Jasná vízia, tímová práca a kvalita sú rozhodujúce pre prosperitu
Využitie prirodzeného zmladenia je zárukou zníženia nákladov pestovnej činnosti.
Cieľom lesného
hospodárstva je uspokojiť záujmy spoločnosti, zachovať zdravé, ekologicky odolné
lesy so všetkými všeužitočnými funkciami.
V súčasnom
trhovom prostredí nadmerná orientácia na momentálny zisk z lesa môže byť
krátkozraká a dlhodobo nebezpečná voči budúcim cieľom podnikania, pestovaniu
zásob, zachovaniu a zveľaďovaniu ekologicky odolných lesov a kvalitných
poľovných revírov ako národného bohatstva štátu.
Tabuľka č. 1
VÝVOJ OBJEMU VÝROBY NÁKLADOV PESTOVNEJ ČINNOSTI A VÝNOSOV Z POĽOVNÍCTVA A
DREVÁRSKEJ VÝROBY.
Rok | Objem výroby | Náklady pest. činnosti | Poľovníctvo výnosy | Drevárska výroba výnosy |
1991 | 29 816 | 19,9 mil. Sk | 2516 | 3621 |
1996 | 52 356 | 15,8 mil. Sk | 9356 | 19 094 |
2002 | 60 035 | 7,3 mil. Sk | 22 250 | 27 327 |
Tabuľka č. 2
PREHĽAD NÁRASTU VÝNOSOV V TIS. SK PODĽA JEDNOTLIVÝCH DRUHOV ZVERI V OBDOBÍ
1991 - 2002:
Roky | Bažant | Diviak | Srnec | Muflón | Daniel | Jeleň | SPOLU |
1991 | 230 | 965 | 100 | 195 | 37 | 989 | 2 516 |
1996 | 6 100 | 65 | 210 | 350 | 125 | 2 506 | 9 356 |
2002 | 13 000 | 4 300 | 400 | 650 | 240 | 3 910 | 22 500 |
Odborníci v praxi majú
za úlohu presadzovať základné princípy prírode blízkeho lesného hospodárenia a
tým dosiahnuť prinavrátenie biologickej automatizácie prirodzenej obnovy,
trvalosť produkcie a zvýšenie ekologickej stability našich lesov.
Zníženie
nákladov výroby znížením umelej obnovy lesa, ako finančne vysoko náročnej fázy v
pestovaní lesa, je jedna z možností lesníckej výroby.
Prinavrátenie lesov pôvodným vlastníkom a zmena stratégie prírode blízkeho
lesného hospodárstva, malo za následok zníženie objemu výroby a počtu
pracovníkov v Odštepnom závode Levice.
Tabuľka č. 3
EKONOMIKA STAROSTLIVOSTI A HOSPODÁRENIA V BAŽANTIARSTVE :
Rok | Lov | Úplné vlastné náklady | Výnosy | Hospodársky Výsledok |
(tis. Sk) | (tis. Sk) | (tis. Sk) | ||
2000 | 22 000 | 9 500 | 10 000 | + 500 |
2001 | 27 000 | 11 500 | 12 200 | + 700 |
2002 | 26 000 | 11 000 | 13 000 | + 2000 |
Tabuľka č. 4
LOV TROFEJOVEJ RATICOVEJ ZVERI NA OZ LEVICE ROK 2002:
Druh zveri | Počet ulovených (ks) | Počet medailí | Pomer Lov:medaily | ||
Zlatá | Strieborná | Bronzová | |||
Jelenia | 26 | - | 1 | 5 | 1 : 4,33 |
Muflónia | 23 | 2 | 3 | 6 | 1 : 2,09 |
Danielia | 6 | 1 | - | - | 1 : 6 |
SPOLU | 55 | 3 | 4 | 11 | 1 : 3,05 |
Na zvýšenie výnosovosti a tržieb sme po roku 1992 v OZ Levice vypracovali tieto stratégie :
A/ Využitie vlastných poľovných revírov na zahraničné poľovačky, rozvoj bažantiarstva.
B/ Oživenie drevárskej výroby, spracovanie parketových vlysov dub, buk, agát na export.
C/ Využitie dendromasy z výmladkových lesov na energetické účely.
Uvedené
ciele všetci zainteresovaní akceptovali, jednotlivé tímy a lesné správy sme
motivovali so zámerom lepšie využívať potenciál zamestnancov.
