JÚN mesiac poľovníctva |
Význam
a úlohy poľovníctva prešli počas vývoja ľudskej spoločnosti veľkými
zmenami. V prapôvodnej spoločnosti bol lov
jediným zdrojom obživy praľudí. Lov je teda starý ako ľudstvo samo.
Zmena lovu na poľovníctvo nastáva
v období feudalizmu, lebo lov už nie je len zdrojom obživy, ale má aj
funkcie spoločenské, reprezentačné, oddychové a športové. Lovecká vášeň
však pretrváva v človeku dodnes. Je na každom poľovníkovi, aby túto
vášeň dokázal tlmiť v prospech ochrany prírodného bohatstva. Na
skrotenie vášní nestačí zákon, legislatíva, dôležitú úlohu hrá poľovnícka
etika a úcta k prírode a zveri.
Z dôb veľmi dávnych je možné
postrehnúť, že lovenie sa stávalo výsadou silných a zaslúžilých
jednotlivcov. Udeľovanie „práva poľovného“
bolo vyznamenaním za služby vojenské, politické, alebo dávalo sa prívržencom
vládnucich ľudí a skupín. Samozrejme aj zákony boli tvorené v prospech
nich.
Prvotné vytváranie akéhosi právneho
stavu v poľovníctve prostredníctvom vydávania rôznych dekrétov a nariadení
nesledovalo ochranu zveri, ale len strážilo právo lovu. Majitelia pozemkov po
stáročia zver len lovili a minimálne sa venovali jej chovu. To bolo možné
robiť dovtedy, kým príroda stačila úbytok doplňovať, avšak dnes už
vieme, že prírodné zdroje sú pominuteľné.
Postupne tak dochádza k uvedomeniu,
že už onedlho budú majitelia pozemkov poľovať len na to, čo si vo svojich
poľovných revíroch sami dochovajú a tým sa stáva z lovca aj
chovateľ zveri. Mnohí majitelia pozemkov venovali celé majetky na zveľaďovanie
svojich revírov, zverníc, ich zazverovaniu a ozdraveniu poľovnej fauny
ako súčasti prírodného bohatstva.
V poľovnícky vyspelých štátoch
dochádza k modernejšej úprave práva lovu. Štát si začína vyhradzovať
právo rozhodovať o chove a love zveri, ale aj o práve lovu.
O tom, že Slovensko patrí
medzi vyspelé poľovnícke štáty svedčí i stretnutie zástupcov štyroch
štátov a to Francúzska, Poľska, Rumunska a Československa
v Palárikove r. 1928, ktorí sa rozhodli založiť Medzinárodnú poľovnícku
organizáciu „CIC“.
V druhej polovici 20. storočia
sa na našom území venuje veľká pozornosť rozvoju poľovníctva a to
prostredníctvom organizácií, ktorých zriaďovateľom je štát.
Lesy SR, š.p., B. Bystrica (Lesy
SR), vďaka svojim predchodcom, boli priekopníkom v rozvoji chovu bažantov
a aj v súčasnosti majú vedúce postavenie v bažantiarstve
u nás.
Priekopníkmi
boli Lesy SR aj v rozvoji chovu danielej a muflónej zveri
a to nielen po stránke kvantitatívnej, ale aj kvalitatívnej.
Svetoznámi je chov danielej zveri
na OZ Palárikovo, v ktorom sa do r. 2000 ulovilo 46 % z celoslovenského
počtu „zlatých“ danielých trofejí. Slovensko je vďaka režijným revírom
Lesov SR druhá krajina na svete s počtom trofejí daniela nad 200 b. CIC.
Dôležitým medzníkom v poľovníctve
je r. 1993, pretože právo poľovníctva sa priznáva vlastníkovi poľovných
pozemkov. Zákonom č. 99/93 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 23/1962 Zb. o poľovníctve je v § 2 vyzdvihnuté, že právom
poľovníctva je chov a ochrana zveri. Lov a ostatné náležitosti práva
poľovníctva sú až za týmito prioritami. Avšak aj zákon následne v ďalších
častiach na tieto priority akosi zabúda. Reálny stav v našom poľovníctve
sa čím ďalej, tým viac stáva takým, že vlastníctvo poľovných pozemkov
je nadradené nad všetky ostatné požiadavky, ktoré vstupujú do vytvárania
podmienok pre riadne poľovnícke obhospodarovanie poľovných revírov. Pritom
si treba uvedomiť, že zver nepatrí nikomu, stáva sa až po ulovení vlastníctvom
užívateľa poľovného revíru. Výsledkom tohto procesu bolo rozdrobenie poľovných
revírov, tým zvýšenie počtu užívateľov na tej istej ploche, počiatočný
nárast lovu jednotlivých druhov zveri, až postupne ku koncu minulého storočia
k úpadku poľovníctva na väčšine územia Slovenska (predovšetkým „Horehronie“
a východné Slovensko).
Za všetkými zmenami v poľovníctve,
ktoré štát robí a v budúcnosti mieni robiť je potrebné vidieť
dopad na zver, pretože ide o živý organizmus, ktorý veľmi citlivo vníma
každý náš zásah do jej života. Po r. 2000 je možné od viacerých užívateľov
poľovných revírov počuť, že stavy zveri sú už stabilizované, ba niekde
aj stúpajú. Tu si treba uvedomiť, že k tomuto záveru sme museli čakať
celých 10 rokov od transformácie revírov na vlastnícke vzťahy. Žiaľ ani
po 10 rokoch nemožno konštatovať, žeby vzrástla trofejová kvalita zveri.
V r.
2003 končí platnosť nájomných
zmlúv 526 subjektom, ktoré majú
prenajaté poľovné revíry, čo je cca 35 % všetkých prenajatých revírov.
Je to dosť veľa na to, aby bol včas jasný zámer štátu s poľovníctvom,
pretože na vnášanie neistoty pre terajších užívateľov bude doplácať
zver, pričom východiskový stav v počtoch zveri a kvalite trofejí
je omnoho horší ako pred 10 rokmi. To znamená, že na zotavenie z negatívnych
zásahov „poľovníkov“, by
bolo málo aj budúcich 10 rokov.
Pre
porovnanie niekoľko čísiel z poľovníckej štatistiky, ktorá je vedená
Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene. V r. 2002 mali revíry Lesov SR
31 % podiel na celkových príjmoch všetkých poľovných revíroch
na Slovensku. Príjem z poplatkového lovu v našich poľovných revíroch
tvoril 60 % z celkových príjmov za poplatkový lov na Slovensku.
Pritom treba podotknúť, že Lesy SR obhospodarujú 13 % poľovnej plochy
Slovenska.
Verím,
že prednosti Lesov SR, ktoré boli v tomto článku naznačené a potenciál,
ktorý tento podnik má, bude využitý v prospech poľovníctva nielen v režijných
poľovných revíroch Lesov SR, ale aj na Slovensku, lebo hodnota poľovného
revíru závisí aj od pochopenia významu tohto prírodného bohatstva. Na to
je však potrebné, aby každý, kto vstupuje do riadenia i samotného
vykonávania jednotlivých činností v poľovníctve, mal pocit, že
urobil v prospech poľovníctva všetko, čo bolo v jeho silách.
Poľovníctvu
zdar !
Text:
Ing. Peter Kuric,
VOR - poľovníctvo
Foto: archív