Lesníkom stúpnu tarifné mzdy

Smer magazín 02.03.2004

 

Banská Bystrica - Prezident Združenia zamestnávateľov lesného hospodárstva na Slovensku Karol Vinš podpísal minulý týždeň v Banskej Bystrici s odborovým zväzom kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa na tento rok. Podľa Vinša má združenie zamestnávateľov záujem na udržaní sociálneho zmieru, ale netají sa tým, že niektoré transformačné opatrenia sa nevyhnutne dotknú niektorých oblastí, napríklad zamestnanosti v lesnom hospodárstve. 'Pokiaľ obidve strany prejavia primeraný stupeň ochoty a zdravého rozumu, dajú sa nájsť riešenia, ' konštatoval Vinš.

Odborári sú so zmluvou na tento rok spokojní, pretože sa im okrem iného podarilo vyrokovať päťpercentný nárast tarifných miezd a rovnaký rast pohyblivých zložiek. Podľa Vinša sa nedá z kolektívneho vyjednávania robiť samoobsluha. 'Nedá sa dvíhať mzdy bez ohľadu na to, či sú vytvorené zdroje a ekonomické predpoklady, ' dodal Vinš na margo vyjednávania o platoch.

Momentálne sa priemerná mzda v lesnom hospodárstve pohybuje na úrovni 12 tisíc korún.

Transformácia štátneho podniku Lesy SR sa dotkne aj zamestnanosti.

Už v minulom roku vedenie prepustilo okolo dvoch tisíc pracovníkov. Prognózy ďalšieho znižovania počtu pracovníkov, ktorých je momentálne viac ako sedemtisíc, Vinš, ale aj odbory po vzájomnej dohode nekonkretizovali. Šéf zamestnávateľov však priznal, že v lesoch je stále prezamestnanosť najmä v oblasti technicko-obslužných činností.

 (wm)

 

Možnosť získať aktivačný príspevok

Naša Orava 09.03.2004

Námestovo - Okrem obcí, farských úradov a neziskových organizácií sa sociálne odkázaní nezamestnaní, ktorí chcú využiť možnosť získať aktivačný príspevok, môžu uchádzať aj o prácu v štátnych lesoch. Ako nám však povedal riaditeľ Štátnych lesov, š. p., Banská Bystrica, odštepný závod Námestovo Ing. Jozef Herud, zatiaľ to je nereálne: 'Všetko je pod vysokým snehom, technika a ľudia sa len veľmi ťažko dostávajú do lesa. Aj vlastných ľudí máme teraz doma, takže určite nebudeme brať ešte nezamestnaných na drobné práce. Riaditeľ úradu práce nám túto možnosť ponúkol, my ju však budeme môcť využiť až v jarných mesiacoch, skôr nie. '

(mp)

LESY: Transformácia Lesov SR nepočíta s privatizáciou lesnej pôdy

SITA 12.03.2004

 

Rozhodnutie o schválení transformačného projektu v jeho definitívnej podobe bude prijaté na pôde ministerstva pôdohospodárstva a následne sa projekt predloží na schválenie vláde

 

BANSKÁ BYSTRICA 12. marca (SITA) - Žiadna z alternatív transformácie štátneho podniku Lesy SR na akciovú spoločnosť, o ktorých sa uvažuje pri príprave jeho reštrukturalizácie, nepočíta s privatizáciou lesnej pôdy akoukoľvek formou. Uvádza sa to v reakcii vedenia Lesov SR na štvrtkové vyhlásenie Zväzu celulózo-papierenského priemyslu SR (ZCPP), ktorý vyjadril obavy zo skrytej privatizácie štátnych lesov. Reakciu Lesov SR poskytol hovorca spoločnosť Peter Gogola.

Obavy ZCPP vyplývajú zo spôsobu doterajšej prípravy transformácie Lesov SR na akciovú spoločnosť, ktorá sa podľa zväzu uskutočňuje bez zástupcov spracovateľských podnikov. 'Dostávame rôzne znepokojujúce informácie od vedúcich pracovníkov drevospracujúceho priemyslu ale aj Lesov SR a tiež vysokopostavených funkcionárov ministerstva pôdohospodárstva. Údajne asi vyhrá alternatíva umožňujúca prepojenie štátnych lesov so súkromnou firmou. V tomto prípade je už len malý krôčik ku skrytej privatizácii,' uviedol vo štvrtok ZCPP. Podľa predstaviteľov ZCPP im ide o vyvážené dodávateľsko-odberateľské vzťahy pri obchode s drevom a o to, aby v budúcnosti nemohli Lesy SR monopolne využívať svoje výrazné postavenie na trhu s drevom.

