Informácie o projektových témach

 

Akademická obec

          Projektový tím anylyzujúci požiadavky a predstavy akademickej obce o smerovaní LSR š.p. po transformácii pracoval v zložení:

Vedúci projektového tímu: Ing. Jozef Hikl

Členovia projektového tímu: Ing. Miroslav Engler, Ing. Michal Žídek

         Nárokovú skupinu tvoria zástupcovia  akademickej obce, ktorej predmetom je vedeckovýskumná a vzdelávacia činnosť zameraná na procesy lesníctva. Lesnícky stav zastupuje profesná organizácia zriadená zákonom. Na základe tohto kritéria boli vybrané nasledujúce subjekty:  Štyri fakulty TU Zvolen, Ústav ekológie lesa SAV Zvolen,  Slovenská lesnícka komora.

          Oslovené lesnícke inštitúcie prejavili  rôzny záujem o transformačný proces štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Lesníckym inštitúciám nie je ľahostajný ďalší osud Lesov SR, ktoré predstavujú najväčšie prírodné bohatstvo Slovenska. Na jednaj strane bol vyslovený súhlas s potrebou transformácie, no na druhej strane upozorňujú aj na možné riziká  transformačného procesu, ktoré podľa nich spočívajú hlavne v možnej privatizácii štátnych lesov a tiež v nedodržaní základných princípov trvaloudržateľného obhospodarovania a rozvoja lesa. Obavy sú tiež zo zmeny charakteru hospodárenia, narušenia ekologickej stability a biodiverzity,  z obhospodarovania lesov v národných parkoch, ktoré prioritne plnia ekologické a environmentálne funkcie lesov.

          Obdobne aj ich predstavy o cieľoch a úlohách podniku po transformácii vychádzajú z celospoločenského postavenia štátneho podniku, ktorý by mal i naďalej ostať vedúcou lesníckou organizáciou na Slovensku, hlavne z pohľadu trvale udržateľného obhospodarovania lesov a ich ďalšieho rozvoja. Lesnícke inštitúcie očakávajú,  že sa tým zefektívni spravovanie zvereného štátneho majetku, ochrana a zveľaďovanie lesov pri plnení celospoločenských funkcií. Lesy SR by mali plniť úlohu garanta zužitkovania drevnej hmoty subjektami na Slovensku v prospech dynamického rozvoja drevospracujúceho priemyslu a napomáhali k postupnému vytváraniu lesnícko-drevárskeho komplexu.

          Možnosti vzájomnej spolupráce vidia pri vypracovaní koncepcie základných princípov rozvoja lesného hospodárstva, pri riešení problémov zhoršovania zdravotného stavu lesných porastov, a pri  zdokonaľovaní environmentálne prijateľného boja so škodcami lesných drevín.

Poľovníci  

          Požiadavky nárokovej skupiny Poľovníkov analyzoval projektový tím v zložení:

Vedúci projektového tímu: Ing. Marcel Lehocký        

Členovia projektového tímu: Ing. Zoltán Hlavaj, Ing. Dušan Krajniak, Ing. Peter Kuric, Ing. Milan Nemšák, Ing. Jozef Nikodem, Ing. Alojz Psotka, Ing. Jozef Zimmermann  

          Pri analýze nárokovej skupiny „Poľovníci“, ktorú tvorí 60 tis. domácich poľovníkov, z ktorých je 54 tis. organizovaných v Slovenskom poľovníckom zväze, sa identifikovalo 12 požiadaviek, z ktorých sú najdôležitejšie:

Ø     prenájom poľovných pozemkov a revírov ,

Ø      vysoká početnosť zveri,

Ø      zachovanie prírodného a estetického charakteru prostredia (krajiny),

Ø      možnosť lovu vzácnych druhov zveri (medveď, vlk, rys, divá mačka, hlucháň a tetrov),

Ø      nevymáhanie škôd zverou.

Negatívne vzťahy poľovníkov sú k týmto nárokovým skupinám:

Ø      ekológia a mimovládne organizácie,

Ø      turisti,

Ø      využívanie sekundárnych produktov lesa.

Rozpor záujmov a ekonomicky nevýhodný vzťah Lesov SR v súčasnosti je pri týchto požiadavkách poľovníkov::

Ø      prenájom poľovných pozemkov a revírov z dôvodu nízkeho a regulovaného nájomného,

Ø      zvyšovanie početnosti zveri z dôvodu nárastu škôd na lese,

Ø      prispôsobenie hospodárenia v lese potrebám poľovníctva z dôvodu zvyšovania nákladov a sezónnosti prác,

Ø      pozorovanie a fotografovanie zveri z dôvodu neorganizovaného a rušivého pohybu týchto osôb v revíroch,

Ø      nevymáhanie škôd zverou z dôvodu ich nárastu a nedostatočnej úhrady. 

