Stovka a tristovka na výrade

 

          Po dobre vykonanej práci nasleduje zaslúžená odmena. Nebolo tomu inak na našom generálnom riaditeľstve, kde pracovníci úsekov stovky a tristovky (teda organizačný úsek a ekonomický) sa dočkali odmeny v podobe účasti na poľovačke na Diviaky na odštepnom závode Krupina.

          Nálada v autobuse cestou do Antola nebola neviem aká, veď každý prišiel už poriadne zliaty (zatiaľ len ranným dažďom). Ani len tí jazvečíci HOKY a PALEC nemali z takéhoto počasia radosť (veď nebolo hodno psa vyhnať).

          Trúchlivá nálada účastníkov neopustila ani celý prvý  pohon. Uznajte, kvapky dažďa padali všetkým za krk a nezohrial ich pohľad na žiadnu zver. Druhý pohon vyzeral celé desiatky minút tak isto ako ten prvý. Nebyť telefonátu vedúceho právneho odboru (ten mal na GR pohotovosť pre prípad, že by bolo treba volať pohrebnú službu, alebo kukláčov),  jednému z návštevníkov poľovačky na mobil. Ten na štande mal mobil zapnutý (čo je ten najvážnejší priestupok poľovníka a mal by mu za to byť odobratý poľovný lístok aspoň doživotne). Toto už riadne nasralo aj jedného kanca a ten sa vydal v doprovode psov (aj Hokyho a Palca) na pochod. Nemal to, zle premyslené – vyhol sa tomu telefonujúcemu a chcel uniknúť von z pohonu. Stretla ho smola.  Namieril si to na najlepšieho strelca, ktorý len povytiahol fajočku z úst, milého kanca chladnokrvne odbachol a bafkal ďalej.

         V treťom pohone sa dlho nič nedialo ale potom sa rozpútalo peklo. To časť personálu natrafila na diviakov a čo nestihla sama uloviť pobralo sa kade ľahšie. Dva kance si to ani teraz nerozmysleli dobre, lebo narazili na dobre, na rýchlo zohratú dvojicu (jeden z GR, jeden z OZ), ktorí vysypali pobehujúc po svahu na milých kancov obsah celých zásobníkov. A to sa ešte ďalšiemu strelcovi z GR ,,zasekli S-balky“. Toto nemohli prežiť kance, ale ani jeden z bukových konárov (pod 7 cm hmoty hrubia), ktorý po odstrelení,  jedného zo strelcov takmer privalil. Za pobehovanie počas pohonu a opustenie štandov, by si zaslúžili tiež odňatie poľovných lístkov.

        Bol to teda záver, aký má byť. Len kým sa všetka zver opatrila a uložila na výrad, bola tma.

        Do posledného kola sa mohli zapojiť aj nepoľovníci. Bolo to aj vidieť, boli oddýchnutí  a najmä usmiatí, že to v zdraví prežili a patrične to oslávili spevom a tancom. Tanec by bol svižnejší, ale dobroty ponúkané kuchyňou OZ boli také chutné, že jednoducho podaktorí nevládali od stola vstať.

        Na záver vďaka všetkým za dobrú organizáciu , dobrú pohodu s vyslovením prania čo najviac takýchto vydarených akcií – LOVU ZDAR !

Zapísal : Poľovníček