MÁTE  UŽ NOVÝ KALENDÁR?

        Nepochybujeme o tom, že áno. Veď sotva by sme dnes našli človeka, ktorý by kalendár nemal - či už veľký, nástenný, ktorý plní aj akúsi okrasnú funkciu v byte, alebo na pracovisku, praktický stolový, malý vreckový, alebo v knižnej podobe s pestrým, poučným i zábavným čítaním na celý rok. Také i onaké kalendáre majú u nás dávnu tradíciu a v takýto čas, keď sa starý rok stretáva s novým, majú kalendáre najväčší kurz.
        Slovo kalendár vzniklo z latinského slova "kalendárium". Bola to kniha, do ktorej sa zapisovali mená dlžníkov a zapožičaná suma peňazí. Dnes pod obsahom tohto slova rozumieme zoznam všetkých dní v roku, usporiadaných do týždňov a mesiacov. A veru ťažko by sme si vedeli predstaviť život bez takej naoko bežnej veci, ako je kalendár. S jeho pomocou si pamätáme, kedy treba čo urobiť, kedy má kto narodeniny a meniny, kedy prídu sviatočné, kedy zasa všedné, pracovné dni.
        História kalendára nie je celkom jednoduchá. Tu i tam sa kalendár rozišiel s astronomickými javmi na našej Zemi i vo Vesmíre a tak ho bolo treba ustavične upravovať. V roku 46 pred našim letopočtom nariadil rímsky cisár Július Cézar opravu kalendára, ktorý nazvali po ňom - juliánsky. V roku 1582 pápež Gregor XIII. opravil kalendár do dnešnej podoby a ten tiež pomenovali po ňom - gregoriánsky.
        Pod slovom "kalendár" však rozumieme aj zábavno-náučnú knihu, v ktorej okrem samotného kalendária môže čitateľ nájsť celú kopu článkov, hádaniek, fotografií a kresieb nielen pre dospelých, ale aj pre deti. Takéto kalendáre patrili medzi prvé tlačené knihy našej národnej literatúry. Často boli jedinou knihou v chalupe roľníka a lesného robotníka, či v horárskom domci na samote ďaleko za dedinou. Najznámejšími vydavateľmi kalendárov boli kedysi na Slovensku Juraj Palkovič, Daniel Lichard, ale aj Matica slovenská v Martine, Spolok svätého Vojtecha v Trnave a liptovskomikulášske vydavateľstvo Tranoscius. Obľuba kalendárovej literatúry u najširších vrstiev čitateľov viedla vydavateľov k zaraďovaniu článkov s národnými a sociálnymi témami. 
        Do knižných foriem kalendárov sa stále častejšie dostávali aj tajuplné výklady o pohybe nebeských telies, najmä planét, ktoré autori spájali najčastejšie s ľudským zdravím. K jednotlivým mesiacom sa pridávali veršované pravidlá, porekadlá a pranostiky, pribúdali ilustrácie. Na svoje si prišli aj milovníci astrologických predpovedí. Boli tam predpovede vojen, hladu, moru, povodní, počasia i politických udalostí v krajine a vo svete. Postupom rokov si život vynútil aj také praktické kalendárové rubriky, ako boli recepty na prípravu jedál, či zoznam významných trhov a jarmokov, ceny najbežnejších tovarov a podobne.
        Kalendár teda prežil kdejaké premeny a šťastne a dožil našich čias. V súčasnosti sa kalendáre, či už nástenné, alebo stolové, stali vďačným prostriedkom na propagovanie firiem, podnikov, či rôznych podujatí. 
        Aj náš podnik - Lesy Slovenskej republiky Banská Bystrica - vydal v tomto roku nástenný kalendár s trinástimi pôsobivými fotografiami. Ich autorom je náš pracovník - Jozef Šabo z Odštepného závodu v Topoľčiankach, ktorý si zelenú lesnícku rovnošatu oblieka už rovné tri desaťročia. Autorský kalendár je vskutku pekný darček našej firmy k autorovmu životnému jubileu - päťdesiatinám, ktoré oslávi v posledný tohtoročný januárový deň, ale aj naopak - dôstojný dar tvorcu kalendára svojej firme.
Aj autormi 53 fotografií v stolovom kalendári, ktorý nesie logo nášho štátneho podniku, sú napospol naši zamestnanci. Editorsky sa na príprave týchto kalendárových kolekcií podieľal Ing. Jozef Hikl z GR LSR. 
        Obidva druhy kalendárov sme prihlásili do celoslovenskej súťaže kalendárovej tvorby, ktorú každoročne usporadúva Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici a Sekcia fotografickej tvorby pri Slovenskom syndikáte novinárov. Verme, že naše lesnícke kalendáre budú mať úspech nielen u našich obchodných partnerov, lež aj u odbornej poroty. K tomuto presvedčeniu nás môže oprávňovať aj kvalita fotografií našich autorov. 

Jednu z nich uverejňujeme aj tu, na stránkach Lesníka. Autorka Dáša Pavlovičová z OZ Trenčín ju nazvala Východ slnka nad Rokošom v Strážovských vrchoch.

Fedor Mikovič