          Súčasná verejná mienka o poľovníkoch a prezentácia v médiách je vyrovnane pozitívna aj negatívna. SPZ organizoval petíciu a mediálnu kampaň poľovníkov na zachovanie doterajších princípov poľovníctva. Organizácie ochrany prírody formujú verejnú mienku proti poľovníkom a presadzujú politiku obmedzovania poľovníctva prostredníctvom rozširovania územnej a druhovej ochrany živočíchov.

   

Lesnícko politické rámce  

          Analýzu priestoru pre lesnícku politiku v rámci SR a medzinárodné lesnícko politických záväzky  SR vykonal lesnícky výskumný ústav Zvolen. Špecifikáciu lesnícko politických záujmov š.p. LSR  z nich odvodil projektový tím v zložení:

Vedúci projektového tímu: Ing. Ján Beňa

Členovia projektového tímu:Ing. Ján Farkaš, Ing. Jozef Herud  

          Štátna lesnícka politika Slovenskej republiky je základným strategickým a mocenským nástrojom štátu, pomocou ktorého  usmerňuje vývoj lesného hospodárstva na Slovensku. Akceptuje medzinárodné lesnícko politické záväzky a spoločnú lesnícku stratégiu EÚ a zároveň zohľadňuje národné špecifiká lesného hospodárstva. Je orientovaná do  troch rovnocenných oblastí:

Ø      Trvalá udržateľnosť obhospodarovania lesov a rozvoj ich produkčných a verejnoprospešných funkcií (funkčne integrované lesné hospodárstvo)

Ø      Posilnenie úlohy lesného hospodárstva v krajine a prírode, hospodárskom a sociálnom rozvoji regiónov a vidieka

Ø      Konkurencieschopnosť a výkonnosť lesného hospodárstva – zvyšovanie jeho ekonomickej efektívnosti využitím prírodného potenciálu, racionálnych technológií a ľudských zdrojov

V súlade s obsahom štátnej lesníckej politiky sa vyšpecifikovali lesnícko politické záujmy podniku Lesy SR. Nadefinované sú ako:

Ø      Záujmy hospodársko-podnikateľské

Ø      Záujmy enviromentálne

Ø      Záujmy spoločensko-sociálne

Pri vzniku a existencii firmy Lesy SR a.s. možno predpokladať široký záujem vplyvných skupín ovplyvňovať, usmerňovať ale aj ovládať mechanizmus fungovania a rozhodovacie procesy vo firme. Podľa stupňa vážnosti rizika, ktoré hrozí Lesom SR  pri presadení svojho záujmu sú vplyvné skupiny zaradené do troch  kategórií:

Ø      kategória: riziko vplyvu Veľmi významné

Ø      kategória: riziko vplyvu Významné

Ø      kategória: riziko vplyvu Málo významné

          Miera uplatnenia záujmov 13 identifikovaných vplyvných skupín je rôzna. Veľmi aktuálne a pretrvávajúce je riziko uplatnenia záujmov zo strany drevárskych vplyvných lobbystických skupín, miestnej samosprávy všetkých úrovní, finančných a kapitálových zoskupení, vplyvných skupín presadzujúcich ekologické  a politické záujmy. Pre riešenie stretu záujmov ma LSR š.p. rôzny manévrovací priestor. Mimoriadne zúžený je vo väzbe na legislatívu, hlavne v oblasti ochrany prírody a životného prostredia. Voči iným vplyvom je manévrovací priestor voľnejší.

 

Prírodné zdroje  

Cieľom projektu bolo spracovanie analyzy  množstva a kvality  lesných a ostatných prírodných zdrojov, ktoré sú v správe  š.p. Lesy SR

Projektový tím pracoval v zložení:

Vedúci projektového tímu: Ing. Ján Švančara

Členovia projektového tímu: Ing. Alena Ábelová, Ing. Miloš Kovář, Ing. Ján Koreň , Ing. Ján Sitár, Ing. Anton Kalina, Ing. Milan Bohumel, Jozef Žiak

Na projekte externe spolupracovali: Ing. Varínský Juraj CSc. vedúci LOS B. Štiavnica,Ing. Žiaková Mária  Lesoprojek Zvolen, Ing. Bednárová Dagmar, Semenárska kontrola Liptovský Hrádok  

          Charakteristiky kvality lesných a ostatných prírodných zdrojov sú zhrnuté nasledovne :

Ø      Rozhodujúci podiel (80,4%) lesov v užívaní LSR, š.p. sa nachádza v rozmedzí druhého až piateho lesného vegetačného stupňa.

