Hrdosť je nejednoznačný pojem. Môže mať nesympatickú príchuť namyslenosti, ale tiež punc nezištnej radosti z úspechu člena spoločenstva do ktorého patríme. Posolstvo predchádzajúcej vety nie je také jednoznačné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Namyslenosť môže prameniť aj z pokriveného poznania hodnoty vlastnej práce, obdiv k druhým zase z vlastnej pasivity. Ponechajme to však psychológom. Dôležitejšie je, že existujú ľudia, ktorí dávajú oveľa viac ako pýtajú a ani ich nenapadne, že robia niečo mimoriadne. Osobnosti.

Žiadna profesionálna skupina nemá osobností nadbytok. A nikdy ani nebude. V tomto utvrdzuje štatistický fakt, že 95 % populácie má tendenciu stotožniť sa s práve vládnucimi „večnými pravdami“. Nie z hlúposti, ale v záujme nekonfliktnosti vlastného prežitia. Ale to zase ponechajme  sociológom.

Príbeh Jozefa Dekreta Matejovie pozná každý lesník a čosi o ňom počula aj väčšina  národa. Vieme o tisíckach hektárov lesa, ktoré sa vďaka nemu po prvý krát v histórii Slovenska zalesnili po spúšti (dnes by sme povedali ekologickej), ktorú po sebe zanechávali rozvíjajúce sa bane a huty. Tieto okolnosti je zbytočné na stránkach lesníckeho periodika osobitne  pripomínať. O to viac sa žiada čitateľa poprosiť, aby sa zamyslel nad obdivuhodnou vnútornou silou, ktorá dobročského rodáka vyniesla z drevorubačskej chalupy až na  slovenský panteón. A to v časoch, keď každý, komu pred menom chýbal titul rakúskeho  baróna, či maďarského grófa, mohol vo vysokom štátnom úrade nanajvýš popol z pecí vynášať. A malý Jozef tak aj začínal. Jeho pozorovací talent, múdrosť a predovšetkým odvaha mu však umožnila vykonať v neprajnom prostredí skutky, ktorých dôsledky, hoci si to len málokedy uvedomujeme, dodnes užívame.

Toto  mi postupne prichádzalo na myseľ v to pôvabné popoludnie, ktoré sa udialo 1. marca 2004 na pôde Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Z popudu tejto agilnej inštitúcie a za pomoci Štátnej ochrany prírody a  Lesov Slovenskej republiky, š.p. sa  tu v populárnom cykle OSOBNOSTI hovorilo o najvýznamnejšom lesníkovi XIX. storočia. Pásmo otvorila riaditeľka ŠVK Dr. Oľga Lauková, po ktorej štafetu výstižných pripomenutí  JDM odštartoval nestor slovenskej lesníckej historiografie Ing. Jozef Urgela, CSc. Následne Doc. Dr. Pavel Zdycha, CSc. z Technickej univerzity vo Zvolene urobil exkurz do študentského nazerania na vlastnú históriu. Mimoriadnu pozornosť svojim prirodzeným vystúpením vzbudil Peter Kováčik, publicista známy svojou Neverou po slovensky, ale tiež autor nedávno vydaného životopisného diela  Svätý z  Handľov.  Diela, ktoré nám atraktívnym románovým spracovaním Dekretovho života určite napomôže k hrdosti na vlastnú prácu. Ing. Július Burkovský zo Štátnej ochrany prírody patrí k tým lesníkom, ktorí pre  pripomenutie Dekréta súčasníkom urobili vo svojom živote už veľa. V prejave sa zameral na význam konkrétnych ochranárskych aktivít JDM, medzi iným  aj zakladanie porastov v exponovaných dolinách Veľkej Fatry. Za náš podnik autor týchto riadkov poukázal na historickú paralelu, keď neďaleko Dekretovho rodiska vzniká kultové miesto slovenského lesníctva – Lesnícky skanzen. V diskusii sa potom početnému plénu prihovoril bystrický primátor Dr. Ján Králik a na záver reprezentant Sekcie lesníckej Ministerstva pôdohospodárstva SR Ing. Oto Štroffek. Všetci prítomní dostali na pamiatku suvenír o ktorý sa nápadito postaral náš Semenoles z  L. Hrádku. Popoludnie vhodne doplnila komorná hudba, spev a čítanie  z Kováčikovho románu.

Záver tejto reportáže nemôže nepatriť pani Laukovej a jej milým kolegyniam zo ŠVK v B. Bystrici. Je obdivuhodné ako dokázali staviteľsky skĺbiť dôstojné priestory sídelného domu Zvolenskej župy s modernou vyspelého knihovníctva. To treba jednoducho vidieť ! A je rovnako úctyhodné, že v rámci svojich aktivít pomáhajú vystúpiť slovenským osobnostiam zo stránok kníh a prihovoriť sa súčasníkovi živou rečou. Súčasníkovi bičovanom  túžbou po vyššom životnom  štandarde, no vo chvíľach pohody, aká zavládla aj v to pondelkové popoludnie, si jasne uvedomujúcemu, že materiálny pokrok bez morálky má len  pramalý význam. Aj o tom hovorí život JDM.

  Ján Mičovský