Informácie o projektových témach
Akademická obec |
Projektový tím anylyzujúci požiadavky a predstavy akademickej obce o smerovaní LSR š.p. po transformácii pracoval v zložení: Vedúci
projektového tímu: Ing. Jozef
Hikl Členovia projektového tímu: Ing. Miroslav Engler, Ing. Michal Žídek |
Nárokovú skupinu tvoria zástupcovia
akademickej obce, ktorej predmetom je vedeckovýskumná a vzdelávacia
činnosť zameraná na procesy lesníctva. Lesnícky stav zastupuje profesná
organizácia zriadená zákonom. Na základe tohto kritéria boli vybrané
nasledujúce subjekty: Štyri
fakulty TU Zvolen, Ústav ekológie lesa SAV Zvolen,
Slovenská lesnícka komora.
Oslovené lesnícke inštitúcie prejavili
rôzny záujem o transformačný proces štátneho podniku na akciovú
spoločnosť. Lesníckym inštitúciám nie je ľahostajný ďalší osud Lesov
SR, ktoré predstavujú najväčšie prírodné bohatstvo Slovenska. Na jednaj
strane bol vyslovený súhlas s potrebou transformácie, no na druhej
strane upozorňujú aj na možné riziká transformačného
procesu, ktoré podľa nich spočívajú hlavne v možnej privatizácii štátnych
lesov a tiež v nedodržaní základných princípov trvaloudržateľného
obhospodarovania a rozvoja lesa. Obavy sú tiež zo zmeny charakteru hospodárenia,
narušenia ekologickej stability a biodiverzity,
z obhospodarovania lesov v národných parkoch, ktoré
prioritne plnia ekologické a environmentálne funkcie lesov.
Obdobne aj ich predstavy o cieľoch a úlohách podniku po transformácii
vychádzajú z celospoločenského postavenia štátneho podniku, ktorý by
mal i naďalej ostať vedúcou lesníckou organizáciou na Slovensku,
hlavne z pohľadu trvale udržateľného obhospodarovania lesov a ich
ďalšieho rozvoja. Lesnícke inštitúcie očakávajú,
že sa tým zefektívni spravovanie zvereného štátneho majetku,
ochrana a zveľaďovanie lesov pri plnení celospoločenských funkcií.
Lesy SR by mali plniť úlohu garanta zužitkovania drevnej hmoty subjektami na
Slovensku v prospech dynamického rozvoja drevospracujúceho priemyslu a napomáhali
k postupnému vytváraniu lesnícko-drevárskeho komplexu.
Možnosti vzájomnej spolupráce vidia pri vypracovaní koncepcie základných
princípov rozvoja lesného hospodárstva, pri riešení problémov zhoršovania
zdravotného stavu lesných porastov, a pri zdokonaľovaní
environmentálne prijateľného boja so škodcami lesných drevín.
Poľovníci |
Požiadavky nárokovej skupiny Poľovníkov analyzoval projektový tím v zložení: Vedúci
projektového tímu: Ing. Marcel Lehocký
Členovia projektového tímu: Ing.
Zoltán Hlavaj, Ing. Dušan Krajniak, Ing. Peter Kuric, Ing. Milan Nemšák,
Ing. Jozef Nikodem, Ing. Alojz Psotka, Ing. Jozef Zimmermann |
Pri
analýze nárokovej skupiny „Poľovníci“, ktorú tvorí 60 tis. domácich
poľovníkov, z ktorých je 54 tis. organizovaných v Slovenskom poľovníckom
zväze, sa identifikovalo 12 požiadaviek, z ktorých sú najdôležitejšie:
Ø
prenájom poľovných pozemkov a revírov ,
Ø
vysoká početnosť zveri,
Ø
zachovanie prírodného a estetického charakteru prostredia
(krajiny),
Ø
možnosť lovu vzácnych druhov zveri (medveď, vlk, rys, divá mačka,
hlucháň a tetrov),
Ø
nevymáhanie škôd zverou.
Negatívne
vzťahy poľovníkov sú k týmto nárokovým skupinám:
Ø
ekológia a mimovládne organizácie,
Ø
turisti,
Ø
využívanie sekundárnych produktov lesa.
Rozpor
záujmov a ekonomicky nevýhodný vzťah Lesov SR v súčasnosti je
pri týchto požiadavkách poľovníkov::
Ø
prenájom poľovných pozemkov a revírov z dôvodu nízkeho a regulovaného
nájomného,
Ø
zvyšovanie početnosti zveri z dôvodu nárastu škôd na lese,
Ø
prispôsobenie hospodárenia v lese potrebám poľovníctva z dôvodu
zvyšovania nákladov a sezónnosti prác,
Ø
pozorovanie a fotografovanie zveri z dôvodu neorganizovaného
a rušivého pohybu týchto osôb v revíroch,
Ø
nevymáhanie škôd zverou z dôvodu ich nárastu a nedostatočnej
úhrady.
