V historickej
budove podniku bola otvorená výstava drevorezieb
LETOKRUHY
KRÁSY
Kategória krásna má mnoho podôb. Nie je vždy nutné vedieť ich pomenovať.
Treba ich skôr precítiť. Od nedávna nám k tomu v budove generálneho
riaditeľstva dávajú príležitosť
aj drevorezby študentov Stredného odborného učilišťa lesníckeho z Banskej
Štiavnice. Motívy mesta, baní, zvierat a ľudských postáv sa striedajú s čistou
abstrakciou. Nie, nebude sa nám všetko z toho páčiť, ale azda
tam nájdeme aj to, čo nás osloví. Tak trocha možno závidieť
tvorcom, ktorých príroda obdarila svojským
vnímaním okolitého sveta. A navyše aj schopnosťou toto vnímanie
tak podmanivo zhmotniť v materiály, ktorý môže stmavnúť, môže
zhorieť i polámať sa, no nemôže vyjsť z módy. V dreve. Poďakovanie patrí aj pedagógom,
ktorí takéto krásne videnie vedia z detskej duše vyčariť.
Škola, ktorá má učebné osnovy pretkané takýmto ľudským prístupom
nemôže vychovať zlého človeka...
Vedenie nášho podniku sa s banskoštiavnickým lesníckym učilišťom
dohodlo na koncepcii dlhodobých výstav študentských prác.
Osoh z toho budú mať obe strany.
Študenti získajú atraktívny priestor pre svoje prvé výstavy, náš podnik
zaujímavú výzdobu. Užitočná a efektívna myšlienka.
Vernisáž výstavy sa uskutočnila za prítomnosti asi 60 zamestnancov v piatok
28. novembra 2003 krátko po poludní. Po lesníckych fanfárach ju otvoril
umelecký historik PhDr. Bohumír Bachratý, CSc., ktorý diela banskoštiavnických
rezbárov inštaloval už v nejednom reprezentačnom priestore, včítane Národnej
rady SR, či nášho ministerstva. Vo svojom voľnom prejave pripomenul nevyčerpateľnú
inšpiratívnosť lesa a dreva. Za
školu sa prihovoril riaditeľ Ing. Koloman Šmondrk, ktorý v jej mene
podaroval podniku filigrantskú drevorezbu jeleňa. Vystavovateľom za Lesy SR
poďakoval Ján Mičovský.
Vernisáž ukončil kultúrny program. Gajdy, fujara a krásne hlasy banskoštaivnických ľudových umelcov prirodzene nadviazali na posolstvo vystavovaných diel. Posolstvo okolo ktorého budeme dlhšiu dobu chodiť. A ktorého krása, ak tak budeme chcieť, sa možno aspoň trochu prenesie aj do našich myšlienok a činov. Práve v tom je Everest umenia.