Lesy si začali vážiť vtedy, keď ich už skoro nemali
Ako sa po čínsky napíše "les" ?
strom
les
Úsmev do nášho života
prirodzene patrí. Ak ide o život diplomata, tak je táto pozitívna deformácia
lícnych svalov priam pracovným nástrojom. No, a ak je to navyše diplomat čínsky,
potom vás zdvorilé úsmevy sprevádzajú jednoducho všade. Presne tento pocit som
mal, keď nás v salóniku Čínskeho veľvyslanectva v Bratislave usádzala tamojšia
asistentka. Privítala nás plynulou češtinou, ktorú sa naučila ešte v časoch, keď
pracovala v československej Prahe. Čakanie na príchod jej šéfa sme spolu s
riaditeľom OZ Semenoles Ing. Bystrianským vyplnili úprimným obdivom nad
rýchlosťou s ktorou si čínskymi znakmi robila poznámky. Vďaka jej ochote sme
stihli absolvovať minikurz čínštiny, keď sme sa naučili "čítať" dve slová -
strom a les. Neviem či čínština má takú logiku všade, ale v prípade týchto dvoch
znakov ju naozaj má. Napokon, posúďte sami:
Na ďalšiu
lekciu však nezostal čas, lebo vo dverách sa zjavil ekonomicko - obchodný radca
čínskeho veľvyslanectva Fei Yixiang. Keďže jeho spoločné rokovanie s kolegom
Bystrianskym vo veci presných prekladov odborných lesníckych textov do čínštiny
netrvalo dlho, požiadal som čínskeho diplomata o krátky rozhovor pre náš časopis.
Pán obchodný radca, čomu podľa vás vďačíme za to, že sa naše dve krajiny ocitli na prahu veľmi nádejnej, ba priam historickej lesníckej spolupráce ?
Aj u nás, aj u vás platí: kto hľadá nájde. My sme hľadali a našli sme vás. Vieme, že na Slovensku máte veľmi bohaté lesnícke skúsenosti a tak sme sa rozhodli, že ich vyskúšame. Máte našu plnú dôveru a sme presvedčení, že naša spolupráca bude úspešná.
Ázijská kultúra je známa úctivým prístupom k prírode. Aký máte v Číne k lesom vzťah ?
Voľakedy u nás nepoznali ľudia ozajstný význam lesov. Okrem toho Čína zažila v 20. storočí veľa vojen, okupovali nás osem rokov Japonci, mali sme tu štyri roky občiansku vojnu. Počas týchto udalostí veľká časť krajiny bola silne poškodená, čo vyústilo do veľmi zlej situácie v oblasti čínskych lesov. Rozšírili sa púšte, krajina vysychala. Práve tento kritický stav spôsobil u nás zásadnú zmenu - ľudia poznali dôležitosť lesov a začali svoj prístup k nim meniť. Aj naša vláda venuje lesom veľkú pozornosť a štát je vlastne garantom ich rozvoja.
Aké sú u vás vlastnícke vzťahy k lesnej pôde a lesom?
Lesná pôda v Číne patrí všetka štátu. Podporujeme však aj súkromný sektor a to tak, že ľudia si môžu lesnú pôdu prenajať a hospodáriť na nej. Nájomné zmluvy sa robia na veľmi dlhú dobu, obyčajne na 50 až 100 rokov.
Ďakujem vám, pán obchodný radca, za rozhovor.
Veľkosť krajín je možné merať naozaj rôzne. Výmerou, počtom obyvateľstva, "hádépéčkom"... V týchto ukazovateľoch sa s Čínou môže porovnávať iste len málokto. Existujú však aj iné porovnania. Také, ktoré sú založené na sile nápadu, veľkosti tradície a schopnosti konať rýchlo. Práve tu kdesi treba hľadať zdroj úspechu malých veľkých krajín. Najvyšší čas, aby sa medzi ne zaradilo aj Slovensko. Nie je preto teraz vôbec prvoradé, kto je autorom nádejných krokov v otázke zalesňovania obrovských čínskych území a komu pripadne najväčší podiel z finančného i imidžového profitu, ktorý v prípade úspechu táto akcia určite prinesie. Je tu predovšetkým neopakovateľná šanca pre slovenské lesníctvo, ktorá poskytuje dostatočný realizačný priestor všetkým jeho segmentom, bez potreby akejkoľvek revnivosti. Ak ju dokážeme spolu využiť výrazne pomôžeme zahraničnému kreditu Slovenska, no najmä dosiahneme tak prepotrebný zlom v nazeraní našich spoluobčanov na lesnícku prácu. Možno paradoxne v duchu trocha pozmeneného porekadla - ak nie je možné byť doma prorokom, tak nech tento príde hoci aj z Číny!
Ján Mičovský