Aj tak sa dá...

Výraz „cezhraničná spolupráca“ pôsobí síce gramaticky dosť neohrabane, no obsah môže mať celkom pôvabný. A práve takým aj bolo podujatie, ktorým v predposlednú januárovú sobotu starostovia Zwardoňa a Oščadnice už po 12. krát symbolicky spojili svoje obce. Dobre upravená lyžiarska stopa zaviedla účastníkov  behu do podmanivých scenérií Kysuckých Beskýd, ktoré na obidve strany – poľskú i slovenskú  – ponúkali tú najkrajšiu tvár, akú len vie zima na horách ukázať. Naši kolegovia zo závodu v Čadci, ktorí majú toto územie „ v merku“  obsadili beh silnou zostavou, no o umiestnenie tu vari ani nešlo. Možno, že najväčším úspechom bolo, že riaditeľovi závodu Ing. Jozefovi Zatlukalovi sa podarilo prehovoriť  oščadnického starostu  Mgr. Miloslava Šulgana, aby sa na štart postavili spoločne. O  čom  sa títo dvaja muži stihli počas 25 km behu porozprávať vedia najlepšie oni sami. Pozorovateľovi v cieli však nemohlo uniknúť, že v mimoriadne spontánnej atmosfére poľského Zwardoňa sa všetci traja – tentokrát už aj spolu so zwardoňským richtárom -  naozaj kamarátsky zblížili. Tento deň určite nevojde do análov slovensko – poľskej spolupráce ako niečo mimoriadne. Veď, takýchto podujatí je už našťastie dosť. Ale o to práve ide ! Aby pri všetkej úcte k štátnym hraniciam tieto viac spájali ako rozdeľovali. A aby ľudia zo susedných krajín vedeli, koho majú „za kopcom“. Možno práve vďaka tomu sa budúce prípady zablúdeného ťažbára, pohraničnej kalamity, prebehnuvšieho postieľaného diviaka, či, nedajbože, lesného požiaru, ktorý skočí z krajiny do krajiny, vyriešia operatívne a bez oficiálnej nóty  z ministerstva zahraničia. 

  Ján Mičovský

Nálada na štarte bola vynikajúca.

...A v cieli ešte lepšia

Naša kysucká reprezentácia