Lesy si začali vážiť vtedy, keď ich už skoro nemali

Ako sa po čínsky napíše "les" ?

strom

les

       Úsmev do nášho života prirodzene patrí. Ak ide o život diplomata, tak je táto pozitívna deformácia lícnych svalov priam pracovným nástrojom. No, a ak je to navyše diplomat čínsky, potom vás zdvorilé úsmevy sprevádzajú jednoducho všade. Presne tento pocit som mal, keď nás v salóniku Čínskeho veľvyslanectva v Bratislave usádzala tamojšia asistentka. Privítala nás plynulou češtinou, ktorú sa naučila ešte v časoch, keď pracovala v československej Prahe. Čakanie na príchod jej šéfa sme spolu s riaditeľom OZ Semenoles Ing. Bystrianským vyplnili úprimným obdivom nad rýchlosťou s ktorou si čínskymi znakmi robila poznámky. Vďaka jej ochote sme stihli absolvovať minikurz čínštiny, keď sme sa naučili "čítať" dve slová - strom a les. Neviem či čínština má takú logiku všade, ale v prípade týchto dvoch znakov ju naozaj má. Napokon, posúďte sami:
        Na ďalšiu lekciu však nezostal čas, lebo vo dverách sa zjavil ekonomicko - obchodný radca čínskeho veľvyslanectva Fei Yixiang. Keďže jeho spoločné rokovanie s kolegom Bystrianskym vo veci presných prekladov odborných lesníckych textov do čínštiny netrvalo dlho, požiadal som čínskeho diplomata o krátky rozhovor pre náš časopis.

        Pán obchodný radca, čomu podľa vás vďačíme za to, že sa naše dve krajiny ocitli na prahu veľmi nádejnej, ba priam historickej lesníckej spolupráce ?

        Aj u nás, aj u vás platí: kto hľadá nájde. My sme hľadali a našli sme vás. Vieme, že na Slovensku máte veľmi bohaté lesnícke skúsenosti a tak sme sa rozhodli, že ich vyskúšame. Máte našu plnú dôveru a sme presvedčení, že naša spolupráca bude úspešná.

        Ázijská kultúra je známa úctivým prístupom k prírode. Aký máte v Číne k lesom vzťah ?

        Voľakedy u nás nepoznali ľudia ozajstný význam lesov. Okrem toho Čína zažila v 20. storočí veľa vojen, okupovali nás osem rokov Japonci, mali sme tu štyri roky občiansku vojnu. Počas týchto udalostí veľká časť krajiny bola silne poškodená, čo vyústilo do veľmi zlej situácie v oblasti čínskych lesov. Rozšírili sa púšte, krajina vysychala. Práve tento kritický stav spôsobil u nás zásadnú zmenu - ľudia poznali dôležitosť lesov a začali svoj prístup k nim meniť. Aj naša vláda venuje lesom veľkú pozornosť a štát je vlastne garantom ich rozvoja.

        Aké sú u vás vlastnícke vzťahy k lesnej pôde a lesom?

        Lesná pôda v Číne patrí všetka štátu. Podporujeme však aj súkromný sektor a to tak, že ľudia si môžu lesnú pôdu prenajať a hospodáriť na nej. Nájomné zmluvy sa robia na veľmi dlhú dobu, obyčajne na 50 až 100 rokov.

        Ďakujem vám, pán obchodný radca, za rozhovor.

        Veľkosť krajín je možné merať naozaj rôzne. Výmerou, počtom obyvateľstva, "hádépéčkom"... V týchto ukazovateľoch sa s Čínou môže porovnávať iste len málokto. Existujú však aj iné porovnania. Také, ktoré sú založené na sile nápadu, veľkosti tradície a schopnosti konať rýchlo. Práve tu kdesi treba hľadať zdroj úspechu malých veľkých krajín. Najvyšší čas, aby sa medzi ne zaradilo aj Slovensko. Nie je preto teraz vôbec prvoradé, kto je autorom nádejných krokov v otázke zalesňovania obrovských čínskych území a komu pripadne najväčší podiel z finančného i imidžového profitu, ktorý v prípade úspechu táto akcia určite prinesie. Je tu predovšetkým neopakovateľná šanca pre slovenské lesníctvo, ktorá poskytuje dostatočný realizačný priestor všetkým jeho segmentom, bez potreby akejkoľvek revnivosti. Ak ju dokážeme spolu využiť výrazne pomôžeme zahraničnému kreditu Slovenska, no najmä dosiahneme tak prepotrebný zlom v nazeraní našich spoluobčanov na lesnícku prácu. Možno paradoxne v duchu trocha pozmeneného porekadla - ak nie je možné byť doma prorokom, tak nech tento príde hoci aj z Číny!

Ján Mičovský