Jasná vízia, tímová práca a kvalita sú rozhodujúce pre prosperitu

 

Využitie prirodzeného zmladenia je zárukou zníženia nákladov pestovnej činnosti.

 

        Cieľom lesného hospodárstva je uspokojiť záujmy spoločnosti, zachovať zdravé, ekologicky odolné lesy so všetkými všeužitočnými funkciami.
        V súčasnom trhovom prostredí nadmerná orientácia na momentálny zisk z lesa môže byť krátkozraká a dlhodobo nebezpečná voči budúcim cieľom podnikania, pestovaniu zásob, zachovaniu a zveľaďovaniu ekologicky odolných lesov a kvalitných poľovných revírov ako národného bohatstva štátu.

Tabuľka č. 1 
VÝVOJ OBJEMU VÝROBY NÁKLADOV PESTOVNEJ ČINNOSTI A VÝNOSOV Z POĽOVNÍCTVA A DREVÁRSKEJ VÝROBY.

Rok Objem výroby Náklady pest. činnosti Poľovníctvo výnosy Drevárska výroba výnosy
1991 29 816 19,9 mil. Sk 2516 3621
1996 52 356 15,8 mil. Sk 9356 19 094
2002 60 035 7,3 mil. Sk 22 250 27 327

 

Tabuľka č. 2
PREHĽAD NÁRASTU  VÝNOSOV V TIS. SK PODĽA JEDNOTLIVÝCH DRUHOV ZVERI  V OBDOBÍ 1991 - 2002:

Roky Bažant Diviak Srnec Muflón Daniel Jeleň SPOLU
1991 230 965 100 195 37 989 2 516
1996 6 100 65 210 350 125 2 506 9 356
2002 13 000 4 300 400 650 240 3 910 22 500

       Odborníci v praxi majú za úlohu presadzovať základné princípy prírode blízkeho lesného hospodárenia a tým dosiahnuť prinavrátenie biologickej automatizácie prirodzenej obnovy, trvalosť produkcie a zvýšenie ekologickej stability našich lesov.
        Zníženie nákladov výroby znížením umelej obnovy lesa, ako finančne vysoko náročnej fázy v pestovaní lesa, je jedna z možností lesníckej výroby.
        Prinavrátenie lesov pôvodným vlastníkom a zmena stratégie prírode blízkeho lesného hospodárstva, malo za následok zníženie objemu výroby a počtu pracovníkov v Odštepnom závode Levice.

 

Tabuľka č. 3
EKONOMIKA STAROSTLIVOSTI A HOSPODÁRENIA V BAŽANTIARSTVE :

Rok Lov Úplné vlastné náklady Výnosy Hospodársky Výsledok
(tis. Sk) (tis. Sk) (tis. Sk)
2000 22 000 9 500 10 000 +                          500
2001 27 000 11 500 12 200 +                          700
2002 26 000 11 000 13 000   +                          2000

 

Tabuľka č. 4
LOV TROFEJOVEJ RATICOVEJ ZVERI NA OZ LEVICE ROK 2002:

Druh zveri Počet ulovených (ks) Počet medailí  Pomer Lov:medaily
Zlatá Strieborná Bronzová
Jelenia 26 - 1 5 1 : 4,33
Muflónia 23 2 3 6 1 : 2,09
Danielia 6 1 - - 1 :  6
SPOLU 55 3 4 11 1 : 3,05

        Na zvýšenie výnosovosti a tržieb sme po roku 1992 v OZ Levice vypracovali tieto stratégie :

A/ Využitie vlastných poľovných revírov na zahraničné poľovačky, rozvoj bažantiarstva.

B/ Oživenie drevárskej výroby, spracovanie parketových vlysov dub, buk, agát na export.

C/ Využitie dendromasy z výmladkových lesov na energetické účely.

