Prírodu nemožno chrániť direktívne a byrokraticky

HN 09/02/2004, strana 4

Vláda jednoznačne rozhodla, že nebude financovať verejnoprospešné činnosti lesníctva formou dotácií. Preto neštátne aj štátne firmy lesného hospodárstva hľadajú právne formy, ktoré zaväzujú štát kompenzovať náklady na neziskové lesnícke činnosti celospoločenského významu," komentuje úsilie vlastníkov a užívateľov lesov o náhradu majetkovej ujmy v chránených oblastiach generálny riaditeľ lesníckej sekcie ministerstva pôdohospodárstva Ján Ďurský. Podľa neho vôbec nejde o to, že by štát mal zaplatiť Lesom SR za to, že nebudú hospodáriť, napríklad, v Dobročskom pralese. Náhrada ujmy neznamená pre lesné podniky zisk, ale kompenzáciu nákladov na neziskové činnosti. Aj v tomto roku bude nevyhnutné v lesoch zabezpečiť protipožiarnu ochranu založenú na efektívnom leteckom monitorovaní," vraví Ďurský.Rezort pôdohospodárstva navrhuje pre lesné hospodárstvo štátnu pomoc 50 miliónov Sk, uviedla pre HN hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Katarína Czajliková. Sektorový operačný program podporuje cez štrukturálne fondy Európskej únie aj environmentálne a podnikateľské projekty lesného hospodárstva, ale objem týchto prostriedkov by nebol dostatočný, ani keby ho slovenské lesníctvo vyčerpalo bez zvyšku. Vysoké náklady nevyžaduje iba pestovanie lesa na holoruboch. Naopak, finančne veľmi náročná je aj realizácia plánov na rozšírenie podielu prirodzeného zmladzovania lesov na úkor umelej obnovy. Porasty, ktoré sa majú prirodzene obnovovať, je potrebné dobre sprístupniť premysleným preriedením, ale aj kvalitnou sieťou lesných ciest.Obmedzením hospodárenia v chránených lesoch, ktoré zaberajú výmeru 1 144 807 ha, vzniká ročne lesnému hospodárstvu ujma 920 miliónov korún - v neštátnom sektore 540 miliónov a v štátnom 377 miliónov, hovorí pracovník rezortnej lesníckej sekcie Otto Štroffek. Po zakomponovaní území projektu NATURA by sa celková rozloha chránených území rozšírila na vyše 1 780 000 ha, čo je asi 36 percent rozlohy SR. Podiel chránených lesov by stúpol z terajších 43 percent na vyše 60 percent.Rozšafne pripravovaná NATURA vyvolala široký nesúhlas. Obyvatelia vidieka sa spolu s lesníkmi obávajú, že prekážky v obhospodarovaní lesov prehĺbia nezamestnanosť v regiónoch. V rovnakom tóne zaznieva hlas z radikálneho ochranárskeho združenia VLK. Zástupca ochranárov Juraj Lukáč kritizuje konzultácie s vlastníkmi. Hovorí, že sa obmedzili na formálne stretnutia, kde úradníci predložili majiteľom lesov oficiálny návrh chránených území. Predseda Únie regionálnych združení vlastníkov lesov Slovenska Juraj Vanko sa pripája: Zástupcovia Európskej únie nám potvrdili, že je nepredstaviteľné a neprípustné, aby v rámci opatrení na ochranu prírody štátne orgány takto zaobchádzali s vlastníkmi a obyvateľstvom."

 

Minižurnál Slovenského rozhlasu

Rádio Slovensko 10:00 06/02/2004,

Rádio Twist 18:00 06/02/2004,

STV 19:30 06/02/2004

 

18 ľudí, z toho 15 detí zahynulo pred 80 rokmi v drevenej osade Rybô pod takmer 3-kilometrovou lavínou, Obrovská masa snahu dosiahla 35 metrov a roztopila sa až za 2 roky.

Pri tejto príležitosti je dnes v neďalekej obci Staré Hory odborná konferencia Lesov Slovenskej republiky, venovaná práve lavínam.

Prihlásil sa odtiaľ spravodajca Ľuboš Krno. Hoci sa touto problematikou z ochranárskeho hľadiska tu na Starých Horách u včera zaoberali zástupcovia národných parkov, chránených území o dobrovoľnej ochrany prírody, tak v tejto v súčasných dňoch po prudkom oteplení veľmi aktuálnej otázke budú pozornosť venovať i lesníci, pretože povedané slovami jedného z nich, inžiniera Milana Longauera z banskobystrického Riaditeľstva Štátnych lesov, si v prvom rade chcú pripomenúť, Milan Longauer, Riaditeľstvo Lesov SR Banská Bystrica: "80. výročie od lavínovej katastrofy v osade Rybô a tiež aj pripomenúť to, že táto problematika je stále aktuálna, pretože aj vo vedľajšej dedine v roku 99 v Tureckej spadla veľká lavína, najväčšia za posledných 50 rokov a táto problematika je vlastne stále aktuálna." Na konferencii sa preto budú zaoberať najmä protilavínovou funkciou lesov a teda možnosťami zalesňovania veľkofatranských holí a tým aj zvýšenia hornej hranice lesa. Ale aj posúdením paradoxnej prospešnosti lavín pre niektoré živočíšne druhy.

