Špičkový lesník v službách výživy ľudstva

Najvyšší princíp

 

 

Biologické a  fyzické hodiny málokedy idú v zhode. O tom, ktoré v našom tele tikajú rýchlejšie rozhoduje nielen genetická výbava, ale aj noša najrôznejších návykov,  ktorú si životom  ťaháme so sebou. A určite to závisí aj od radosti, ktorú dokáže našim dňom prepožičať tvorivosť.

Muž, sediaci oproti mne akoby tieto pravdy bezvýhradne potvrdzoval. Svoju životnú energiu jednoducho neutají. Vyžaruje z jeho očí, pohybov i z formulácie viet, ktorým nechýba logika vedca, ani zrozumiteľnosť pedagóga. Celoživotná duševná výkonnosť ho poznačila tým najfantastickejším spôsobom: Jeho mozgové bunky „zabudli“ atrofovať, naopak, akoby sa množili s každým vypovedaným slovom. A keďže takáto iskra nemôže prebývať v neduživom tele, s humorom mi priamo vo svojej kancelárii predvedie niekoľko „klikov“. Biele kučeravé vlasy sa mu pri tom trocha zosunú do čela. Nemôžu však zakryť šibalský úsmev. Vari sa takto usmieva člen akadémie ?   Nie.  Je to stále úsmev chlapčaťa spod Ďumbiera, ktoré dole, na Mýte, práve vyviedlo svoje ďalšie beťárstvo. A teraz beží hore Mlynnou dolinou k svojim najlepším kamarátom, ktorí sa skrývajú v otcovej  horárskej knižnici.  „Ej, vedieť tak krásne písať, ako tí veľkí spisovatelia...“

Nuž, napísať román sa Prof. Ing. Dušanovi ZACHAROVI, DrSc., nepodarilo. Ale zato z  jeho učebníc  sa vyspelá lesnícka Európa učila dávno pred tým, ako by sa niekomu čo len prisnilo o tom, že sa smutné diela berlínskych murárov raz rozsype... 

 

Pán profesor, začnime od konca. Po mimoriadne úspešnom aktívnom  živote, medzinárodne  uznanej práci o pôdnej erózii, vybudovaní lesníckeho výskumného ústavu, napísaní 30 odborných kníh, po stovkách vedeckých prác a mnohých domácich i zahraničných oceneniach vám vzniká nárok na fázu života, ktorú vzletne nazývame zaslúženým odpočinkom. Vy však práve vtedy robíte prekvapivý obrat a vo svojej sedemdesiatke sa v roku 1996 preorientujete zo špičkového lesníckeho vedca na odborníka zaoberajúceho sa výživou ľudstva. A napodiv, opäť úspešne. Ako je to možné?

 

Nie je to vôbec tak podivuhodné. Budete asi prekvapený, keď vám poviem, že po poznaní zložitých zákonitostí lesného ekosystému sa mi otázky ľudskej výživy javia ako celkom jednoduché. Celý náš život je vlastne nepretržitá výmena látok. Zákony fungujúce v metabolizme stromov majú platnosť aj v našom tele. Ak tieto zákony poznáme, potom sa otázka, čo a kedy naše telo pre správne fungovanie potrebuje, dá zodpovedať veľmi presne. Mrzí ma keď dnes vidím v tomto smere toľko diletantizmu, a to aj v medicínskych kruhoch. Predpísané liečebné postupy neraz nerešpektujú práve tie zákonitosti o ktorých hovorím a pacienta namiesto liečenia ničia. Pritom vznik a liečba všetkých chorôb je založená na poznaní metabolizmu. A teda tvrdenie, že všetko sa dá liečiť stravou je vedecky úplne v poriadku. A čo je najdôležitejšie – prakticky to funguje !

 

V lesníckom výskume ste pravdivosť svojich teórií dokazovali na pokusných plochách v lesoch celej Európy. Kde a najmä ako však chcete dokazovať svoje teórie o výžive?

 

Tieto teórie netreba dokazovať, sú dávno dokázané. Treba im len rozumieť a správne ich aplikovať. Pojednávam o tom v skriptách Humánna výživa, ktoré som napísal vlani pre Fakultu ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene, prednášal som o tom na UMB v Banskej Bystrici, Poľnohospodárskej univerzite v Nitre i teraz na Univerzite tretieho veku vo Zvolene. Každú sobotu o tom tiež hovorím na intenzívnych kurzoch „Liečivá výživa“. Mojimi prednáškami prešli za posledné roky stovky poslucháčov a myslím, že som ich  o správnosti mojich poznatkov presvedčil...

 

...odpusťte, pán profesor, ale stále len teória – skriptá, prednášky, kurzy...

