Smer magazín 02.03.2004
Banská
Bystrica - Prezident Združenia zamestnávateľov lesného
hospodárstva na Slovensku Karol Vinš podpísal minulý týždeň v Banskej
Bystrici s odborovým zväzom kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa na tento
rok. Podľa Vinša má združenie zamestnávateľov záujem na udržaní sociálneho
zmieru, ale netají sa tým, že niektoré transformačné opatrenia sa
nevyhnutne dotknú niektorých oblastí, napríklad zamestnanosti v lesnom
hospodárstve. 'Pokiaľ obidve strany prejavia primeraný stupeň ochoty a zdravého
rozumu, dajú sa nájsť riešenia, ' konštatoval Vinš.
Odborári
sú so zmluvou na tento rok spokojní, pretože sa im okrem iného podarilo
vyrokovať päťpercentný nárast tarifných miezd a rovnaký rast pohyblivých
zložiek. Podľa Vinša sa nedá z kolektívneho vyjednávania robiť
samoobsluha. 'Nedá sa dvíhať mzdy bez ohľadu na to, či sú vytvorené
zdroje a ekonomické predpoklady, ' dodal Vinš na margo vyjednávania o
platoch.
Momentálne
sa priemerná mzda v lesnom
hospodárstve pohybuje na úrovni 12 tisíc korún.
Transformácia
štátneho podniku Lesy SR sa
dotkne aj zamestnanosti.
Už v minulom roku vedenie prepustilo okolo dvoch tisíc pracovníkov. Prognózy ďalšieho znižovania počtu pracovníkov, ktorých je momentálne viac ako sedemtisíc, Vinš, ale aj odbory po vzájomnej dohode nekonkretizovali. Šéf zamestnávateľov však priznal, že v lesoch je stále prezamestnanosť najmä v oblasti technicko-obslužných činností.
(wm)
Naša
Orava
09.03.2004
SITA 12.03.2004
Rozhodnutie
o schválení transformačného projektu v jeho definitívnej podobe bude prijaté
na pôde ministerstva pôdohospodárstva a následne sa projekt predloží na
schválenie vláde
Obavy
ZCPP vyplývajú zo spôsobu doterajšej prípravy transformácie Lesov SR na akciovú spoločnosť, ktorá sa podľa zväzu uskutočňuje
bez zástupcov spracovateľských podnikov. 'Dostávame rôzne znepokojujúce
informácie od vedúcich pracovníkov drevospracujúceho
priemyslu ale aj Lesov SR a tiež
vysokopostavených funkcionárov ministerstva pôdohospodárstva. Údajne asi
vyhrá alternatíva umožňujúca prepojenie štátnych lesov so súkromnou firmou. V tomto prípade je už len malý krôčik
ku skrytej privatizácii,' uviedol vo štvrtok ZCPP. Podľa predstaviteľov ZCPP
im ide o vyvážené dodávateľsko-odberateľské vzťahy pri obchode s drevom
a o to, aby v budúcnosti nemohli Lesy
SR monopolne využívať svoje výrazné postavenie na trhu s drevom.
Podľa
vedenia Lesov SR však zástupcovia
ZCPP vo svojom vyhlásení reagujú len na jednu z posudzovaných alternatív
organizačnej štruktúry. 'Rozhodnutie o schválení transformačného projektu
v jeho definitívnej podobe bude prijaté na pôde ministerstva pôdohospodárstva
a následne sa projekt predloží na schválenie vláde,' pripomína vedenie Lesov
SR. Podnik sa podľa neho aj v etape prípravy transformačného projektu
strategicky orientuje na domácich spracovateľov a vytváranie podmienok pre
zhodnocovanie drevnej suroviny na Slovensku. Vedenie štátneho podniku Lesy
SR dodáva, že je pripravené participovať na práci medzirezortnej komisie,
zriadenej ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom hospodárstva, ktorej
cieľom bude zohľadnenie národohospodárskych záujmov v kompetencii týchto
dvoch ministerstiev.
Nový
čas
16.03.2004 strana: 8
autor: Mirek Kačor
Dolná
Lehota 1956: Vražedná lavína pochovala 16 ľudí!
