Príležitosť
sa už nemusí
zopakovať!
Začiatok
spolupráce OZ Semenoles v Liptovskom Hrádku s čínskymi lesníkmi siaha k dátumu
25. marec 1999, keď sme vypracovali prvé ponuky sadeníc a semien lesných drevín,
adresované pracovníkovi Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, PhDr.
Rudolfovi Kostolanskému. Po výmene korešpodencie bola prvou dôležitou udalosťou
návšteva čínskej delegácie, ktorú viedol vedúci Štátnej lesnej správy ČĽR Zhou
Shengxiang. Čínski lesníci zavítali na Slovensko 1. až 7. júla 2001. Podrobnosti
o návšteve čínskej delegácie zverejnil časopis Les č. 7-8/2001. V súvislosti s
touto návštevou bolo dôležitou udalosťou zriadenie slovensko - čínskeho výboru
pre spoluprácu v lesníctve a podpis prvého protokolu spolupráce medzi SR a ČĽR.
Som
presvedčený, že veľmi dôležitú úlohu pre túto spoluprácu zohrala pripravenosť
slovenskej strany v podobe komplexného dobudovania semenárskych technológii
švédskej výroby v OZ Semenoles na európsku a tým aj svetovú úroveň. Dôležitou
bola aj získaná certifikácii ISTA Semenárskou stanicou Liptovský Hrádok pri LVÚ
Zvolen. Pozitívny účinok malo aj uvedenie do prevádzky fínskej veľkovýrobnej
technológie na výrobu krytokorených sadeníc, avšak so slovenskými prvkami:
pestovateľské tunely, závlahy, kúrenie, úložisko a pod. Určite veľmi zavážil aj
komplexný sortiment strojov a zariadení pre škôlkársku výrobu z produkcie OZLT
Banská Bystrica, s ktorými sa čínski hostia stretávali vo všetkých škôlkach.
Napokon dôležitým bol ucelený obraz fungovania slovenského lesníctva, ktorý
čínski hostia získali aj v ostatných navštívených závodoch a lesníckych
inštitúciách.
Aj keď
čínski hostia vystupovali veľmi skromne, mali dokonalý prehľad o našich
technológiách, čo sa potvrdilo aj nasledujúcich kontaktoch. Osobne si myslím, že
najviac oceňovali slovenskú schopnosť optimálne sa rozhodovať pri výbere
špičkových dodávateľov technológii, ale aj slovenskú schopnosť improvizovať v
záujme hospodárnosti a s dodržaním kvality. Uvedené skutočnosti boli umocnené
slovenskou lesníckou školou trvalej udržateľnosti obhospodárovania lesov, ktorá
sa im mimovoľne ponúkala počas cestovania našou krajinou. Podľa neskoršieho
hodnotenia našej lesníckej pozície čínsky experti nás zaradili na piate miesto
vo svetovom rebríčku.
Rozhodujúcim medzníkom čínsko-slovenskej spolupráce zostane podpísanie
medzištátnej zmluvy na úrovni ministrov v decembri 2002 a rozhodnutie o
postúpení obchodného zastúpenia firme Delta Line, s.r.o. Bratislava.
Hoci
následne sa začalo šíriť niekoľko dezinformačných mediá-lnych správ, svetlo do
situácie vniesol generálny riaditeľ firmy Deltaline, s.r.o. svojím príspevkom v
Roľníckych novinách a na internetovom portáli:
www.deltaline.biz, kde možno získať
podrobné informácie o projekte "Green China", takže by bolo zbytočné na tomto
mieste ich opakovať..
Ako
dôležitú informáciu pokvažujem zverejniť fakt, že projekt bude zastrešovať MP SR
pod odbornou gesciou LVÚ Zvolen a že boli zostavené nasledovné pracovné skupiny:
1. Riadiaca skupina (minister, resp. štátny
tajomník MP SR, generálny riaditeľ Delta Line, s.r.o., generálny riaditeľ SL MP
SR, generálny riaditeľ Lesy SR a vedúci skupiny expertov
2. Skupina expertov
3. Technicko-realizačný kolektív
V
projekte "Zelená Čína" vidím veľkú príležitosť pre Slovensko, pre náš podnik a
LVÚ Zvolen, pokiaľ sa budeme rozumne správať. Čo si predstavujem pod rozumným
správaním ?
1. Vždy pamätať na to, že nejde o jednorazový,
ale dlhodobý obchod a že čínska strana je nám viac ako rovnocenným partnerom.
Zásadne a v ničom partnera nepodceňovať !
Hoci to
znie nadnesene, dobré meno na čínskom trhu nám môže otvoriť brány do celého
sveta: do Arabských Emirátov, Južnej Ameriky a pod.
2. Maximálne využiť našu lokalizáciu v strednej Európe a prezentovať
Slovensko ako kolísku svetového lesníctva a špičkových svetových semenárskych,
škôlkárskych a zalesňovacích technológií. Na tomto základe realizovať optimálne
rozhodnutia.
Pri
rozhodovaní a výbere technológií neskĺznúť na úroveň neperspektívnych a najmä
neflexibilných technológií, ktoré už vopred vylučujú zámenu a úpravy substrátu,
vopred znamenajú technické a ekonomické komplikácie pri pestovaní, zalesňovaní a
pod. Vyvarovať sa aj zbytočne pretechnizovaným postupom a technológiam bez
variantného riešenia, lebo v prípade zlyhania určitého prevádzkového uzla
zbytočne nastávajú veľké komplikácie a škody. V tejto súvislosti nech sú pre
odborného garanta, t.j. LVÚ Zvolen, ale aj riešiteľov varovnými príkladmi
kotolňa Jochy na drevnú štiepku a pasírka dužinatých plodov, lebo aj tu bola na
začiatku snaha o hi-tech technológie.
