Aj tak sa dá... |
Výraz „cezhraničná spolupráca“ pôsobí síce gramaticky dosť neohrabane, no obsah môže mať celkom pôvabný. A práve takým aj bolo podujatie, ktorým v predposlednú januárovú sobotu starostovia Zwardoňa a Oščadnice už po 12. krát symbolicky spojili svoje obce. Dobre upravená lyžiarska stopa zaviedla účastníkov behu do podmanivých scenérií Kysuckých Beskýd, ktoré na obidve strany – poľskú i slovenskú – ponúkali tú najkrajšiu tvár, akú len vie zima na horách ukázať. Naši kolegovia zo závodu v Čadci, ktorí majú toto územie „ v merku“ obsadili beh silnou zostavou, no o umiestnenie tu vari ani nešlo. Možno, že najväčším úspechom bolo, že riaditeľovi závodu Ing. Jozefovi Zatlukalovi sa podarilo prehovoriť oščadnického starostu Mgr. Miloslava Šulgana, aby sa na štart postavili spoločne. O čom sa títo dvaja muži stihli počas 25 km behu porozprávať vedia najlepšie oni sami. Pozorovateľovi v cieli však nemohlo uniknúť, že v mimoriadne spontánnej atmosfére poľského Zwardoňa sa všetci traja – tentokrát už aj spolu so zwardoňským richtárom - naozaj kamarátsky zblížili. Tento deň určite nevojde do análov slovensko – poľskej spolupráce ako niečo mimoriadne. Veď, takýchto podujatí je už našťastie dosť. Ale o to práve ide ! Aby pri všetkej úcte k štátnym hraniciam tieto viac spájali ako rozdeľovali. A aby ľudia zo susedných krajín vedeli, koho majú „za kopcom“. Možno práve vďaka tomu sa budúce prípady zablúdeného ťažbára, pohraničnej kalamity, prebehnuvšieho postieľaného diviaka, či, nedajbože, lesného požiaru, ktorý skočí z krajiny do krajiny, vyriešia operatívne a bez oficiálnej nóty z ministerstva zahraničia.
Nálada na štarte bola vynikajúca. |
...A v cieli ešte lepšia |
Naša kysucká reprezentácia |