predstavujeme... |
Vo
vydavateľstve Slovenský spisovateľ vyšlo v roku 2003 kniha, ktorá by
nemala chýbať v knižnici ani jedného lesníka, alebo milovníka prírody.
Po jej prečítaní si odrazu každý veľmi jasne uvedomí, aký obraz by
poskytovali dnes niektoré najkrajšie partie Slovenského Rudohoria, Veľkej
Fatry a Nízkych Tatier, keby sa v Dobroči
nebol narodil veľký syn slovenského národa Jozef Dekrét
Matejovie a keby sa nebol tak ostro a jednoznačne postavil proti drancovaniu lesov pre účely baníctva a hutníctva.
Nielen že sa postavil proti ich drancovaniu, on prvý začal s vedeckým
prístupom k obnove lesa, k jeho pestovaniu a jeho obhospodarovaniu.
Aj
po prečítaní knihy si dovolím tvrdiť, že ešte stále tento národ
nedocenil jeho prínos a veľkosť. Možno obrat nastáva práve touto
knihou a raz si skutočne uvedomíme čo tento jednoduchý človek vykonal
pre budúcnosť lesníctva a pre budúcnosť ľudstva. Veď sám niekoľkokrát
varuje úrady : ,,Vyrúbať
nedospelý les by znamenalo zobrať
tomuto kraju budúcnosť.“
Pán
Kováčik urobil skutočne statočný kus roboty , keď vyhľadal v archívoch
všetko dostupné o lesníkovi a človekovi Jozefovi
Dekrétovi Matejovie. Aký veľký kus roboty urobil, to tiež docení asi až
história. Pri čítaní knihy som si robil poznámky a výpisky, z ktorých
mi nedá aj na tomto mieste necitovať, pretože hĺbka týchto myšlienok sa
jednoducho komentovať nedá : ,,Ľudstvo prežije len vtedy, keď si zachová
prírodu v neporušenom stave. Na to všetko potrebuje odbornosť ale aj
mravnosť. Odbornosť nám dáva schopnosť poznať súvislosti a vzťahy ,
mravnosť nám prikazuje rešpektovať ich. Obidvoje slúžia tomu, aby sme
zachovali čo sme zdedili. Najvyšší stupeň mravnosti je odovzdať zveľadené
dedičstvo potomstvu.“
Takýchto
myšlienok je dielo plné a núti nás k zamysleniu osobitne nás lesníkov.
Jozef
Dekrét Matejovie si meno Svätý z Handľov vyslúžil starostlivosťou o jednoduchý
ľud v povodí Bieleho a Čierneho Hrona. Zabezpečil chudobnému ľudu
nielen prácu v lese, ale aj možnosť obrábania pozemkov. Osobitnú zásluhu
má na tom, že naučil tento ľud pestovať
a konzumovať zemiaky, ktoré sa stali druhým chlebom.
Vrelo
môžem odporúčať túto útlu knižočku každému, určite zanechá vo Vás
hlboký dojem a zážitok.
Na
záver mi dovoľte ešte jeden citát z knihy, ktorý s v nej
vyskytuje viackrát : ,,Príroda odhaľuje svoje tajomstvá len tomu kto pozerá,
pozoruje, premýšľa a hľadá súvislosti.“