská, budú priebežne nasadzované na spracovanie sústredenej kalamity. Momentálne pracuje v celom našom odštepnom závode sedem lanových systémov.


 

        Čo vám robí najviac starostí?


        Situáciu sťažuje skutočnosť, že náš závod má spomedzi všetkých lesných závodov LSR najnižšiu hustotu cestnej siete. Výstavba lesných ciest zaostala z viacerých príčin v minulosti. V Ľubochnianskej i Čiernovážskej doline dlho fungovali železničky. Vzhľadom na to, že OZ hospodári len na území národných parkov, je získanie povolenia k výstavbe tak potrebnej cestnej siete abnormálne obtiažne.


 

        V súčasnosti sa však lesné cesty stavajú šetrnou bagrovou technológiou, ktorá je síce oveľa drahšia, ale podstatne citlivejšia voči prírodnému prostrediu ako tie ostatné... 

 

        Áno, ale súčasná ekonomická situácia nedáva predpoklady na rozsiahlejšie budovanie zvážnic. No i napriek tomu treba sprístupňovať porasty kvôli plneniu predpisov LHP a zvlášť pri vzniku spracovania kalamít drevnej hmoty.


 

        Za aký čas sa mienite s kalamitou vysporiadať?


        Určite to bude v zákonom stanovenej lehote - šesť mesiacov a to tak, aby sa predišlo znehodnoteniu dreva, ako i napadnutiu vývratov podkôrnym a drevokazným hmyzom. V jednotlivých prípadoch podľa potreby v zmysle vyhlášky MP SR č. 244/l997 Zb. požiada príslušný okresný úrad - odbor PPaLH o schválenie harmonogramu spracovania náhodnej ťažby nad šesť mesiacov. Záleží na ďalšom priebehu zimy, pretože v našich liptovských horách zvykne napadať snehu, ako sa u nás zvykne hovoriť, vyše práva.

Zhováral sa: Fedor Mikovič