Ø      84% zásob dreva je sústredených v 5. – 12. vekovom stupni.

Ø      Náročnosť výrobných podmienok sa vyjadruje i sklonom terénu. Terény so sklonom do 40 % sa nachádzajú na 61 % porastovej plochy, so sklonom od 40 do 50 % na 18%          porastovej plochy a so sklonom nad 50 % na 21 % porastovej plochy.

Ø      Zastúpenie lesov hospodárskych v pomere k lesom ochranným a lesom osobitného určenia je 72,5% :12,5% :15,0%.

Ø      Z hospodárskych spôsobov a ich foriem má podľa objemu ťažby najvyššie zastúpenie maloplošný clonný rub (39%) a maloplošný holorub (30%).

Ø      Zastúpenie listnatých drevín je 64,41% a ihličnatých 35,22%.

Ø      Plošné zastúpenie jednotlivých stupňov ochrany prírody a krajiny je nasledovné; 2. stupeň 30,06%, 3. stupeň 6,02%, 4. stupeň 0,22%, 5. stupeň 2,37%.

Ø      V pásme D ohrozenia imisiami sa nachádza 6,4% lesnej plochy, v pásme C 0,81% a v pásmach A, B 0%.

Ø      Uznaných porastov pre zber semena kategórie A je 4347 ha, kategórie B 30 248 ha. Výberových stromov je 3 865 ks, semenných porastov 757,27 ha, semenných sadov 95, schválených génových základní15 000 ha a prírodných rezervácií cca 40 000 ha.

Ø      Do roku 2010 predpokladáme zvýšenie objemu ťažby o 4,9 % t.j. ťažbové možnosti dosiahnu 3 500 tis. m3.

Ø      Bilancované úlohy v prečistkách a ťažbe plní š.p. LSR priebežne na viac ako 90 %. Cieľom racionalizácie obnovy lesa je do roku 2010 dosiahnuť podiel prirodzenej obnovy minimálne 30% a straty na zalesňovaní maximálne 25%.

Ø      Celková dĺžka lesnej cestnej siete je 17 220,5 km.

Ø      10% lesnej plochy zaberajú flyšové územia.

Ø      Celková výmera PHO vodných zdrojov je 97 059,69 ha.

Ø      Celková výmera dobývacích priestorov nerastných surovín je 200,46 ha, vo vlastnej réžií sa využíva 35,22 ha.

 

Lesná technika  

V projekte lesná technika je analyzované technické zabezpečenie ťažbovo výrobného procesu. Vzhľadom na rozdielny obsah a chrakter prvkov tohto procesu sa projekt delí na dva podprojekty: I. Lesná technika- mechanizačné prostriedky

                     II. Servisno opravárenská činnosť.

 

I. Lesná technika- mechanizačné prostriedky

Vedúci projektového tímu: Ing. Jozef Kalmánek

Členovia projektového tímu: Ing. Matej Chovanec, Ing. Ladislav Rosa, Ing. Ivan Ďurín, Ing. Jozef Spevár, Ing. Anna Selecká, Ing. Ján Novák CSc.  

          Súčasná stratégia podniku je  zameraná na bezpečnosť a sebestačnosť v komplexnom zabezpečení výroby ťažbovej činnosti. Limitovaná je schválenou výškou nákladov. Využívanie prostriedkov lesnej techniky nie je riadené ako samostatná podnikateľská aktivita. Priemerný vek vo všetkých hodnotených skupinách lesnej techniky je výrazne za dobou ekonomickej životnosti. Prevádzkovaním techniky po dobe životnosť podnik nevytvára dostatok vlastných kapitálových zdrojov, na druhej strane výrazne predražuje náklady výroby. Analýza hospodárskych výsledkov preukázala, že prevádzková nákladovosť vybraných prostriedkov lesnej techniky v réžii LSR je podstatne vyššia, ako prevádzková nákladovosť  dodávateľov.