Súčasná
verejná mienka o poľovníkoch a prezentácia v médiách je
vyrovnane pozitívna aj negatívna. SPZ organizoval petíciu a mediálnu
kampaň poľovníkov na zachovanie doterajších princípov poľovníctva.
Organizácie ochrany prírody formujú verejnú mienku proti poľovníkom a
presadzujú politiku obmedzovania poľovníctva prostredníctvom rozširovania
územnej a druhovej ochrany živočíchov.
Lesnícko politické
rámce |
Analýzu
priestoru pre lesnícku politiku v rámci SR a medzinárodné lesnícko
politických záväzky SR vykonal
lesnícky výskumný ústav Zvolen. Špecifikáciu lesnícko politických záujmov
š.p. LSR z nich odvodil
projektový tím v zložení: Vedúci
projektového tímu: Ing. Ján Beňa Členovia
projektového tímu:Ing. Ján Farkaš, Ing. Jozef Herud |
Štátna
lesnícka politika Slovenskej republiky je základným strategickým a mocenským
nástrojom štátu, pomocou ktorého usmerňuje
vývoj lesného hospodárstva na Slovensku. Akceptuje medzinárodné lesnícko
politické záväzky a spoločnú lesnícku stratégiu EÚ a zároveň
zohľadňuje národné špecifiká lesného hospodárstva. Je orientovaná do troch rovnocenných oblastí:
Ø Trvalá udržateľnosť obhospodarovania lesov a rozvoj ich produkčných a verejnoprospešných funkcií (funkčne integrované lesné hospodárstvo)
Ø Posilnenie úlohy lesného hospodárstva v krajine a prírode, hospodárskom a sociálnom rozvoji regiónov a vidieka
Ø Konkurencieschopnosť a výkonnosť lesného hospodárstva – zvyšovanie jeho ekonomickej efektívnosti využitím prírodného potenciálu, racionálnych technológií a ľudských zdrojov
V súlade
s obsahom štátnej lesníckej politiky sa vyšpecifikovali lesnícko
politické záujmy podniku Lesy SR. Nadefinované sú ako:
Ø
Záujmy hospodársko-podnikateľské
Ø
Záujmy enviromentálne
Ø
Záujmy spoločensko-sociálne
Pri
vzniku a existencii firmy Lesy SR a.s. možno predpokladať široký záujem
vplyvných skupín ovplyvňovať, usmerňovať ale aj ovládať mechanizmus
fungovania a rozhodovacie procesy vo firme. Podľa stupňa vážnosti
rizika, ktoré hrozí Lesom SR pri
presadení svojho záujmu sú vplyvné skupiny zaradené do troch
kategórií:
Ø
kategória: riziko vplyvu Veľmi významné
Ø
kategória: riziko vplyvu Významné
Ø
kategória: riziko vplyvu Málo významné
Miera
uplatnenia záujmov 13 identifikovaných vplyvných skupín je rôzna. Veľmi
aktuálne a pretrvávajúce je riziko uplatnenia záujmov zo strany drevárskych
vplyvných lobbystických skupín, miestnej samosprávy všetkých úrovní,
finančných a kapitálových zoskupení, vplyvných skupín presadzujúcich
ekologické a politické záujmy.
Pre riešenie stretu záujmov ma LSR š.p. rôzny manévrovací priestor.
Mimoriadne zúžený je vo väzbe na legislatívu, hlavne v oblasti ochrany
prírody a životného prostredia. Voči iným vplyvom je manévrovací
priestor voľnejší.
Prírodné
zdroje |
Cieľom
projektu bolo spracovanie analyzy množstva
a kvality lesných a ostatných
prírodných zdrojov, ktoré sú v správe
š.p. Lesy SR Projektový
tím pracoval v zložení: Vedúci
projektového tímu: Ing. Ján Švančara Členovia
projektového tímu: Ing. Alena Ábelová,
Ing. Miloš Kovář, Ing. Ján Koreň , Ing. Ján Sitár, Ing. Anton Kalina,
Ing. Milan Bohumel, Jozef Žiak Na
projekte externe spolupracovali: Ing. Varínský
Juraj CSc. vedúci LOS B. Štiavnica,Ing. Žiaková Mária Lesoprojek
Zvolen, Ing. Bednárová Dagmar,
Semenárska kontrola Liptovský Hrádok |
Charakteristiky
kvality lesných a ostatných prírodných zdrojov sú zhrnuté nasledovne
:
Ø
Rozhodujúci podiel (80,4%) lesov v užívaní LSR, š.p. sa nachádza
v rozmedzí druhého až piateho lesného vegetačného stupňa.
