Hneď na začiatku roka, 2. januára 2003, informoval verejnosť o výsledkoch našej práce v uplynulom roku, ale najmä o našich spoločných zámeroch a plánoch na ďalšie mesiace. Snímka je z vysielania Rádia Regina Banská Bystrica s rozvojovo - technickým riaditeľom Ing. Jánom Gašparom sa rozprávala moderátorka Slovenského rozhlasu Eva Faksová.

Foto: Fedor Mikovič

 

Prebytkové listnaté drevo

Paroplynové cykly pre vlastné potreby

        Najväčší slovenský výrobca celulózy a papiera v Ružomberku investuje v rokoch 2002 až 2004 približne 240 mil. EUR na rekonštrukciu 18. papierenského stroja a celulózky. Modernizáciou sa v Severoslovenských celulózkach a papierňach (SCP) zvýši výrobná kapacita papiera o 100-tisíc ton na 450-tisíc ton. Rekonštrukciou celulózky sa výroba celulózy zvýši o viac ako 100-tisíc ton na takmer 400-tisíc ton, v závislosti od pomeru spracúvanej zmesi ihličnatého a listnatého dreva. Cieľom investície je aj zlepšenie životného prostredia v Ružomberku a jeho okolí. Najväčší prínos príde z celulózky, kde emisie kysličníka siričitého a celkovo redukovanej síry (TRS) zachytí technológia podľa najlepších dostupných techník. Nový zberový systém spojí všetky zdroje do nového regeneračného kotla a rekonštruovanej pece na vápno. SCP spracúvajú najmä vlákninové drevo, ktoré sa iným spôsobom dá zhodnotiť len obmedzene. Spracúvajú takmer všetky listnaté a ihličnaté dreviny zo všetkých druhov ťažieb vrátane kalamity. V tomto roku plánujú v Ružomberku využiť asi 742-tisíc kubíkov listnatého vlákninového dreva a asi 435-tisíc kubických metrov ihličnatého vlákninového dreva V. akostnej triedy. Po pripravovanej rekonštrukcii by to malo byť v roku 2005 už 1,428 milióna a v ďalšom roku až 1,519 milióna kubíkov listnatého vlákninového dreva. SCP sa snažia o to, aby v budúcnosti bolo všetko spracúvané drevo listnaté, pretože na Slovensku je ho v súčasnosti prebytok 0,6 - 1 milión kubických metrov ročne. SCP ako ôsmy najväčší slovenský exportér pozitívne ovplyvňujú obchodnú bilanciu Slovenska. Titul Najlepší exportér Slovenskej republiky získali vlani už piaty rok za sebou. Od roku 1996 z celkových investícií vo výške asi 12 mld. Sk vynaložila firma na akcie s ekologickým prínosom viac ako 4 mld. Sk. Medzi najdôležitejšie investície patrí vybudovanie a prevádzka dvoch plynových turbín kombinovaných s parnými kotlami a parnou turbínou. Prostredníctvom dcérskej spoločnosti SPS Ružomberok sú SCP v súčasnosti jediným priemyselným podnikom na Slovensku, ktorý prevádzkuje pre svoje potreby paroplynové cykly. V súčasnosti v priestoroch čistiarne odpadových vôd v ružomberskej mestskej časti Hrboltová pokračujú na rozsiahlych ekologických akciách, ktoré prinesú výrazné zníženie zápachu. 
Peter Farárik, Hospodársky denník 19. novembra 2002 

 

Lesníci nemajú dôvod zatajovať možnosti ťažby

Tvrdí Ján Ilavský, riaditeľ Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene a dodáva, že najväčší podiel dreva treba predávať na verejných dražbách

        Drevári tvrdia, že lesníci môžu ťažiť viac dreva. Majú pravdu? 
        V najbližších desiatich rokoch môže byť ťažba vyššia. Má však hranice. Je to najmä zlý zdravotný stav slovenských lesov, ktoré patria k najpoškodenejším v Európe. Často vznikajú kalamity, ktoré sa nedajú regulovať, pričom spracovanie kalamity má vždy prednosť. Ťažbu ovplyvňuje aj to, že Slovensko patrí v Európe k štátom s najväčším percentom (40) chránených lesov, čo obmedzuje ťažbu. Lesníci nemajú dôvod zatajovať možnosti ťažby, treba ich len objektívne kalkulovať. 

 

        Drevári, ale aj lesníci nie sú spokojní s tým, ako sa obchoduje s drevom. Prečo? 

        Myslím si, že sa nedá hovoriť o dobrom trhu. Treba ho viac otvoriť a sprehľadniť. V zahraničí majú neštátni vlastníci lesov združenia, ktoré informujú o cenách, odbyte. U nás takáto organizácia nie je. 

 


        Dominantným hráčom na trhu sú však Lesy SR. Kritizujú ich drevárske firmy odôvodnene? 