          Predpokladané zásadné zmeny doteraz používaných ťažbových  technológií v prospech progresívnych a ekologických technológií a kapitálová sila vytvárajú príležitosti pre expanziu podniku do tohto priestoru. Obstaranie nových a modernizácia doterajších technológií zabezpečí bezpečnosť výroby a referenčné podklady pri rokovaniach o dodávateľských cenách.  Bude zdrojom podstatného zníženia nákladov ťažbovo výrobného procesu  a priestorom pre rozšírenie podnikateľských aktivít mimo podnik.

 

  II. Servisno opravárenská činnosť.  

Vedúci projektového tímu: Ing. Jozef Kalmánek

Členovia projektového tímu: Ing. Jozef Sudor, Ing. Miroslav Slota  

Ø      Dielne OZ

          V dielňach OZ sa opravuje cca 95 % vlastnej techniky, ale percento postupne klesá so zvyšovaním prenájmov prostriedkov, podielom prác cudzími prostriedkami a nákupom novej techniky.

Po zavedení novej metodiky riadenia má servisno-opravárenská činnosť uzavretý ekonomický cyklus so sledovaním hospodárskeho výsledku.

Ani jedna dielňa zo  66-tich areálov nemá diagnostické zariadenie na servis nových prostriedkov a na komplexnú prípravu vozidiel do STK, čiže môžu sa v nich vykonávať len bežné a stredné opravy na starších prostriedkoch. Viac ako tretina areálov nevyhovuje ekologickým predpisom.

U OZ sústavne pretrváva prebytok kapacít, ktorý vznikol z dôsledkov:

        zmien vlastníckych vzťahov a odovzdávania lesného majetku iným subjektom

        prenájmom časti mechanizačných prostriedkov

        dlhodobým nedostatočným riešením vzniknutej situácie optimalizáciou servisno-opravárenských kapacít na zostávajúcu hlavnú výrobnú činnosť závodov, formou predaja alebo prenájmu opravárenských kapacít

          Uvedený stav zvyšuje nákladovosť celej servisno-opravárenskej činnosti ( náklady na prevádzku a údržbu areálov, dane z nehnuteľností a iné). Napriek týmto skutočnostiam sú ceny za opravy ešte porovnateľné s konkurenciou.

Ø      OZLT B. Bystrica

          Špecializovaný závod je pomerne dobre priestorovo, technicky a personálne vybavený na všetky druhy opráv lesnej techniky používanej v lesníckej výrobe na Slovensku.

          Vzhľadom na súčasnú stratégiu podniku pri zabezpečovaní generálnych opráv je silne ekonomicky závislý na realizácii plánovaných objednávok zo strany OZ, ktoré v prípade horších hospodárskych výsledkov v priebehu roka objednávky odvolávajú a dostávajú závod do ekonomických ťažkostí.

          Vysoká závislosť na vykonávaní generálnych opráv nie je perspektívna, lebo generálne opravy v klasickom ponímaní sa v modernom hospodárení nepraktizujú.

   

Semenárstvo a škôlkárstvo  

Analýzu aktivít v semenárstva a škôlkárstve sparcoval projektový tím v zložení:

Vedúci projektového tímu: Ing. Rudolf Bruchánik PhD.

Členovia projektového tímu: Ing. Alena Ábelová,  Ing. Jovanka Poláková, Ing. Ignác Mordel, Ing. Ján Rak, Zdenko Citterberg  

          Obchodný proces semenárstvo a škôlkárstvo je strategicky zameraný na 100 % pokrytie vlastných potrieb reprodukčným materiálom, maximalizáciu predaja cudzím, to všetko pri dosahovaní ekonomickej rentability. Jeho predmetom je semeno a služby v semenárstve, sadbový a šľachtený materiál lesných drevín, ozeleňovací materiál a výrobné prostriedky. Prevládajúcim produktom je sadbový materiál lesných drevín s 92,5 % podielom na predaji, semeno a služby v semenárstve majú spolu 5,2 % podiel a ozeleňovací materiál je len doplnkovým sortimentom v rozsahu 2,1 % z celkovej produkcie. Produkty sa v prevládajúcom objeme 72,4 % realizujú v rámci vlastnej spotreby, v objeme 17,7% predajom ostatným obhospodarovateľom lesa a 9,9 % predajom pre obchodníkov.

           Konkurentmi v produkcii sadbového materiálu sú takmer výhradne domáci producenti. Väčšina z nich sa  zaoberá výrobou pre vlastnú spotrebu, komerční pestovatelia produkujú 19,8 % z celkového objemu tohto produktu. Najsilnejšie postavenie na trhu má náš podnik s 60,9 % podielom na výrobe. Ostatní výrobcovia sú rozdrobení.