Ø
84% zásob dreva je sústredených v 5. – 12. vekovom stupni.
Ø
Náročnosť výrobných podmienok sa vyjadruje i sklonom terénu. Terény
so sklonom do 40 % sa nachádzajú na 61 % porastovej plochy, so sklonom od 40
do 50 % na 18% porastovej plochy a so sklonom nad 50 % na 21 % porastovej
plochy.
Ø
Zastúpenie lesov hospodárskych v pomere k lesom ochranným a lesom
osobitného určenia je 72,5% :12,5% :15,0%.
Ø
Z hospodárskych spôsobov a ich foriem má podľa objemu ťažby
najvyššie zastúpenie maloplošný clonný rub (39%) a maloplošný holorub
(30%).
Ø
Zastúpenie listnatých drevín je 64,41% a ihličnatých 35,22%.
Ø
Plošné zastúpenie jednotlivých stupňov ochrany prírody a krajiny
je nasledovné; 2. stupeň 30,06%, 3. stupeň 6,02%, 4. stupeň 0,22%, 5. stupeň
2,37%.
Ø
V pásme D ohrozenia imisiami sa nachádza 6,4% lesnej plochy, v pásme
C 0,81% a v pásmach A, B 0%.
Ø
Uznaných porastov pre zber semena kategórie A je 4347 ha, kategórie
B 30 248 ha. Výberových stromov je 3 865 ks, semenných porastov 757,27 ha,
semenných sadov 95, schválených génových základní15 000 ha a prírodných
rezervácií cca 40 000 ha.
Ø
Do roku 2010 predpokladáme zvýšenie objemu ťažby o 4,9 % t.j.
ťažbové možnosti dosiahnu 3 500 tis. m3.
Ø
Bilancované úlohy v prečistkách a ťažbe plní š.p. LSR
priebežne na viac ako 90 %. Cieľom racionalizácie obnovy lesa je do roku 2010
dosiahnuť podiel prirodzenej obnovy minimálne 30% a straty na zalesňovaní
maximálne 25%.
Ø
Celková dĺžka lesnej cestnej siete je 17 220,5 km.
Ø
10% lesnej plochy zaberajú flyšové územia.
Ø
Celková výmera PHO vodných zdrojov je 97 059,69 ha.
Ø
Celková výmera dobývacích priestorov nerastných surovín je 200,46
ha, vo vlastnej réžií sa využíva 35,22 ha.
Lesná technika |
V projekte lesná technika je analyzované technické zabezpečenie ťažbovo výrobného procesu. Vzhľadom na rozdielny obsah a chrakter prvkov tohto procesu sa projekt delí na dva podprojekty: I. Lesná technika- mechanizačné prostriedky II. Servisno opravárenská činnosť. I. Lesná technika-
mechanizačné prostriedky Vedúci
projektového tímu: Ing.
Jozef Kalmánek Členovia
projektového tímu: Ing. Matej Chovanec, Ing. Ladislav Rosa, Ing. Ivan Ďurín, Ing. Jozef
Spevár, Ing. Anna Selecká, Ing. Ján Novák CSc. |
Súčasná stratégia podniku je zameraná na bezpečnosť a sebestačnosť v komplexnom zabezpečení výroby ťažbovej činnosti. Limitovaná je schválenou výškou nákladov. Využívanie prostriedkov lesnej techniky nie je riadené ako samostatná podnikateľská aktivita. Priemerný vek vo všetkých hodnotených skupinách lesnej techniky je výrazne za dobou ekonomickej životnosti. Prevádzkovaním techniky po dobe životnosť podnik nevytvára dostatok vlastných kapitálových zdrojov, na druhej strane výrazne predražuje náklady výroby. Analýza hospodárskych výsledkov preukázala, že prevádzková nákladovosť vybraných prostriedkov lesnej techniky v réžii LSR je podstatne vyššia, ako prevádzková nákladovosť dodávateľov.
Predpokladané zásadné zmeny doteraz používaných
ťažbových technológií v prospech
progresívnych a ekologických technológií a kapitálová sila vytvárajú
príležitosti pre expanziu podniku do tohto priestoru. Obstaranie nových a
modernizácia doterajších technológií zabezpečí bezpečnosť výroby a
referenčné podklady pri rokovaniach o dodávateľských cenách. Bude
zdrojom podstatného zníženia nákladov ťažbovo výrobného procesu
a priestorom pre rozšírenie podnikateľských aktivít mimo
podnik.
