Prieskum verejnej mienky o obraze LSR, š.p. |
V uplynulom
roku venovali médiá nášmu podniku viac pozornosti, než kedykoľvek predtým.
Príčiny tohto záujmu aj negatívne dôsledky na verejnú mienku sú dobre známe,
pravdu sa skôr či neskôr dozvieme od orgánov činných v trestnom konaní.
Nový manažment zdedil po predchádzajúcom okrem iného aj nie príliš pozitívne
naladenú verejnú mienku. Stokrát overenou skúsenosťou je fakt, že je ľahké
prísť o dobrú povesť, ale veľmi ťažké ju opäť získať. Komunikačná
stratégia nového manažmentu si kladie za cieľ budovať vo vedomí verejnosti
obraz nášho podniku ako zodpovedného, čestného, seriózneho a štandardne
sa správajúceho hospodára, ktorý starostlivo obhospodaruje majetok, zverený
mu štátom. Aby bolo možné posúdiť, či uskutočňovanie tejto stratégie
prináša výsledky, je potrebné poznať východiskové informácie o súčasnom
stave.
V
decembri minulého roku uskutočnila agentúra FOCUS prieskum verejnej mienky o vnímaní
obrazu štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Prieskum bol uskutočnený
na reprezentatívnej vzorke 1 107 obyvateľov SR vo veku od 18 rokov.
1.
Návštevnosť lesov
Do
lesa chodí často – t.j. aspoň raz do týždňa – 14% dospelých obyvateľov
SR.
Ďalších
26% chodí do lesa aspoň raz mesačne a 21% aspoň raz za pol roka.
Asp
Menej
než raz za rok chodí do lesa 14% respondentov a rovnaký počet nechodí
do lesa vôbec.
Vyšší podiel
respondentov, ktorí chodia do lesa často,
t.j. aspoň raz do týždňa je v nasledujúcich sociálno-demografických
kategóriách:
·
muži (18% z nich)
·
nezamestnaní (24%)
·
respondenti bývajúci v menších
obciach do 2 tisíc obyvateľov
(18%)
·
respondenti bývajúci v Žilinskom
(25%) a Banskobystrickom kraji (22%).
Vyšší
podiel respondentov, ktorí vôbec
nechodia do lesa je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:
·
ženy (17% z nich)
·
respondenti v staršom veku
– 60 rokov a viac (29%)
·
respondenti so základným vzdelaním
(24%)
·
respondenti maďarskej národnosti
(34%)
·
respondenti žijúci v Nitrianskom
kraji (21%%).
2.
Názory na hospodárenie štátnych a neštátnych lesov
Pri porovnaní hospodárenia štátnych lesov a neštátnych lesov
(urbárne, mestské/obecné, cirkevné, súkromné) si 37% opýtaných myslí, že hospodária
približne rovnako.
19% respondentov uviedlo, že lepšie hospodária štátne lesy –
a takmer rovnaký počet opýtaných
(18%) uvádza, že lepšie hospodária neštátne
lesy.
Viac
ako štvrtina respondentov (26%) nevedela túto otázku posúdiť.
Vyšší
podiel respondentov, ktorí si myslia, že
lepšie hospodária štátne lesy je v nasledujúcich sociálno-demografických
kategóriách:
·
respondenti v staršom veku – 60
rokov a viac (25% z nich)
·
kvalifikovaní robotníci (24%) a nepracujúci
dôchodcovia (25%).
Vyšší
podiel respondentov, ktorí si myslia, že
lepšie hospodária neštátne lesy je v nasledujúcich sociálno-demografických
kategóriách:
·
respondenti s vysokoškolským
vzdelaním (28%)
·
tvoriví odborní pracovníci (31%)
·
respondenti žijúci v Nitrianskom
kraji (25%).
Vyšší
podiel respondentov, ktorí si myslia, že
štátne aj neštátne lesy hospodária asi tak narovnako je v nasledujúcich
sociálno-demografických kategóriách:
·
respondenti bývajúci v menších
obciach do 2 tisíc obyvateľov
(41%)
·
respondenti bývajúci v Banskobystrickom
kraji (44%).