          V semenárstve je takmer výhradným komerčným spracovateľom náš špecializovaný závod Semenoles. V ozeleňovacom materiáli prevláda na trhu dovar z dovozu, náš podiel je len 5 %. Štruktúra a sila konkurencie nie je dostatočne dynamická pre výraznejšie zaujatie trhu a pre stabilné pokrytie potrieb a požiadaviek nášho podniku.

          V rámci podnikového výrobného programu je semenárstvo a škôlkárstvo jeho samostatnou súčasťou s uzavretým výrobno-ekonomickým cyklom. Na objeme výrobných činností sa podieľa 3 %. V roku 2002 sa dosiahol kladný hospodársky výsledok..

          Príležitosťou pre ďalší rozvoj obchodného procesu je výraznejšie uplatnenie na domácom trhu, otvorenie trhov EÚ, účasť v medzinárodných  zalesňovacích projektoch,  v programe  zalesňovania poľnohospodársky nevyužívaných plôch a lepšie využitie genetických zdrojov. Na druhej strane však ohrozením je konkurencia domácich výrobcov a importérov, legislatívne obmedzenia, tendencia znižovania dopytu a tiež  závislosť od klimatických vplyvov. Budúcnosť obchodného procesu je v udržaní dominantného trhového postavenie a po skoncentrovaní výroby, využití výrobných kapacít a po zefektívnení marketingu v dosahovaní ekonomickej stability a rentability.

 

Poľovníctvo

Problematikou hospodárskych aktivít v činnosti poľovníctva sa zaoberal projektový tím v zložení:

Vedúci projektového tímu: Ing. Peter Kuric

Členovia projektového tímu: Ing. Marcel Lehocký, Ing. Jaroslav Ďurík, Ing. Ivan Podhorec, Ing. Alojz Psotka, Ing. František Kráľ, Ing. Miroslav Pepich, Ing. Pavol Fabian, Marian Hrlička 

 

          Poľovnícka činnosť v roku 2002 dosiahla zisk na úrovni 4 % z celkových výnosov v poľovníctve, ktoré sa podieľali 1,6 % na celkových výnosoch Lesov SR. Od roku 2000 sa každoročne v poľovníctve dosiahol kladný hospodársky výsledok. HV počítaný cez priame náklady zaznamenal nárast o 90 %. Tržby v sledovanom období vzrástli o 30 %.

          Pri analýze obchodného procesu „Poľovníctvo“, ako ekonomicky samostatnej výrobnej činnosti bolo definovaných päť hlavných produktov s podielom  na výnosoch z poľovníctva v roku 2002: poplatkový lov (61 %), divina (18%), nájomné (5 %), služby (5 %), živá zver (2 %) a ostatné výnosy (9%).

          Lesy SR obhospodarujú v réžii 148 poľovných revírov (z toho 14 zverníc, 10 bažantníc) na ploche 582 595 ha (z toho 443 006 ha v správe Lesov SR).

          Pri 13 % podiele na výmere poľovnej plochy v SR sa režijné revíry Lesov SR podieľali v roku 2002 61 % na celkových tržbách za poplatkový lov na Slovensku. V roku 2002 sa zaznamenal zvýšený nárast počtu poplatkových poľovníkov o 37 % v porovnaní s rokom 2000 a tým aj zvýšenie tržieb za poplatkový lov o 36%.

         Vlastná ročná produkcia diviny z raticovej zveri je 215 t. a 45-55 tis. bažantov. Od cudzích sa v r. 2002 vykúpilo ďalších 55 t. diviny. V roku 2002 sa prehĺbili problémy s exportom diviny a v roku 2003 poklesli nákupné ceny o 30 až 40 %, v dôsledku čoho sa pozastavil export diviny.

          Lesy SR v súčasnosti prenajímajú 51 % spravovaných pozemkov,  za ktoré v roku 2002 získali nájomné v priemere len 9 Sk/ha v dôsledku regulácie cien za nájom výkonu práva poľovníctva.

          V oblasti poľovníctva sa Lesy SR zameriavajú zatiaľ len na poskytovanie služieb priamo súvisiacich s poplatkovým lovom. Bola zistená veľká rozdielnosť  a rezervy v kvalite a rozsahu poskytovaných služieb a nevytvorenie rovnakých cenových pásiem za služby rovnakej kategórie.

          Lesy SR majú vo svojich revíroch z celoslovenského hľadiska najkvalitnejšie populácie raticovej zveri a tým aj potenciál na predaj živej zveri, ktorý je značne závislí od dopytu na domácom a zahraničnom trhu.