 

...len buďte trpezlivý, rád vám porozprávam aj o svojej praxi. Ak však mám vedieť koľko zinku a medi treba dodať chorému s krčovými žilami, či koľko sodíka alebo iných látok znížiť v príjmovej bilancii pacienta trpiaceho na zápal obličiek, najprv predsa musím zvládnuť teóriu. Ak by som neovládal teoretické postupy, ktoré mi umožňujú presne vypočítať  bilanciu živín a energie konkrétnej osoby, nemohol by som pokročiť dopredu ani krok a všetky moje doporučenia by boli šarlatánstvom. Ja však tieto bilancie vypočítať viem. A najmä - dosahujem výsledky, ktoré správnosť mojich postupov plne potvrdzujú.

 

Aké  výsledky ?

 

Za posledné tri roky som sa podrobne zaoberal zdravotnými ťažkosťami 251 klientov.  Boli to konkrétne osoby s veľmi konkrétnymi problémami, ktorým som chcel pomôcť. Väčšinou sa mi to aj podarilo. Každý, kto sa na mňa obráti má len jednu povinnosť – popísať zdravotné ťažkosti a veľmi podrobne rozviesť svoje stravovacie návyky. Druhy jedál a nápojov, ich množstvo a týždennú frekvenciu užívania. K tomu mi slúži 10 stránkový formulár - protokol. Na jeho základe spracujem každému klientovi program, v ktorom presne uvediem, čo, kedy a koľko má jesť, i to, čo jesť nemá. Program má obvykle 40 - 50 strán a svoje doporučenia v ňom formulujem podľa toho, čo je hlavným cieľom klienta – či len chce schudnúť, či sa chce zbaviť svojej drogovej závislosti, alebo ho trápi štítna žľaza, či nebodaj nádor...

 

...azda netvrdíte, že lesník odstraňuje výživou rakovinu...

 

Pred  rokmi  nám na leukémiu zomrela veľmi mladá dcérka. Konzultoval som vtedy jej chorobu s mnohými lekárskymi kapacitami, márne. Keby som bol vtedy vedel to, čo viem dnes, myslím, že by nám bola prežila. Pri liečbe nádorov sa dostávam do vážnych rozporov s názormi lekárov, avšak postupy, ktoré doporučujem ľuďom reálne pomáhajú. Nerobím žiadne zázraky, dokážem však naozaj pomôcť každému, kto je ešte schopný aktívne sa pohybovať a môže sa stravovať podľa liečebného programu. Pohyb je totiž nevyhnutným  doplnkom každého stravovacieho predpisu, ktorý odporučím.

 

Teda pohyb a diéta sú základným receptom pre dobré zdravie ?

 

Pohyb áno, no termín diéta nepoužívam vždy správne. Tento termín, predstavujúci isté stravovacie obmedzenia, je namieste azda len v období, kým pomocou stravy odstraňujem chorobné prejavy organizmu. Potom už klient nemusí držať žiadnu diétu, mal by však jesť to, čo je pre jeho genóm a krvnú skupinu prirodzenou potravou.

 

Pán profesor, máte možnosť porovnávania a uplatňovania vašich skúseností aj mimo Slovenska ?

 

Mám, mojimi klientmi sú aj občania USA, Nemecka a iných krajín. Usilujem sa pracovať v  Medzinárodnom programe pre liečivú výživu v rámci EÚ. Vypracoval som program pomenovaný  Academia vitae  - Škola života. Je to zárodok nového štúdia o človeku, nielen  o jeho liečení, ale predovšetkým o jeho prežití na tejto planéte. 

 

Je podľa vás život na Zemi naozaj reálne ohrozený ?

 

Je. Aby sme si lepšie uvedomili svoju zodpovednosť musíme vychádzať z troch základných princípov života. Prvým je princíp biocentrický. Jeho základom je súlad človeka so všetkým živým. Nemôžme osobitne chrániť medveďa a zabúdať na ostatné živé tvory. Strategickým cieľom je prežitie všetkého živého. Druhým princípom je antropocentrický prístup. Ide o komplexnú záchranu človeka, pričom tu kritizujeme najmä to, že pozornosť sa venuje len jedincom, ktorí sú už nejako postihnutí. To je ako keby sme sa v lesníctve venovali len chorému lesu, či uznávali len fytopatológiu. Tu mi najviac vadia lekári špecialisti, ktorí vedia všetko o jednom orgáne, no nevidia súvislosti. Navyše všetko liečia hormónmi a syntetickými liekmi. To je zle. Ak chorému na cukrovku dávam inzulín definitívne likvidujem jeho pankreas a pritom riešenie je v zlepšení metabolizmu cukrov. Tretím princípom je egocentrický princíp, ktorý dnes má v ľudskom živote najvyššiu prioritu. Peniaze, osobný blahobyt, čo najväčšia spotreba... Je to protirečivé, lebo ak naozaj mienime ako ľudský rod prežiť, musíme hierarchiu týchto princípov celkom obrátiť -  najvyššie postavenie musí dostať biocentrizmus, potom antropocentrizmus a až nakoniec môžeme v rámci rešpektovania vyšších princípov uplatňovať  svoj osobný záujem - egocentrizmus. Aj to len vtedy ak rešpektujeme rodinu ako základ spoločnosti.