II. Servisno opravárenská činnosť. |
Vedúci
projektového tímu:
Ing. Jozef Kalmánek Členovia
projektového tímu: Ing. Jozef Sudor, Ing. Miroslav Slota |
Ø
Dielne
OZ
V
dielňach OZ sa opravuje cca 95 % vlastnej techniky, ale percento postupne klesá
so zvyšovaním prenájmov prostriedkov, podielom prác cudzími prostriedkami a
nákupom novej techniky.
Po
zavedení novej metodiky riadenia má servisno-opravárenská činnosť uzavretý
ekonomický cyklus so sledovaním hospodárskeho výsledku.
Ani
jedna dielňa zo 66-tich areálov
nemá diagnostické zariadenie na servis nových prostriedkov a na komplexnú prípravu
vozidiel do STK, čiže môžu sa v nich vykonávať len bežné a stredné
opravy na starších prostriedkoch. Viac ako tretina areálov nevyhovuje
ekologickým predpisom.
U
OZ sústavne pretrváva prebytok kapacít, ktorý vznikol z dôsledkov:
•
zmien vlastníckych vzťahov a odovzdávania lesného majetku iným
subjektom
•
prenájmom časti mechanizačných prostriedkov
•
dlhodobým nedostatočným riešením vzniknutej situácie optimalizáciou
servisno-opravárenských kapacít na zostávajúcu hlavnú výrobnú činnosť
závodov, formou predaja alebo prenájmu opravárenských kapacít
Uvedený
stav zvyšuje nákladovosť celej servisno-opravárenskej činnosti ( náklady
na prevádzku a údržbu areálov, dane z nehnuteľností a iné). Napriek týmto
skutočnostiam sú ceny za opravy ešte porovnateľné s konkurenciou.
Ø
OZLT
B. Bystrica
Špecializovaný
závod je pomerne dobre priestorovo, technicky a personálne vybavený na všetky
druhy opráv lesnej techniky používanej v lesníckej výrobe na Slovensku.
Vzhľadom
na súčasnú stratégiu podniku pri zabezpečovaní generálnych opráv je
silne ekonomicky závislý na realizácii plánovaných objednávok zo strany OZ,
ktoré v prípade horších hospodárskych výsledkov v priebehu roka objednávky
odvolávajú a dostávajú závod do ekonomických ťažkostí.
Vysoká
závislosť na vykonávaní generálnych opráv nie je perspektívna, lebo generálne
opravy v klasickom ponímaní sa v modernom hospodárení nepraktizujú.
Semenárstvo a škôlkárstvo |
Analýzu
aktivít v semenárstva a škôlkárstve sparcoval projektový tím v zložení: Vedúci
projektového tímu: Ing. Rudolf Bruchánik
PhD. Členovia
projektového tímu: Ing. Alena Ábelová, Ing. Jovanka Poláková, Ing. Ignác Mordel, Ing. Ján Rak, Zdenko
Citterberg |
Obchodný
proces semenárstvo a škôlkárstvo je strategicky zameraný na 100 %
pokrytie vlastných potrieb reprodukčným materiálom, maximalizáciu predaja
cudzím, to všetko pri dosahovaní ekonomickej rentability. Jeho predmetom je
semeno a služby v semenárstve, sadbový a šľachtený materiál
lesných drevín, ozeleňovací materiál a výrobné prostriedky. Prevládajúcim
produktom je sadbový materiál lesných drevín s 92,5 % podielom na
predaji, semeno a služby v semenárstve majú spolu 5,2 % podiel a ozeleňovací
materiál je len doplnkovým sortimentom v rozsahu 2,1 % z celkovej
produkcie. Produkty sa v prevládajúcom objeme 72,4 % realizujú v rámci
vlastnej spotreby, v objeme 17,7% predajom ostatným obhospodarovateľom
lesa a 9,9 % predajom pre obchodníkov.
Konkurentmi v produkcii sadbového materiálu sú takmer
výhradne domáci producenti. Väčšina z nich sa zaoberá výrobou pre vlastnú spotrebu, komerční
pestovatelia produkujú 19,8 % z celkového objemu tohto produktu.
Najsilnejšie postavenie na trhu má náš podnik s 60,9 % podielom na výrobe.
Ostatní výrobcovia sú rozdrobení.