Nepreceňovať svoje schopnosti a najmä skúsennosti v pestovaní krytokorenných
sadeníc. Inšpirovať sa rozhodnutiami iných štátov, ktoré riešili podobné úlohy :
Poliaci doma, Fíni a Nemci v Číne, Fíni na Novom Zelande, Nóri v Ugande a pod.
Využiť
skúsenosti slovenských lesníkov, ktorí v tejto problematike majú zahraničné
skúsenosti, napr. konkrétne Ing. Štefan Kontšek bývalý vedúci prevádzky z OZ
Kriváň a skupina lesníkov z tohoto závodu, ktorí zalesňovali krytokorennými
sadenicami v Nórsku.
Využiť
skúsenosti finančne dostupných zahraničných expertov, najmä zo štátov s
najväčšími skúsenosťami ale s nutnou opatrnosťou, aby ich pdporučenia neboli
motivované iba ich obchodnými záujmami. Znovu sa tu ponúka Nórsko, ako štát s
najdlhšími skúsenosťami a navyše s už fungujúcou odbornou osvetou v rámci
projektu SLON.
3. Snažiť sa získať maximálnu pridanú hodnotu pre SR a náš podnik, ale v
súlade s predchádzajúcimi bodmi.
Všetko, čo
je možné na Slovensku efektívne vyrobiť a do Číny efektívne dopraviť, je
potrebné vyrobiť a dodať zo Slovenska. Bolo by veľkou chybou vopred, iba na
základe konštatovania vysokých dopravných nákladov a bez hľadania možností
nevyrábať na Slovensku. Dopravné náklady sa predsa rozpočítajú na veľký objem
produkcie. Uvedené je zjavné z jednoduchého príkladu: 1 milión korún dopravných
nákladov pri počte 1 milión kusov krytokorenných sadeníc, je nákladom iba 1
koruny na jednu sadenicu.
V čínskom
trhu vidím obrovskú príležitosť financovania výstavby slovenských kapacít na
produkciu krytokorenných sadeníc pre vytýčený cieľový objem napr. 30% celkovej
slovenskej potreby sadeníc! Nuž a napokon, prečo by naše Slovensko nemohlo byť
trvalým exportérom krytokorenných sadeníc, veď má na ich pestovanie výborné
podmienky.
Ďalšou
veľkou príležitosťou je využitie nadbytočných školničných plôch pre zakladanie
hlavových škôlok na produkciu rezkov vŕb a topoľov, z ktorých sa však budú
pestovať sadenice v Číne.
Treťou
príležitosťou je dodávka osiva niektorých lesných drevín, kde bude v prípade
úspešného uplatnenia projektu potrebné využiť všetky možné semenné zdroje SR.
Negatívne
skúsenosti z roku 2000 v riešení koncepcie škôlkárskej výroby u nášho podniku vo
mne evokujú obavy, aby sa situácia nezopakovala aj v obchode s Čínou. Pri
požadovaní zástupcu v riešiteľskej komisii koncepcie škôlkárskej výroby môj
hlavný argument, že pre OZ Semenoles tvorí škôlkárska činnosť až 50 % obratu a
pre lesný závod iba 1 - 5%, bol neakceptovaný. Je logické, že riešitelia z
lesných závodov obhajovali predovšetkým svoje záujmy a nie záujmy Semenolesu,
alebo celopodnikové záujmy. V prípade prijatia celopodnikovo nevhodných
rozhodnutí tieto ovplyvnia hospodárenie lesných závodov len minimálne, ale pre
OZ Semenoles môžu byť likvidačné.
Vo
výrobných úlohách podniku na rok 2003 je aj využitie výrobného potenciálu
Semenolesu. Každému situácie znalému lesníkovi je asi jasné, že súčasný
slovenský trhový priestor a jeho vývoj najmä v privátnom sektore problémy
Semenolesu nevyrieši. Zásadné riešenie je iba v prerozdelení vnútropodnikového
segmentu a v exporte! Ako teda naplniť túto úlohu, ak sa zopakuje situácia s
koncepciou škôlkárskej výroby ?
Vývoj,
ktorý nastal v obchode s Čínou začína mať bohužiaľ podobný scenár. Z
počiatočných reakcií niektorých kolegov - expertov pre škôlky krytokorenných
sadeníc cítiť zaujatosť voči metóde sadbovačov a technológii, ktorou disponuje
Semenoles. Predstavme si, že nad silou technologických a ekonomických argumentov
zvíťazí sila zaujatosti a neochoty komunikovať. Aká bude pozícia OZ Semenoles
presadiť sa na domácom trhu? Predstavme si ďalej, že neefektívna technológia a
nenaplnenie očakávaní čínskych partnerov a projekt financujúcich subjektov o dva,
prípadne tri roky, bude dôvodom na predčasné ukončenie spolupráce. Aký dopad a
pre koho to bude mať a kto bude za situáciu zodpovedný ?
Ak by
nestačili moje doterajšie argumenty a moje obavy z možného vývoja sa niekomu
zdali neprimerané, tak uvediem ešte jednu skutočnosť: OZ Semenoles a OZLT Banská
Bystrica zastupoval v zahraničí pracovník iného lesného závodu.
Záverom
ešte raz zdôrazním: správajme sa rozumne, ale nebojme sa využiť príležitosť,
lebo tá sa už nemusí zopakovať !
Ing.Stanislav Bystriansky
riaditeľ OZ Semenoles