O lesníckej loby, premnožených medveďoch i neporiadnych jaskyniaroch 

(Aj) pod Rokošom večne spievajú lesy 

        V dôležitých chvíľach je cenný názor ľudí, ktorí nezvyknú rozprávať to, čo sa práve hodí, ale skôr to, čo im káže rozum i srdce. V nedávny predvianočný čas som si mohol pripomenúť hneď tri takéto osobnosti. Ich domy zhodou okolností stoja v tesnom susedstve na útulnom námestíčku v Uhrovci, obci neďaleko Bánoviec nad Bebravou. V prvom sa kedysi narodili Ľudovít Štúr a Alexander Dubček, v druhom dodnes býva Štefan VARGA, náš kolega, ktorý stál na čele tunajšieho polesia a neskôr aj lesnej správy pozoruhodných 35 rokov. Tu pod dominantným Rokošom (1.010 m.n.m.) prežil tri závody, sedem riaditeľov a dnes je čerstvým dôchodcom, ktorý má na súčasné lesnícke dianie vyhranený názor. Práve to bol aj dôvod nášho stretnutia.

        Pán Varga, môžete úvodom trocha zaspomínať na vášho suseda, pána Dubčeka ?

        Dubčeka som bližšie spoznal až v časoch, keď ako mechanizátor Západoslovenských lesov bol jedenásť rokov naším kolegom. Pri jednej jeho pracovnej návšteve v Uhrovci v polovici sedemdesiatych rokov sme na tunajšej chate na Striebornici spolu prerozprávali celú noc. Hoci som sa dosť snažil reč obrátiť aj na politiku, vôbec sa mi to nepodarilo. Dubček sa tejto téme úplne vyhýbal a reč sa krútila najmä okolo poľovačiek. Jednoduchým vysvetlením jeho ohľaduplnosti boli eštebácke autá, ktoré sa neskrývane po celý čas motali okolo chaty. Spomienkou na túto návštevu nám zostal novučičký gázik, ktorý sme dostali ako jedna z prvých lesných správ na Slovensku... 

        O dôchodcoch sa vie, že k rôznym témam sa vyjadrujú trocha otvorenejšie, ako v časoch, keď ich hmotné zabezpečenie záviselo aj od lojality k zamestnávateľovi....

        Nemyslím si, že je to môj prípad, pretože otvorený som bol vždy. Či si už mladý pracovník kontroly poplietol javor s dubom červeným, alebo som sprevádzal vysokých hostí na diplomatických poľovačkách, vždy som im hovoril to, čo som si myslel. Samozrejme slušne, ale zrozumiteľne. Nebolo to vždy jednoduché, ale väčšinou sa to oplatilo ...

        Dobre, skúste teda svoju otvorenosť využiť pri hodnotení lesníckeho dneška...

        Lesníctvo sa nám prepadá do akejsi jamy, ktorá mne osobne pripomína politickú obludnosť päťdesiatych rokov. Vtedy bol iný názor trestný, dnes je síce povolený, ale čo z toho, keď je úplne ignorovaný. Aspoň v lesníctve určite! Nepochopenie nášho poslania dosahuje azda historický vrchol. Časť spoločnosti akoby prestávala chápať podstatu lesa a lesníctva. Vzduch, pôda, voda, naša zdravá budúcnosť, to ani keby s lesmi ani nesúviselo. Poviem vám aj hlavnú príčinu tohto stavu: Nemáme svoju lesnícku loby ! Keď v krajine, ktorá je takmer napoly pokrytá lesmi nie je v 150 členom parlamente ani jeden lesník, tak je to na pováženie... Darmo si mi tu vyprávame medzi sebou svoje pravdy, bez odborne i ľudsky spriaznených vrcholových politikov sa dnes nepresadíme ! My predsa dobre poznáme skutočné súvislosti, ale kto im chce rozumieť tam hore, kde budúcnosť lesov musí oproti sociálnym problémom dneška naozaj vyzerať ako úplne druhoradá otázka?! Neúcta spoločnosti k lesom vrcholí neúctou k práci lesníka, ktorý dnes viac ako pána pripomína žobráka... Poviem vám, že keby som sa ešte raz narodil, veľmi by som zvažoval, či ísť za lesníka. A mať syna, iste by som ho dnes odradil od nášho povolania...

        To veru neznie povzbudivo... Nepričinili sme sa však o takýto stav trocha aj sami? Často zdôrazňujeme svoju lesnícku konzervatívnosť, no nie je tu teraz čas zanechať túto pozíciu a pustiť sa do boja o vlastné profesionálne pozdvihnutie?

        Určite áno. Ako to však dokázať v dobe, ktorá je plná neúcty k poriadku a právu ? Miesto vašich pekných slov o pozdvihnutí by mi úplne stačilo, keby každý prichytený zlodej dreva, alebo pytliak bol príkladne potrestaný. Namiesto toho je väčšina prípadov vyriešená úplne smiešnym spôsobom a zlodeji sa mi už o krátky čas smejú do očí. Teda, ak sa smejú, to je ten lepší prípad. Horšie je, ak sa chcú s vami porátať ! Skúste si potom vo svete, kde zákony podporujú lumpov udržať glanc ! Nech sa preto nik nediví, že mnohí lesníci sú neistí a svoje povinnosti vykonávajú bez osobného nasadenia. S takou armádou sa však bitky nevyhrávajú. A sme v začarovanom kruhu... 