         Uvedené ciele všetci zainteresovaní akceptovali, jednotlivé tímy a lesné správy sme motivovali so zámerom lepšie využívať potenciál zamestnancov.
        Výsledky za prvých niekoľko rokov boli výborné. Odštepný závod s týmito aktivitami dokázal významne zvýšiť tržby, objem výroby, zachovať pracovné príležitosti a dostal sa do II. kategórie závodov pracovnej náročnosti.
        Z tabuľky č. 1 je jasné, že za 10 rokov objem výroby sa zdvojnásobil pri významnom poklese nákladov pestovnej činnosti a výnosy z poľovníctva a drevárskej výroby dosiahli takmer desaťnásobný nárast.
        Prvoradým cieľom poľovného hospodárenia je bažantí program.
        O bažantiu zver sa staráme v našich bažantniciach Čifáre - Pata, Želiezovce - Hrable a Veľký Dvor. Dosiahnuté množstvo ulovených bažantov v roku 2002 - 26 000 ks bolo kapacitne optimálne a viac sa bude treba zamerať na udržanie, resp. zvýšenie dosiahnutej kvality.
        Hospodársky výsledok v bažan-tiarstve, prezentovaný v Tabuľke č. 3, by nebolo možné dosiahnuť bez každoročného investovania časti zisku z poľovníctva do rozvoja revírov.
        Popri intenzívnom plnení bažantieho programu rozvíjame chov diviačej, muflónej, danielej, jelenej a srnčej zveri. OZ Levice obhospodaruje 7 samo-statných revírov s výmerou 16 414 ha.
        V hospodárení s raticovou zverou, s výnimkou diviačej zveri, sa držíme čo do početnosti na rovnakej úrovni lovu, avšak trofejová kvalita rastie hlavne u muflónej zveri.
        V roku 2002 v našich revíroch poľovalo 260 zahraničných a 44 do-mácich poľovníckych hostí.
        Vzhľadom na významný rast záujmu zahraničných hostí o poľovačky u nás, je veľmi aktuálna požiadavka na zvýšenie kvality služieb, organizácie a riadenia výroby tak, aby sme v budúcnosti obstáli v konkurenčnom prostredí. To bude záruka pre ďalšie zvyšovanie zisku a podielu na trhu.
        Kvalitné ubytovacie priestory pre hostí sú zárukou rozvoja ekoturistiky.
        Kvalita sa stáva vecou eko-nomického prežitia našej firmy.
        Najúspešnejšie organizácie aplikujú v súčasnosti TQM (Total Quality Management), totálnu kontrolu kvality a práve mnohým z nich sa podarilo pokročiť vďaka uplatňovaniu nových princípov rozhodovania. To by sme chceli dosiahnuť aj my v našich podmienkach.

       

        Pri vyhodnocovaní hospodárenia v revíroch štátnych lesov treba brať do úvahy viaceré skutočnosti:

- revíry štátnych lesov rozširujú možnosti zamestnania občanov v regióne, kde nezamestnanosť dosahuje 27 %,

- dosiahnuté výnosy tvoria 80 % položiek v devízach priamou platbou a tým prínos devíz pre štát prostredníctvom aktívneho cestov-ného ruchu,

- hospodárenie v revíroch vychádza z maximálnej komercionalizácie a orientácie na zisk.

 

        Iba cieľavedomým hospodárením v poľovných revíroch je možné dosiahnuť vyváženú a správnu početnosť zveri, správny pomer pohlavia a ekonomický prínos.
        Rovnako však treba odpovedať na otázku, či nadmerný záujem o revíry štátnych lesov sleduje rovnaký cieľ.
        Rozvoj obchodných aktivít ne-závislých od dreva, hlavne poľovníctvo a s ním spojená rodinná ekoturistika sa dá rozvinúť len zachovaním existujúcich štátnych a vyhradených poľovných revírov a investovaním do ich rozvoja tak, aby sme mohli i naďalej prezentovať zahraničiu vysokú úroveň nášho poľovníctva a našej poľovníckej kultúry.
        O ďalších zaujímavých aktivitách, ako je energetické využitie biomasy z našich lesov - Program rozvoja regiónu - nabudúce ....
        Nie zoštíhľovanie, rozpredaj a likvidácia, ale rast tvorivého potenciálu zamestnancov, je zárukou PROSPERITY.

 

 

Text: Ing. Ján Farkaš,
         
Ing. Roman Ďuriš
Foto: Ing. Dušan Krajniak