Ťažko povedať, kedy je u nás, na Slovensku, najkrajšie: či v čase zimných snehových záľah
a iskrivých dní, či v čase letných páľav, senokosby a žatvy, či v jeseni, keď polia, sady, záhrady
a vinice vydávajú človeku plody jeho práce, alebo takto na predjarí,
keď všetko na vôkol prekvitá a vonia dychom nového života.
Niet pochýb, že každý čas má svoje čaro i pôvab, ale raz darmo: jar je predsa len jar... čo poviete?
Jarná príroda doširoka otvára človeku svoju láskavú, hrejivú náruč.
Žírne lúčiny, napojené životodarnou vlahou, poláskané hrejivými lúčmi slnka, sa zahaľujú
do sviežozeleného rúcha. Puky stromov sa osmeľujú a opäť sa snažia spod kôry stromov vyzrieť
na tento náš svet. Tak tomu bolo stáročia, ba tisícročia predtým.
Tak ako vtedy, aj teraz zurčiaci potok spieva prvým jarným kvetom svoju večnú pieseň.
Jarná metamorfóza krásy, ktorá trvá už milióny liet, pokračuje aj v tomto roku.
A keďže jarné znovuzrodenie prírody je rituálom bez konca, premena krásy bude pokračovať
aj počas ďalších miliónov rokov, čo prídu po našom čase žitia.

Text: Fedor Mikovič
Foto: Jaroslav Škvarenina