        Ako z neho von ?

        Predovšetkým musíme udržať kvalitu vlastnej lesníckej roboty. Ideálne časy boli za polesí, to ma nik nepresvedčí, že nie. Vedeli sme o všetkom a nič nám neuniklo. Dnes, nech sa chlapci snažia ako chcú, sa to už nedá tak usledovať ako voľakedy. Ale dobre, polesia sú minulosťou. Môžeme si však pomôcť inak: Treba konečne stabilizovať lesné obvody a ich obsadenie. Nemôžeme predsa každú chvíľu meniť hranice obvodov a ich obsadenie a domnievať sa, že sa to neodrazí na kvalite lesníkovej roboty. Tu ozaj nejde o akési zabetónovanie, ale o to, aby lesník mohol naplno využiť svoje skúsenosti. Na našej správe sme napríklad každý rok robili okolo 20 ha premien. Dnes je to názorná ukážka zmyslu lesníckej práce, ktorú však nik nespravil ani za rok, ani za dva. Vidia to aj tunajšie urbáre, ktoré nám nechali svoje lesy v prenájme. Vzniká otázka - chceme, aby kvalita lesa rástla, alebo sa uspokojíme s cynickým konštatovaním, že hora rastie tak, či tak... Je na nás, aby správnu odpoveď verejnosť dobre poznala - horu treba ustavične zveľaďovať, pretože len vychovávaný les plní všetky svoje funkcie. A cena týchto funkcií bude rásť. Presvedčiť verejnosť, no najmä politikov, že do týchto funkcií sa oplatí investovať je dnes naša najväčšia, no zároveň najťažšia úloha. 

        Dobre, no asi by sme sa nemali čakať na to, že sa to všetko porieši tam hore, ale treba získavať verejnosť na svoju stranu pri každej vhodnej príležitosti. Napríklad - v doline Hradištnica sme dnes videli pozoruhodne vkusne upravený vstupný areál do miestnej jaskyne, ktorý má však zásadnú chybu - je vybudovaný nelegálne. Nemali by sme v takýchto prípadoch namiesto kritiky radšej jaskyniarom pomôcť ? Určite by nám to v budúcnosti nezabudli...

        Sám som bol prekvapený, ako to tam v poslednom čase dobudovali. Nám priamu škodu v podstate neurobili, trochu nám však ich činnosť prekáža pri poľovačkách, lebo jaskyňa je priamo v strede revíru. Asi by sme však s nimi spoločnú reč nájsť mohli a mali. Úloha robiť si dobrou lesníckou diplomaciou z bývalých odporcov súčasných spojencov bude stále aktuálnejšia. Nepochybne, je to jedna z ciest, ako sa pričiniť o zásadný obrat v posudzovaní našej práce.

        Keď ste už spomenuli poľovníctvo - za jediný deň nášho putovania tunajšími lesmi sme videli azda každý druh zveri, pravda, okrem medveďa. Ale aj jeho stavy, ako som ráno začul na lesnej správe v Žitnej - Radiši, trvalo rastú...

        Ani sa nedivte - medveď sa nemôže loviť na jar, nemôže sa loviť ťažší ako 100 kg, nemôže sa loviť na mrcinu. To všetko spôsobuje, že napriek nášmu úsiliu dosť hosťov odchádza bez úspechu. Výsledkom toho je, že prírastok, ktorý sa mal odloviť, ostáva v lese. Riešenie by tu však bolo: Odstrel neodlovených jedincov prideliť po určitej lehote personálu. Je to však v rukách podniku. A verte, že by to malo svoj efekt. Neraz sa tu totiž stane, že ideme s hosťom na posed aj pätnásť nocí za sebou a - nič. Hosť odíde a náš lesník stretne medveďa hneď najbližšiu noc presne na mieste, kde ho pred tým s hosťom márne čakal... 

        Čakanie na medveďa, čakanie na lepšie časy lesnícke... Jedno i druhé chce nielen trpezlivosť a odvahu, ale najmä fortieľ. Je dobré, že naša kolektívna lesnícka skúsenosť sa môže oprieť o životnú múdrosť ľudí, čo v lesoch strávili nejedno decénium. Aj o múdrosť Štefana Vargu. Hoci nedávny odchod do radov dôchodcov zanechal v jeho duši akýsi íverčok, smútiť sa veru nebude. Nieto kedy, poľovnícke funkcie a najmä vnúčatá to ani neumožňujú. V doline dnes správcuje Ing. Jaroslav Sednička, ktorý bol po rokoch úzkej spolupráce prirodzeným nástupcom Štefana Vargu. Ich vzájomná otvorená komunikácia ma utvrdila v tom, že tí, ktorí poctivo slúžia lesu sa nedelia na bývalých a súčasných. A tak je to iste aj správne, veď lesy večne spievajú nielen v Gulbranssenovej trilógii, ale aj pod tunajším Rokošom. 

Pripravil: Ján Mičovský

Hodnotenie trofejí (Š. Varga prvý z ľava). Historická chvíľa správy - strelil sa prvý medveď 
(Š. Varga vzadu v strede).