Spoločenský večer pracovníkov LSR sa opäť vydaril

Na jeho začiatku, v podvečer 28. februára 2003, sa k pozvaným hosťom prihovoril poverený generálny riaditeľ š. p. LSR Ing. Ján Novák, CSc. Okrem iného povedal:

 

        "Všimli ste si, že do ľudskej pamäte sa udalosti okolo nás zapisujú podľa osobitného poradia hodnôt ? Na jej dôležitých stránkach sú len málokedy zapísané prozaické udalosti. Trvalé miesto sa v nej ujde skôr dňom, ktoré sú spojené s pocitom dobra, pohody, alebo s ťažko defi-novateľnou kategóriou krásna. Možno práve preto nám dokážu v pamäti tak dlho znieť podmanivé melódie, uchováva sa nám tam obraz harmónie farieb, dlho po západe slnka cítime odtlačok večerného zore v našej duši, či - a to nadovšetko - aj po rokoch vidíme iskru v očiach tých, ktorí sú nášmu srdcu najbližší..... Teda hodnoty, za ktoré si iste nič nekúpime, ale ktoré vo svojom živote všetci o to viac potrebujeme. Azda práve táto skutočnosť mi dovoľuje vyjadriť úprimné presvedčenie, že krásny večer, ktorý sa - ako verím - práve začína, je pre naše spoločné pracovné i ľudské napredovanie rovnako dôležitý, ako by bol aj deň naplnený úspešným pracovným rokovaním. Ba, ktovie, či vo svojej skutočnej podstate nie ešte dôležitejší....
        Opätovne, už po štvrtý krát, sme sa stretli v týchto priestoroch kultivovaného slova, aby sme naplnili známu pravdu o tom, že nielen chlebom je človek živý.
        Nebudem tajiť - keď sme vstúpili do tohto roku, ktorý bude v znamení významných pracovných zmien, padla aj otázka, či má vôbec v takomto období význam robiť spoločenský večer. Odpoveď sme však našli rýchlo a ja som ju už vo svojom úvode vlastne aj naznačil. Význam takéto podujatie určite má, ba som dokonca presvedčený, že ešte väčší, ako v dobách pokojnejších, hoci pravda je taká, že pokojnejšie doby v posledných rokoch my lesníci vlastne ani nepamätáme... Určite je preto správne, keď sa aj takto, neformálne a otvorene vzájomne utvrdíme, že naše spoločenstvo je dostatočne silné, aby zmeny, ktoré nás čakajú, zvládlo. Napokon, samotný život je večnou zmenou a akákoľvek snaha o zvrátenie tejto zákonitosti je márna. O to dôležitejšia však bude naša schopnosť pristúpiť k novým úlohám tak, aby sme opäť naplnili to, k čomu sme sa ešte v rokoch školských štúdií zaviazali - k trvalej, múdrej a všeobecne prospešnej starostlivosti o lesné bohatstvo našej krásnej krajiny. Som presvedčený, že ak nestratíme zo zreteľa práve tento cieľ bude aj nový transformovaný podnik štátnych lesov pokračovateľom tých najlepších tradícií slovenského lesníctva.
        Lesnícka služba vyžaduje osobitný pracovný rytmus, ktorý sa len málokedy dá ohraničiť pracovnou dobou. Vieme to my, vedia to však ešte lepšie naše manželky i manželia. Neostáva nič iné, len práve im sa aj tu poďakovať za pochopenie, vďaka ktorému môžeme naše krásne, no náročné povolanie s láskou vykonávať. Chceme ich uistiť, že z tejto lásky nám zostalo dosť aj pre nich, len o tom tak často nehovoríme. Možno však, že práve dnes večer bude tá správna chvíľa, aby sme si na niekoľko krásnych slovíčok spomenuli. Dobre totiž vieme, že naša láska k lesom by bez lásky k nim nemala zmysel...
        Poznávanie lesa nás učí byť rozvážni, no nie bojazliví, byť vytrvalí, no nie tvrdohlaví, byť zvedaví, no nie nedočkaví, byť nápadití, no nie neprirodzení. Sú to všetko pre našu prácu dôležité vlastnosti, avšak nie sú jediné. K tomu, aby sa nám ozaj darilo je rovnako potrebná aj veselá myseľ a dobrá nálada. Je správne, že práve aj táto dôležitá stránka života k lesníckemu stavu vždy patrila. Naplňme teda naším dnešným priateľským spoločenským lesníckym večerom aj túto osvedčenú tradíciu. Nech iskrivý humor umelcovho slova, krásna melódia tanečného rytmu i čaša perlivého moku osviežia našu dušu i telo. Tak, aby sme do dní budúcich vstúpili nielen s nádejou, ale aj s pevným rozhodnutím naďalej dôstojne a s láskou slúžiť slovenským lesom".

Foto: Fedor Mikovič