BRATISLAVA -
Okamihy, ktoré rozhodli o živote a smrti. Tragédie, ktoré šokovali
Slovensko. Nešťastia, o ktorých sa hovorilo, ale i tie, ktoré zostali pred
občanmi utajené. Zozbierali ich pracovníci ostravskej televízie. Nový Čas
vám ich prináša v novom ,,osudovom" seriáli. V celom Československu 8.
marca v kvetinárstvach stáli v rade muži. Chystali sa osláviť Medzinárodný
deň žien. Presne o 9.45 hod. sa na južnom svahu Žiarskej hory, v nadmorskej
výške 1 841 m, uvoľnila jedna z najväčších lavín všetkých čias na
Slovensku. Celkom milión 528-tisíc kubických metrov snehu sa vydalo na cestu
dlhú viac než 4 kilometre. Na cestu vražednú. Dolu pod horou, v polesí
zvanom Vidlička, v katastri Dolnej Lehoty - rodisku prvého slovenského
kozmonauta - sa pred nepriazňou počasia schovalo v drevorubačskej chate 17
lesných robotníkov a ich dve kuchárky, všetci z Pohorelej a Švermova .
Jeden z nich - 32-ročný Michal Gálik, hral karty. Darilo sa mu, vyhral pár
korún a išiel si ich schovať do vrecka na kabáte zaveseného pri posteli. Či
ich uložil, to si nepamätal, pretože v tej chvíli prišiel mohutný náraz a
jeho pohltila tma. Mal obrovské šťastie. Biela smrť ho vypľula na konci
svojej dráhy. Po niekoľkých minútach sa prebral a otrasený a vážne zranený
sa vydal hľadať pomoc. Po dvojkilometrovej anabáze dorazil k ďalšej
drevorubačskej ubikácii zvanej Dve vody. Len čo oznámil tragédiu, upadol do
bezvedomia. Okamžite sa rozbehla rozsiahla záchranná akcia, do ktorej sa
zapojili nielen členovia horskej služby a zamestnanci lesného závodu, ale i
stovky príslušníkov ZNB, vojakov a miestnych dobrovoľníkov. Kým zašlo
slnko, podarilo sa vďaka psovi lesníka Foltániho, objaviť dvoch živých.
Dvadsaťšesťročného Jána Repka a ešte ani nie tridsaťročného Gálikovho
švagra Tomáša Frajta . Všetci traja zachránení boli z Pohorelej. Ostatným
šestnástim nešťastníkom už nebolo pomoci! Záchranné práce trvali dva
mesiace. Keď sa k telesným pozostatkom dostali záchranári, zistili, že
niektorí zahynuli ihneď a vari si ani nestačili uvedomiť, čo sa stalo. Iní
umierali dlho, aj niekoľko hodín. Z tragédie, ktorú zavinila prírodná
katastrofa, nikoho neobvinili. V záverečnej správe sa však upozorňuje na
nevhodnosť umiestnenia chaty na mieste, kde je vysoké lavínové nebezpečenstvo.
Pod vznik smrtiacej lavíny sa podpísala aj nevhodná ťažba
dreva počas vojny. Dnes tragédiu
i starú lesnícku chatu pripomína pomník všetkým šestnástim obetiam lavíny.
Hospodárske
noviny
15.3.2004 rubrika: Biznis, strana: 27
Minister hospodárstva Pavol Rusko sa nedávno vyjadril, že by sa v našich
lesoch mohlo ťažiť podstatne viac, keby to drevo mal kto spracovať. A
navrhol aj riešenie: Treba k nám pozvať silného strategického investora,
ktorý by na strednom Slovensku vybudoval mohutný drevospracovateľský
podnik.
PREČO NIE?
Investori by
podľa všetkého záujem mali. Získali by množstvo ľahko dostupnej,
kvalitnej a lacnej suroviny, množstvo lacných a mimoriadne kvalitných robotníkov
a odborníkov, podporu vlády či vynikajúce odbytové možnosti. Budú mať
skrátka všetko vrátane vysokých ziskov. Prečo by teda neprišli? Má to však
predsa len niekoľko háčikov, ktoré nie sú iba chybami krásy. Tak trochu
nesmelou reakciou na ministrovu iniciatívu bola odpoveď našich drevárov,
že za rovnakých podmienok by to dokázali aj oni. Ale mysleli to naozaj vážne?
Tak trochu nesmelo reagovali aj lesníci, ktorí by vari aj súhlasili, keby nový
podnik spracúval len menej hodnotné drevo, pre ktoré v súčasnosti nemajú
odbyt. Osobne sa k týmto pripomienkam pripájam. Ak sa iniciatíva zakladá len
na výrazne zvýšených ťažbách v našich lesoch, je nesprávna a škodlivá.