        Do určitej miery áno, pretože trh s drevom by mal viac využívať možnosti, ktoré dávajú verejné ponuky. Treba dosiahnuť, aby sa čo najväčší podiel dreva predával na verejných dražbách. 

 


        Koľko dreva sa tam dnes predáva? 

        Predávajú sa tam najmä cenné sortimenty dreva. 

 


        A ihličnatá guľatina? 

        Myslím si, že väčšinou nie. Pri obchode vždy treba rozlišovať, o aké konkrétne drevo ide. Máme napríklad prebytok vlákniny, ktorá sa exportuje. V súčasnosti sa diskutuje predovšetkým o jednej skupine dreva, tou je piliarske ihličnaté drevo. Ihličnaté porasty však tvoria len necelých 42 percent lesov a smrek iba 27 percent. Aj to sú limity ťažby. 

 


        Situáciu na trhu vraj výrazne ovplyvňujú aj malé píly. Naozaj? 

        V uplynulom desaťročí vznikli desiatky, niektorí hovoria, že stovky malých píl. Spracujú veľké objemy, do roka možno desiatky alebo aj stovky tisíc kubíkov dreva, ktoré chýbajú väčším spracovateľom. Jadrom problému sú však vzťahy medzi dodávateľmi dreva a jeho spracovateľmi. Rozhodne by mali byť dlhodobé, aby obe strany mali istotu - druhovú aj cenovú. 

 

        Chýbajú také dlhodobé zmluvy? 

        Áno. 

 


        Nie je to aj pre staré stámiliónové dlhy dodávateľov za dodané drevo? 

        Môže to byť jedna z príčin, sú však aj iné. Chýbajú napríklad výrobné programy zamerané na komplexnejšie spracovanie dreva, popíliť drevo nestačí. Treba začať budovať nové vzťahy, ktoré by dávali lepší predpoklad na seriózne dohody. Z oboch strán sa treba usilovať, aby sa vzťahy nenaštrbovali, ale zlepšovali. 

 


        Vyváža sa zo Slovenska veľa dreva? 

        To je relatívne, sú krajiny, čo vyvážajú viac. Ak sa však Slovensko chce radiť k priemyselne vyspelým krajinám, nemalo by vyvážať surovinu. 

 


        Vyvážame preto, že drevo nevieme spracovať? 
        Ak na niektoré sortimenty nie je doma odbyt, predovšetkým na vlákninové drevo, ktorého sa vyvezie okolo 600 000m3, tak export je nevyhnutnosťou. Treba komplexne dobudovať drevospracujúci priemysel. Nejde pritom len o postavenie ďalšej celulózky, chýbajú nám napríklad polotvrdé drevovláknité dosky. Bez nich sa nedá vyrobiť moderný nábytok. 

 


        Nová vláda vidí liek na odstránenie prekážok v tom, že vytvorí z Lesov SR, dnes štátneho podniku, akciovú spoločnosť. Je to cesta von z problémov? 
        Je to jedna z možností, ale nie jediná. V Európe prebieha živá diskusia o tom, ako by sa mali spravovať štátne lesy. Je viacero modelov. Jeden z nich je rakúsky, postavený na báze akciovky, iný je fínsky na základe štátneho podniku. 

 


        Bez ohľadu na to, ako sa zmení forma spravovania Lesov SR, je podľa vás dôležité, aby si štát udržal kontrolu nad lesmi, ktoré mu patria? 
        Nijaká krajina v Európe neprivatizuje lesy v pravom zmysle slova, teda žeby ich predávala. Rakúske štátne lesy môžu síce predať štátnu lesnú pôdu, peniaze však musia zložiťna zvláštny účet a kúpiť za ne najmenej toľko lesa od súkromných vlastníkov, koľko predali. 

 


        Zrejme podstatou diskusie o štátnych lesoch je predovšetkým snaha o ich efektívnejšie spravovanie, o lepšie vynakladanie prostriedkov štátu. Je teda aj o dotáciách? 
        Lesy majú tri funkcie - ekologickú, ekonomickú a sociálnu. A všetky tri treba vidieť v ich vzájomnej vyváženosti. Les nie je iba drevo, ale aj kyslík, rekreácia a množstvo iných mimoprodukčných funkcií, ktoré teraz nadobúdajú na význame.

 
        Dotovať či nedotovať lesy, ktoré nepatria len štátu? 
        Nehovorme o dotáciách lesov, ale o štátnej objednávke na plnenie funkcií lesov, ktoré v dôsledku činnosti človeka nemôžu zabezpečiť a sú pritom dôležité pre človeka. Malo by ísť o objednávku spoločnosti na zabezpečenie toho, čo si spoločnosť objednáva od lesov navyše, ako je bežná výroba dreva a nevyhnutne to potrebuje.

Jozef Sedlák, Pravda, 22. novembra 2002