Mužská časť výpravy LSR š.p. po

skončení štafetových behov

 

V minulom čísle sme vás informovali o odchode našich kolegov na európsky lesnícky lyžiarsky šampionát (EFNS) do francúzskeho Pralognanu neďaleko Albertvillu.  Na zážitky zo sedem  dňového alpského pobytu  sme sa opýtali  dvoch z účastníkov - Ing. Petra Slobodníka a Ing. Mariána Jagerčíka.

Aká bola cesta a ako vás Francúzsko  privítalo ?

            PS: Cestu sme absolvovali na vlastných autách, cez západné Rakúsko a Švajčiarsko, v silnom daždi. Na mieste to však bolo už lepšie, noc pred našim príchodom napadlo 60 cm snehu. Domáci to zvládli dobre, pretekárske trate so svetovými parametrami vedené  v nadmorskej výške  nad 1400 metrov boli pripravené vynikajúco.

Priblížte nám trocha miesto pretekov...

            MJ: Súťažilo sa v kraji Vanoise, v okolí  Tres Vales (Tri údolia - Courchevel, Méribel, La Thores), ktoré so svojimi 650 km zjazdoviek vytvára   najväčšie lyžiarske stredisko na svete. Všetky stavby sú tam pomerne jednoduché, návštevník veru neuvidí žiadne honosné horské hotely. Takmer všetko  je z dreva a pekne ladí s krajinou. Prekvapilo nás, že trate prebiehali v tesnej blízkosti národného parku, dokonca strelnica bola umiestnená na mieste, kde sme vo svahu  pozorovali kamzíky.  To však akoby vôbec nevadilo nielen ochranárom, ale ani kamzíkom a kozorožcom, ktoré sa tam hneď po odstrieľaní pokojne vrátili. Tieto sympatické zvieratá sme v hojnom počte videli aj popri tratiach. Miesto pretekov, malú to dedinku vo francúzkych Alpách výstižne charakterizoval  prezident EFNS slovami „... už vieme kde leží Pralognan.“

V akých disciplínách sa súťažilo  ?

PS: Približne 900 účastníkov z 20 európskych štátov súťažilo v troch disciplínách: Beh klasickou technikou na 10 km so streľbou, beh na 10 km voľnou technikou taktiež so streľbou, ženy 6 km, všetko v jeden deň. Zhodli sme sa, že to bol  jeden z najnáročnejších dní v našom športovom živote. Ďalej sa ešte bežala štafeta 4 x 10 km. Z našich sa najlepšie umiestnil Ing. Machyniak, ktorý v behu klasickou technikou dobehol na šiestom mieste a voľnou technikou bol jedenásty. Bol takisto členom slovenskej štafety, ktorá v konkurencii 140 štafiet obsadila 18. miesto. Štafeta zložená zo zamestnancov nášho podniku bola šesťdesiata. Športová konkurencia medzi lesníkmi lyžiarmi je veľmi silná, najmä v severských a alpských krajinách a tiež v Čechách.

Ako vidíte budúcnosť pretekov ?

PS: Záujem o tieto preteky, ktorých sa zúčastňujú lesníci, lesomajitelia  a ich rodinný príslušníci je z roka na rok väčší. O budúcnosť sa preto netreba báť, napokon to potvrdzuje aj záujem o ich organizáciu, ktorá so sprievodnými akciami v podobe exkurzií rôzneho zameranie je najlacnejšou propagáciou lesníckeho stavu organizujúcej krajiny a taktiež regiónu v ktorom sa preteky konajú. Budúci, už 37.ročník, sa uskutoční v Bielorusku. Verím, že sa ňom aj vďaka podpore nášho podniku opäť zúčastníme. A kdesi v diaľke sa črtá aj slovenská premiéra – tieto preteky po prvý krát prídu na naše územie v roku 2009...

Pretekov ste sa zúčastnili na vlastné náklady ?

PS: Čiastočne. Celkové náklady na jedného účastníka sa pohybujú na úrovni 12 tis. Sk, pričom zamestnávateľ nám prispel približne polovicou. Vedeniu podniku za to v mene všetkých účastníkov úprimne ďakujem.

Ďakujem vám za rozhovor.

  Ján Mičovský