Povedie totiž k znehodnoteniu produkčnej základne, a tým aj k zhoršeniu
ostatných celospoločenských funkcií lesov. Toto presvedčenie som nadobudol
počas svojej takmer 50ročnej služby v lesnom hospodárstve a počas súbežnej
spolupráce s lesníckymi vedeckými inštitúciami. Ako je to vlastne s produkčnou
základňou nášho lesného hospodárstva? Druhú polovicu minulého storočia
možno charakterizovať ako roky hojnosti. Vo veľkom sa zalesňovali staré
holiny, riediny a neproduktívne poľnohospodárske pozemky, robili sa prevody a
premeny málohodnotných porastov, sprístupňovali sa odľahlé lesy... Ročne
sa zalesňovalo 30- až 40-tisíc hektárov, pričom ťažbami obnažená plocha
predstavovala sotva 10-tisíc. Štát investoval do lesného hospodárstva každoročne
okolo jednej miliardy korún (vtedajších!). No zároveň rástli ako huby po
daždi mohutné drevárske
fabriky, ktoré spotrebovali veľké množstvo kvalitného dreva. Drevo v mladých,
novozaložených lesoch však ešte nerástlo a nedalo sa vyťažiť ani v
prestarnutých, ťažko prístupných lesoch. A keďže fabriky zastať nesmeli,
ťažilo sa tam, kde sa ťažiť dalo - v prístupných rubných porastoch. Ročne
sa ťažilo okolo 5,5 milióna kubíkov dreva, hoci optimálna ťažba v týchto
porastoch bola len okolo 5 miliónov. No napriek týmto "preťažbám"
sa produkčná základňa lesného hospodárstva, čo do plochy i drevnej hmoty,
potešiteľne vzmáhala. Lesný fond vzrástol do roku 2000 o viac ako 300-tisíc
hektárov (dnes už je viac ako 2 mil. ha) a drevné zásoby sa zvýšili od
roku 1970 dodnes približne o 100 miliónov kubíkov. Celkové zásoby živého
dreva v našich lesoch predstavujú v súčasnosti už vyše 400 miliónov kubíkov.
Všetky uvedené čísla logicky budia u občanov predstavu, že dreva je v našich
lesoch "habadej" a že tých cca 5,8 milióna kubíkov, ktoré teraz
ročne ťažíme, možno aj zdvojnásobiť.
Rozmeňme však
tieto čísla na drobné. Z uvedených 400 miliónov kubíkov dreva sa okolo 10
percent nachádza v porastoch starých od 1 do 50 rokov a vyše 66 percent v 50-
až 90-ročných porastoch. Tieto porasty sú vo svojej najlepšej rastovej kondícii,
vykazujú vysokú prirastavosť no nedosiahli ešte svoj rubný vek. Ten
dosiahnu až vtedy, keď ich kvantitatívna a kvalitatívna prirastavosť bude
kulminovať, teda vo veku okolo 100 až 130 rokov podľa druhu drevín a bonity
porastov. Na výraznejší rast ťažieb si teda ešte musíme počkať najmenej
20 až 50 rokov. Ťažby sa môžu vykonávať (okrem prebierok mladších
porastov) len v lesoch starších ako 90 rokov, v ktorých je okolo 24 percent
celkových zásob dreva. A tam tiež nemožno ťažiť hlava-nehlava, ale len toľko,
koľko predpisuje lesný hospodársky plán pre jednotlivé lesné hospodárske
celky. Pri prekročení stanovenej ťažby by sme totiž predčasne vyčerpali zásoby
rubných porastov a museli by sme načrieť do mladších porastov. Tým by sa,
prirodzene, narušila produkčná podstata lesov. Na budúce roky stanovujú
lesné hospodárske plány ťažby 5,9 milióna kubíkov (r. 2005), resp. 6,1
milióna kubíkov (r. 2010), a to rozhodne nie je málo. Pritom v ďalších
rokoch budú ťažbové možnosti oveľa prudšie rásť (vo väzbe na bohaté zásoby
a ich vysoký prírastok v terajších 50- až 90ročných porastoch). Perspektíva
teda nie je zlá, no to nás rozhodne nemôže viesť k záveru, že s využívaním
produkčnej základne našich lesov je všetko v poriadku. Najmä ak vieme, koľko
menej hodnotného dreva ostane v porastoch, koľko sa ho rozkradne a koľko
cennej suroviny sa vyvezie - často nelegálne - do zahraničia. Tento stav však
už v najbližšej budúcnosti nebude udržateľný. S naším vstupom do EÚ sa
v celom rozsahu bude liberalizovať trh s drevom a voľné podnikanie, široko
sa rozvinie konkurencia a enormne vzrastú požiadavky na úzkoprofilové
suroviny, medzi ktoré patrí aj drevná hmota. V nových podmienkach sa ukáže,
či sme dobre pripravení a dosť silní na to, aby sme vedeli čeliť týmto
tlakom a naďalej dokázali udržať a zveľaďovať bohatstvo lesov.
Vladimír
Marko
(Autor je dlhoročný pracovník lesného hospodárstva)