Vyšší
podiel respondentov, ktorí sa nevedeli k otázke
vyjadriť je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:
·
ženy (32% z nich)
·
respondenti v najmladšom veku
– 18-24 rokov (37%)
·
respondenti maďarskej národnosti
(35%)
·
nekvalifikovaní robotníci (42%)
·
respondenti žijúci v Košickom
kraji (34%).
3.
Hodnotenie činnosti štátnych lesov v oblasti ochrany prírody
Za ochranu prírody by štátnym lesom dalo najlepšiu známku, t.j.
„jednotku“ 3% respondentov. Ďalších 12% opýtaných hodnotilo aktivity štátnych
lesov v tomto smere známkou „2“.
Viac ako tretina
respondentov (37%) hodnotí štátne lesy priemernou známkou („3“).
Horšie vysvedčenie
– t.j. známku „4“ dalo 18% opýtaných a „päťkou“ hodnotilo 8%
respondentov.
Takmer pätina opýtaných (18%) nemala na túto otázku názor.
Vyšší podiel respondentov, ktorí
hodnotia štátne lesy za ochranu prírody
známkou „1“ alebo „2“ je v nasledujúcich sociálno-demografických
kategóriách:
·
kvalifikovaní robotníci (25% z nich)
·
respondenti žijúci v mestách s 50 tis. až 100 tis. obyvateľmi
(32%)
·
respondenti bývajúci v Banskobystrickom (28%) a Košickom kraji
(27%)
·
respondenti, ktorí si myslia, že lepšie hospodária štátne ako neštátne
lesy (53%).
Vyšší podiel respondentov, ktorí hodnotia
štátne lesy za ochranu prírody známkou „3“ je v nasledujúcich
sociálno-demografických kategóriách:
·
respondenti vo veku 45-54 rokov (45%)
·
respondenti so stredoškolským vzdelaním s maturitou (42%)
·
respondenti, ktorí si myslia, že lepšie hospodária neštátne ako štátne
lesy (44%), resp. tí, ktorí si myslia, že štátne aj neštátne lesy hospodária
asi rovnako (43%).
Vyšší podiel respondentov, ktorí hodnotia
štátne lesy za ochranu prírody známkou „4“ alebo „5“ je v nasledujúcich
sociálno-demografických kategóriách:
·
muži (29%)
·
respondenti so stredoškolským vzdelaním bez maturity (30%)
·
nezamestnaní (34%)
·
respondenti bývajúci v menších obciach do
2 tisíc obyvateľov (32%)
·
respondenti, ktorí si myslia, že lepšie hospodária neštátne ako štátne
lesy (33%), resp. tí, ktorí si myslia, že štátne aj neštátne lesy hospodária
asi rovnako (40%).
4.
Znalosť pripravovanej premeny štátnych lesov na štátnu akciovú spoločnosť
Znalosť pripravovanej transformácia
Lesov SR, š.p. na štátnu akciovú spoločnosť deklaruje pätina (20%)
respondentov.
Vyšší podiel respondentov, ktorí deklarujú
vedomosť o transformácii štátnych lesov na štátnu akciovú spoločnosť
je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:
·
muži (24% z nich)
·
respondenti vo veku 45-54 rokov (25%)
·
respondenti s vysokoškolským vzdelaním (34%)
·
tvoriví odborní pracovníci (33%)
·
respondenti bývajúci v Banskobystrickom kraji (26%)
· respondenti, ktorí chodia do lesa často - aspoň raz do týždňa (31%) a tí, ktorí tam chodia aspoň raz do mesiaca (27%).
Vyšší podiel respondentov, ktorí nevedia
o transformácii štátnych lesov na štátnu akciovú spoločnosť je v nasledujúcich
sociálno-demografických kategóriách:
·
ženy (84%)
·
respondenti v najmladšom veku – 18-24 rokov (89%)
·
respondenti so základným vzdelaním (87%)
·
respondenti maďarskej národnosti (90%)
·
nezamestnaní (90%)
·
respondenti bývajúci v Trnavskom kraji (90%)
·
respondenti, ktorí chodia do lesa iba cca raz za rok (91%) a menej často
(88%) resp. vôbec (93%).