V semenárstve
je takmer výhradným komerčným spracovateľom náš špecializovaný závod
Semenoles. V ozeleňovacom materiáli prevláda na trhu dovar z dovozu,
náš podiel je len 5 %. Štruktúra a sila konkurencie nie je dostatočne
dynamická pre výraznejšie zaujatie trhu a pre stabilné pokrytie potrieb
a požiadaviek nášho podniku.
V rámci
podnikového výrobného programu je semenárstvo a škôlkárstvo jeho
samostatnou súčasťou s uzavretým výrobno-ekonomickým cyklom. Na
objeme výrobných činností sa podieľa 3 %. V roku 2002 sa dosiahol
kladný hospodársky výsledok..
Príležitosťou
pre ďalší rozvoj obchodného procesu je výraznejšie uplatnenie na domácom
trhu, otvorenie trhov EÚ, účasť v medzinárodných
zalesňovacích projektoch, v programe
zalesňovania poľnohospodársky nevyužívaných plôch a lepšie
využitie genetických zdrojov. Na druhej strane však ohrozením je konkurencia
domácich výrobcov a importérov, legislatívne obmedzenia, tendencia znižovania
dopytu a tiež závislosť od
klimatických vplyvov. Budúcnosť obchodného procesu je v udržaní dominantného
trhového postavenie a po skoncentrovaní výroby, využití výrobných kapacít
a po zefektívnení marketingu v dosahovaní ekonomickej stability a rentability.
Poľovníctvo |
Problematikou
hospodárskych aktivít v činnosti poľovníctva sa zaoberal projektový tím
v zložení: Vedúci
projektového tímu: Ing. Peter Kuric Členovia
projektového tímu: Ing. Marcel Lehocký, Ing. Jaroslav Ďurík, Ing. Ivan Podhorec, Ing.
Alojz Psotka, Ing. František Kráľ, Ing. Miroslav Pepich, Ing. Pavol Fabian |
Poľovnícka
činnosť v roku 2002 dosiahla zisk na úrovni 4 % z celkových výnosov
v poľovníctve, ktoré sa podieľali 1,6 % na celkových výnosoch Lesov SR. Od
roku 2000 sa každoročne v poľovníctve dosiahol kladný hospodársky výsledok.
HV počítaný cez priame náklady zaznamenal nárast o 90 %. Tržby v sledovanom
období vzrástli o 30 %.
Pri
analýze obchodného procesu „Poľovníctvo“, ako ekonomicky samostatnej výrobnej
činnosti bolo definovaných päť hlavných produktov s podielom
na výnosoch z poľovníctva v roku 2002: poplatkový lov (61
%), divina (18%), nájomné (5 %), služby (5 %), živá zver (2 %) a ostatné
výnosy (9%).
Lesy
SR obhospodarujú v réžii 148 poľovných revírov (z toho 14 zverníc, 10 bažantníc)
na ploche 582 595 ha (z toho 443 006 ha v správe Lesov SR).
Pri
13 % podiele na výmere poľovnej plochy v SR sa režijné revíry Lesov SR
podieľali v roku 2002 61 % na celkových tržbách za poplatkový lov na
Slovensku. V roku 2002 sa zaznamenal zvýšený nárast počtu poplatkových poľovníkov
o 37 % v porovnaní s rokom 2000 a tým aj zvýšenie tržieb
za poplatkový lov o 36%.
Vlastná
ročná produkcia diviny z raticovej zveri je 215 t. a 45-55 tis. bažantov.
Od cudzích sa v r. 2002 vykúpilo ďalších 55 t. diviny. V roku
2002 sa prehĺbili problémy s exportom diviny a v roku 2003
poklesli nákupné ceny o 30 až 40 %, v dôsledku čoho sa pozastavil
export diviny.
Lesy
SR v súčasnosti prenajímajú 51 % spravovaných pozemkov,
za ktoré v roku 2002 získali nájomné v priemere len 9 Sk/ha
v dôsledku regulácie cien za nájom výkonu práva poľovníctva.
V oblasti
poľovníctva sa Lesy SR zameriavajú zatiaľ len na poskytovanie služieb
priamo súvisiacich s poplatkovým lovom. Bola zistená veľká rozdielnosť
a rezervy v kvalite a rozsahu poskytovaných služieb a nevytvorenie
rovnakých cenových pásiem za služby rovnakej kategórie.
Lesy
SR majú vo svojich revíroch z celoslovenského hľadiska najkvalitnejšie
populácie raticovej zveri a tým aj potenciál na predaj živej zveri,
ktorý je značne závislí od dopytu na domácom a zahraničnom trhu.