Mužská časť výpravy LSR š.p. po skončení štafetových behov |
V minulom čísle sme vás
informovali o odchode našich kolegov na európsky lesnícky lyžiarsky šampionát
(EFNS) do francúzskeho Pralognanu neďaleko Albertvillu.
Na zážitky zo sedem dňového alpského pobytu
sme sa opýtali dvoch z účastníkov
- Ing. Petra Slobodníka a Ing. Mariána Jagerčíka.
Aká bola cesta a ako vás Francúzsko privítalo ?
PS: Cestu sme absolvovali na vlastných autách, cez západné Rakúsko a Švajčiarsko,
v silnom daždi. Na mieste to však bolo už lepšie, noc pred našim príchodom
napadlo 60 cm snehu. Domáci to zvládli dobre, pretekárske trate so svetovými
parametrami vedené v nadmorskej výške
nad 1400 metrov boli pripravené vynikajúco.
Priblížte nám trocha miesto pretekov...
MJ: Súťažilo sa v kraji Vanoise, v okolí
Tres Vales (Tri údolia - Courchevel, Méribel, La Thores), ktoré so
svojimi 650 km zjazdoviek vytvára najväčšie
lyžiarske stredisko na svete. Všetky stavby sú tam pomerne jednoduché, návštevník
veru neuvidí žiadne honosné horské hotely. Takmer všetko
je z dreva a pekne ladí s krajinou. Prekvapilo nás, že trate
prebiehali v tesnej blízkosti národného parku, dokonca strelnica bola
umiestnená na mieste, kde sme vo svahu pozorovali
kamzíky. To však akoby vôbec
nevadilo nielen ochranárom, ale ani kamzíkom a kozorožcom, ktoré sa tam
hneď po odstrieľaní pokojne vrátili. Tieto sympatické zvieratá sme v hojnom
počte videli aj popri tratiach. Miesto
pretekov, malú to dedinku vo francúzkych Alpách výstižne charakterizoval
prezident EFNS slovami „... už vieme kde leží Pralognan.“
V akých disciplínách sa súťažilo
?
PS: Približne 900 účastníkov z
20 európskych štátov súťažilo v troch disciplínách: Beh klasickou
technikou na 10 km so streľbou, beh na 10 km voľnou technikou taktiež so
streľbou, ženy 6 km, všetko v jeden deň. Zhodli sme sa, že to bol
jeden z najnáročnejších dní v našom športovom živote.
Ďalej sa ešte bežala štafeta 4 x 10 km. Z našich sa najlepšie
umiestnil Ing. Machyniak, ktorý v behu klasickou technikou dobehol na šiestom
mieste a voľnou technikou bol jedenásty. Bol takisto členom slovenskej
štafety, ktorá v konkurencii 140 štafiet obsadila 18. miesto. Štafeta
zložená zo zamestnancov nášho podniku bola šesťdesiata. Športová
konkurencia medzi lesníkmi lyžiarmi je veľmi silná, najmä v severských
a alpských krajinách a tiež v Čechách.
Ako vidíte budúcnosť pretekov ?
PS: Záujem o tieto preteky,
ktorých sa zúčastňujú lesníci, lesomajitelia
a ich rodinný príslušníci je z roka na rok väčší. O budúcnosť
sa preto netreba báť, napokon to potvrdzuje aj záujem o ich organizáciu,
ktorá so sprievodnými akciami v podobe exkurzií rôzneho zameranie je
najlacnejšou propagáciou lesníckeho stavu organizujúcej krajiny a taktiež
regiónu v ktorom sa preteky konajú. Budúci, už 37.ročník, sa uskutoční
v Bielorusku. Verím, že sa ňom aj vďaka podpore nášho podniku opäť
zúčastníme. A kdesi v diaľke sa črtá aj slovenská premiéra –
tieto preteky po prvý krát prídu na naše územie v roku 2009...
Pretekov ste sa zúčastnili na vlastné náklady ?
PS: Čiastočne. Celkové náklady
na jedného účastníka sa pohybujú na úrovni 12 tis. Sk, pričom zamestnávateľ
nám prispel približne polovicou. Vedeniu podniku za to v mene všetkých
účastníkov úprimne ďakujem.
Ďakujem vám za rozhovor.