 

Panebože, pán profesor, kedyže  to bude ?!

 

Presne vtedy, keď sa prestanete spytovať, aké výhody vám môže spoločnosť ponúknuť na mieste, ktoré ste dosiahli a namiesto toho sa sám budete spytovať čo na tomto mieste  môžete pre spoločnosť urobiť vy  !  Všetky vládnuce kultúry sa zosypali práve pre sebeckosť svojej elity a pocit  nadradenosti. Gréci, rimania, španieli   a čaká to aj každú krajinu, ktorá povyšuje svoje záujmy nad záujmy všetkých krajín a usiluje o svetovládu.

 

Azda sa vráťme do lesa...

 

Veľmi rád. Veď pochádzam z lesníckej rodiny a  celú mladosť som prežil v horárni. Z nej som aj urobil prvý krok do „veľkého“ sveta, keď odchádzam na lesnícku školu do Štiavnice. Spočiatku som tam mal komplex z toho, že prichádzam z akéhosi zapadákova a nepatril som k dobrým žiakom, ale postupne som dostával chuť vedieť o lese všetko. Veľa som čítal, čo mi pomáhalo rozvíjať myslenie.  Keď som ako študent lesníckej školy zmaturoval veľmi som sklamal otca, ktorý ma už chcel vidieť pracovať vedľa seba. Ja som sa však zobral do Košíc, lebo som chcel študovať ďalej. Peniaze z domu som čakať nemohol, a tak som sa živil doučovaním slovenčiny a matematiky. Po prvom roku som zatúžil po zmene a ďalší  ročník lesníctva som absolvoval v Brne, aby som napokon lesnícke štúdia dokončil na ČVUT v Prahe. V Prahe som bol aktívnym členom umeleckých krúžkov, spoluzakladal som Vysokoškolský umelecký súbor, spieval som tam druhý tenor. Aj diplomovku som robil na tému Les a umenie. Na škole som ostal robiť u profesora Svobodu ašpirantúru a tu vzniklo aj moje prvé dielo Lesné meliorácie, ktoré som tam ako 25 ročný aj prednášal. Išlo prvý pokus preukázať komplexné pôsobenie lesa na krajinu a človeka. Potom už v jednotlivých obdobiach života pribúdali rôzne lesnícke práce. Stále sú aktuálne lesnícke meliorácie, ktoré ako novú disciplínu som zakladal v Prahe pred 50 rokmi.     

 

Ktorú časť svojho rozsiahleho diela považujete za najdôležitejšiu ?

 

Pri vedeckej práci  nikdy nejde o jej rozsah. Dôležité je ako takáto práca prejde previerkou času. Napríklad moja teória, klasifikácia a terminológia, ktorú som spracoval v práci Erózia pôdy  platí vo svete už  vyše 40 rokov. Aj diela Ochrana pôdneho fondu, Ochrana a využitie vôd, Ochrana krajiny ČSSR, Ochrana a tvorba krajiny sú stále aktuálne. Za zmienku stojí aj moje pôsobenie na Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene, ktorý som viedol najprv 5 rokov ako lesnícke laboratórium SAV a od roku 1960 17 rokov ako rezortný ústav, čo bolo tiež na niečo dobré. No keď ma potom prikvačila na dôchodku osteoporóza začal som viac rozmýšľať o látkovej premene a to nielen u prírodných organizmov, ale aj u ľudí. Vďaka tomu som sa najprv pomohol sebe a potom som mohol pomáhať aj druhým. Pokúšam sa teraz  žiť tak, aby ten egocentrický princíp nebol na prvom mieste... Okrem toho pripravujem 10 zväzkové  dielo Ľudská výživa – otvorený systém. Bude mať časti:  Teória, Živiny, Zdroje živín, Tabuľky živín, Fytoterapia, Zdravá výživa, Liečivá výživa, Zdravý životný štýl, Recepty a  Slovník. Prvé zväzky už mám hotové, no čaká ma ešte mnoho práce.

 

Ak máme dvadsať rokov a oči by nám nežiarili láskou bolo by to nepochybne smutné. Ak máme štyridsať a v očiach sa nám iskrí od nadšenia, že môžeme svoje životné skúsenosti podoprieť funkčnou autoritou a presadzovať v práci to, čomu veríme, je to výborné, no  každému to dopriate asi nebude. Mať však bezmála osemdesiat a udržať si iskru v očiach lebo to, čomu sme sa v živote venovali malo zmysel a my v tom môžeme  stále pokračovať, to je už údel len tých najšťastnejších. Dušan Zachar medzi nich určite patrí. Originálnym spôsobom odhaľuje netušené súvislosti  lesníckej práce.  Vďaka za to, pán profesor.

 

Ján Mičovský