 

Televízne noviny

TV Markíza 19:00 16/02/2004

 

Slovensko intenzívne hľadá zahraničného investora v oblasti drevospracujúceho priemyslu.

Najmä na strednom Slovensku má totiž práve toto odvetvie dlhú tradíciu aj vďaka vysoko kvalitnému drevu. Ministerstvo hospodárstva a SARIO už niekoľkým zahraničným firmám predložili ponuku na výstavbu závodu na spracovanie dreva v oblasti stredného Pohronia. Túto lokalitu totiž považujú za ideálnu.

Odvetvie spracovania dreva nebolo vybrané náhodou. Ani zďaleka totiž nevyužívame všetky možnosti, ktoré nám lesy poskytujú. Ročne na Slovensku dorastie takmer 12 miliónov metrov kubických drevnej hmoty a z vyťažených šiestich miliónov metrov kubických dokážeme spracovať efektívne len 5.

Pavol Rusko (ANO), podpredseda vlády, minister hospodárstva: 'Myslíme si, že optimálna ťažba a zároveň tomu zodpovedajúce spracovanie je osem až deväť miliónov kubických metrov dreva.'

Dostali by sme sa tak na úroveň takých drevárskych veľmocí , ako sú Fínsko, Švédsko, či Rakúsko.

Peter Gogola, hovorca Lesy SR, š.p.: 'Priestor pre zvýšenie objemu ťažby rozhodne máme.'

A ako najvhodnejší priestor na postavenie drevárskeho podniku, ktorý by spracúval zvýšenú ťažbu sa javí oblasť Brezna, Banskej Bystrice, prípadne Žarnovice. S veľkou pravdepodobnosťou pôjde o celulózku.

Pavol Rusko (ANO), podpredseda vlády, minister hospodárstva: 'Továreň, ktorá je schopná zabezpečiť spracovanie pomerne veľkého množstva drevnej hmoty.'

Peter Gogola, hovorca Lesy SR, š.p.: 'Je našim záujmom získať strategického partnera, ktorý by od nás odoberal sortimenty, ktoré máme problém umiestniť na slovenskom trhu.'

Telefonuje Rudolf Gízel, Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja: 'V tejto oblasti tu bola tradícia drevospracujúceho priemyslu, boli tu aj veľké píly, boli tu v podstate aj drevárske spracujúce fabriky a tento potenciál tých ľudí tu je.'

Dnes nikto nepochybuje o tom, že stredné Slovensko skutočne potrebuje nové pracovné miesta. A ak by pribudli v tradičnom odvetví spracovania dreva, bolo by to dobré. Predpoklady na to sú tam dané odjakživa.

Maroš Havran, TV Markíza.

 

Rozhlasové noviny II

Hviezda FM 18:30 12/02/2004

Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky prichádza s novou obchodnou politikou. Dôvodom je to, že štátny podnik by sa mal transformovať na štátnu akciovú spoločnosť. Cieľom je totiž zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj Štátnych lesov.

Už tento rok, kedy sa má štátny podnik Lesy Slovenskej republiky pretransformovať na štátnu akciovú spoločnosť, by sa malo jeho hospodárenie dostať do zisku, povedal vo štvrtok na tlačovej besede v Bratislave generálny riaditeľ Karol Vynš. Za vlaňajšok vykáže podnik stratu asi 540 miliónov korún napriek tomu, že objem ťažby zvýšil. Ziskovosť podniku je podľa Vinša úzko naviazaná aj na ochotu štátu uhrádzať výkony, realizované vo verejnom záujme. Transformačný proces Lesov Slovenskej republiky, v ktorom majú byť vyčíslené aj jeho náklady na verejnoprospešné výkony sa má podľa Vinša dostať do vlády Slovenskej republiky v priebehu apríla tohto roku. Zmena firmy na akciovku je navrhovaná na začiatok mája, ale konečný termín stanoví až vláda. S pomocou štátneho rozpočtu sa podľa Vinša veľmi nedá počítať, už vlani Lesy zo štátnej pokladnice získali len 30 miliónov korún na riešenie protipovodňových opatrení či letecký monitoring území, ohrozených požiarmi. Ešte v roku 2002 podnik dostal od štátu až 176 miliónov korún. Preto v rámci transformácie využijú odpredaj časti majetku, napríklad chát a horární, ako aj prenájom režijných revírov formou verejnej súťaže.

Pre Hviezdu FM z Bratislavy Jozef Šucha.