Výsledky za
prvých niekoľko rokov boli výborné. Odštepný závod s týmito aktivitami dokázal
významne zvýšiť tržby, objem výroby, zachovať pracovné príležitosti a dostal sa
do II. kategórie závodov pracovnej náročnosti.
Z tabuľky
č. 1 je jasné, že za 10 rokov objem výroby sa zdvojnásobil pri významnom poklese
nákladov pestovnej činnosti a výnosy z poľovníctva a drevárskej výroby dosiahli
takmer desaťnásobný nárast.
Prvoradým
cieľom poľovného hospodárenia je bažantí program.
O bažantiu
zver sa staráme v našich bažantniciach Čifáre - Pata, Želiezovce - Hrable a
Veľký Dvor. Dosiahnuté množstvo ulovených bažantov v roku 2002 - 26 000 ks bolo
kapacitne optimálne a viac sa bude treba zamerať na udržanie, resp. zvýšenie
dosiahnutej kvality.
Hospodársky
výsledok v bažan-tiarstve, prezentovaný v Tabuľke č. 3, by nebolo možné
dosiahnuť bez každoročného investovania časti zisku z poľovníctva do rozvoja
revírov.
Popri
intenzívnom plnení bažantieho programu rozvíjame chov diviačej, muflónej,
danielej, jelenej a srnčej zveri. OZ Levice obhospodaruje 7 samo-statných
revírov s výmerou 16 414 ha.
V
hospodárení s raticovou zverou, s výnimkou diviačej zveri, sa držíme čo do
početnosti na rovnakej úrovni lovu, avšak trofejová kvalita rastie hlavne u
muflónej zveri.
V roku 2002
v našich revíroch poľovalo 260 zahraničných a 44 do-mácich poľovníckych hostí.
Vzhľadom na
významný rast záujmu zahraničných hostí o poľovačky u nás, je veľmi aktuálna
požiadavka na zvýšenie kvality služieb, organizácie a riadenia výroby tak, aby
sme v budúcnosti obstáli v konkurenčnom prostredí. To bude záruka pre ďalšie
zvyšovanie zisku a podielu na trhu.
Kvalitné
ubytovacie priestory pre hostí sú zárukou rozvoja ekoturistiky.
Kvalita sa
stáva vecou eko-nomického prežitia našej firmy.
Najúspešnejšie organizácie aplikujú v súčasnosti TQM (Total Quality Management),
totálnu kontrolu kvality a práve mnohým z nich sa podarilo pokročiť vďaka
uplatňovaniu nových princípov rozhodovania. To by sme chceli dosiahnuť aj my v
našich podmienkach.
Pri vyhodnocovaní hospodárenia v revíroch štátnych lesov treba brať do úvahy viaceré skutočnosti:
- revíry štátnych lesov rozširujú možnosti zamestnania občanov v regióne, kde nezamestnanosť dosahuje 27 %,
- dosiahnuté výnosy tvoria 80 % položiek v devízach priamou platbou a tým prínos devíz pre štát prostredníctvom aktívneho cestov-ného ruchu,
- hospodárenie v revíroch vychádza z maximálnej komercionalizácie a orientácie na zisk.
Iba cieľavedomým
hospodárením v poľovných revíroch je možné dosiahnuť vyváženú a správnu
početnosť zveri, správny pomer pohlavia a ekonomický prínos.
Rovnako
však treba odpovedať na otázku, či nadmerný záujem o revíry štátnych lesov
sleduje rovnaký cieľ.
Rozvoj
obchodných aktivít ne-závislých od dreva, hlavne poľovníctvo a s ním spojená
rodinná ekoturistika sa dá rozvinúť len zachovaním existujúcich štátnych a
vyhradených poľovných revírov a investovaním do ich rozvoja tak, aby sme mohli i
naďalej prezentovať zahraničiu vysokú úroveň nášho poľovníctva a našej
poľovníckej kultúry.
O ďalších
zaujímavých aktivitách, ako je energetické využitie biomasy z našich lesov -
Program rozvoja regiónu - nabudúce ....
Nie
zoštíhľovanie, rozpredaj a likvidácia, ale rast tvorivého potenciálu
zamestnancov, je zárukou PROSPERITY.
Text: Ing. Ján Farkaš,
Ing.
Roman Ďuriš
Foto: Ing. Dušan Krajniak