Bonitácia Norika muránskeho typu

 

         Vo štvrtok 23. 10 2003 sa v Dobšinej, v stredisku chovu koní Odštepného závodu Lesov Slovenskej republiky Revúca uskutočnila bonitácia koní Norik muránskeho typu.,

         Norik muránskeho typu je špecifický druh tzv. chladnokrvného pracovného koňa, ktorý bol vyšľachtený na Muráni a využíva sa v lesnom hospodárstve.  Napriek zvyšujúcemu sa podielu modernej techniky pri ťažbe dreva (harvestery, forwardery) sa v slovenskom lesnom hospodárstve podiel koní na sústreďovaní dreva pohybuje okolo 8%, pretože v exponovaných svahoch má aj moderná technika svoj limit dostupnosti.

         Bonitácia, čiže hodnotenie, sa v stredisku chovu koní v Dobšinej koná vždy na jar a na jeseň, pričom na jeseň sa robia i tzv výkonnostné skúšky kobýl pred zaradením do základného stáda. To má momentálne 6 žrebcov, 48 kobýl a niekoľko žriebät. Predsedom bonitačnej komisie bol doc. Ing. Marko Halo, PhD. z katedry špeciálnej zootechniky Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Bonitačná komisia konštatovala výbornú úroveň chovu a veľmi vyrovnané kvality jednotlivých koní. „Výber na výstavu by bol veľmi jednoduchý, v podstate možno vybrať ktoréhokoľvek jedinca“, konštatoval doc. Halo. Bonitáciu so záujmom sledoval i generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, Ing. Karol Vinš a ďalší členovia topmanažmentu. V etape transformácie štátneho podniku na akciovú spoločnosť je predmetom úvah, ktoré hospodárske aktivity si akciovka ponechá a ktoré vysunie do externého prostredia. Po skúsenostiach s privatizáciou žrebčínov na Slovensku (všetky ich noví majitelia doviedli ku krachu) je otázne, aký bude ďalší osud muránskych Norikov, ktorých chov je pre odštepný závod v Revúcej stratový. Pašovanie pracovných koní z Poľska tlačí ceny na trhu smerom nadol. A to je len jeden z faktov, ktorý robí vrásky na čele muránskym chovateľom, ktorí boli za svoju prácu neraz ocenení na Agrokomplexe v Nitre. Na stranu Lesov SR sa v tomto prípade stavajú aj ochranári prírody, argumentujúc tým, že spásanie Muránskej planiny je prirodzenou prekážkou zániku lúčnych spoločenstiev, ktoré sú domovom mnohých chránených druhov rastlín a živočíchov – spomeňme len Chrapkáča poľného, jeden z najohrozenejších vtáčich druhov v Európe.

         Hodnota žrebčína nie je daná len mechanickým súčtom trhovej hodnoty koní a hospodárskych budov. Je to výsledok viac než 50 – ročnej práce chovateľov, je to uznanie vlastného plemena Norik muránskeho typu, je to akési „hrozienko v bábovke Lesov Slovenskej republiky“, ako povedal generálny riaditeľ vo svojom záverečnom preslove, „a toto hrozienko nesmie zaniknúť, to je a bude našim cieľom.“

Text: Mgr. Peter Gogola

Foto: Archív