Podľa vedenia Lesov SR však zástupcovia ZCPP vo svojom vyhlásení reagujú len na jednu z posudzovaných alternatív organizačnej štruktúry. 'Rozhodnutie o schválení transformačného projektu v jeho definitívnej podobe bude prijaté na pôde ministerstva pôdohospodárstva a následne sa projekt predloží na schválenie vláde,' pripomína vedenie Lesov SR. Podnik sa podľa neho aj v etape prípravy transformačného projektu strategicky orientuje na domácich spracovateľov a vytváranie podmienok pre zhodnocovanie drevnej suroviny na Slovensku. Vedenie štátneho podniku Lesy SR dodáva, že je pripravené participovať na práci medzirezortnej komisie, zriadenej ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom hospodárstva, ktorej cieľom bude zohľadnenie národohospodárskych záujmov v kompetencii týchto dvoch ministerstiev.

 

Osudové okamihy Slovenska
3. časť
Seriál

Nový čas 16.03.2004  strana: 8  autor: Mirek Kačor
Dolná Lehota 1956: Vražedná lavína pochovala 16 ľudí!


           BRATISLAVA - Okamihy, ktoré rozhodli o živote a smrti. Tragédie, ktoré šokovali Slovensko. Nešťastia, o ktorých sa hovorilo, ale i tie, ktoré zostali pred občanmi utajené. Zozbierali ich pracovníci ostravskej televízie. Nový Čas vám ich prináša v novom ,,osudovom" seriáli. V celom Československu 8. marca v kvetinárstvach stáli v rade muži. Chystali sa osláviť Medzinárodný deň žien. Presne o 9.45 hod. sa na južnom svahu Žiarskej hory, v nadmorskej výške 1 841 m, uvoľnila jedna z najväčších lavín všetkých čias na Slovensku. Celkom milión 528-tisíc kubických metrov snehu sa vydalo na cestu dlhú viac než 4 kilometre. Na cestu vražednú. Dolu pod horou, v polesí zvanom Vidlička, v katastri Dolnej Lehoty - rodisku prvého slovenského kozmonauta - sa pred nepriazňou počasia schovalo v drevorubačskej chate 17 lesných robotníkov a ich dve kuchárky, všetci z Pohorelej a Švermova . Jeden z nich - 32-ročný Michal Gálik, hral karty. Darilo sa mu, vyhral pár korún a išiel si ich schovať do vrecka na kabáte zaveseného pri posteli. Či ich uložil, to si nepamätal, pretože v tej chvíli prišiel mohutný náraz a jeho pohltila tma. Mal obrovské šťastie. Biela smrť ho vypľula na konci svojej dráhy. Po niekoľkých minútach sa prebral a otrasený a vážne zranený sa vydal hľadať pomoc. Po dvojkilometrovej anabáze dorazil k ďalšej drevorubačskej ubikácii zvanej Dve vody. Len čo oznámil tragédiu, upadol do bezvedomia. Okamžite sa rozbehla rozsiahla záchranná akcia, do ktorej sa zapojili nielen členovia horskej služby a zamestnanci lesného závodu, ale i stovky príslušníkov ZNB, vojakov a miestnych dobrovoľníkov. Kým zašlo slnko, podarilo sa vďaka psovi lesníka Foltániho, objaviť dvoch živých. Dvadsaťšesťročného Jána Repka a ešte ani nie tridsaťročného Gálikovho švagra Tomáša Frajta . Všetci traja zachránení boli z Pohorelej. Ostatným šestnástim nešťastníkom už nebolo pomoci! Záchranné práce trvali dva mesiace. Keď sa k telesným pozostatkom dostali záchranári, zistili, že niektorí zahynuli ihneď a vari si ani nestačili uvedomiť, čo sa stalo. Iní umierali dlho, aj niekoľko hodín. Z tragédie, ktorú zavinila prírodná katastrofa, nikoho neobvinili. V záverečnej správe sa však upozorňuje na nevhodnosť umiestnenia chaty na mieste, kde je vysoké lavínové nebezpečenstvo. Pod vznik smrtiacej lavíny sa podpísala aj nevhodná ťažba dreva počas vojny. Dnes tragédiu i starú lesnícku chatu pripomína pomník všetkým šestnástim obetiam lavíny.

 

Možno v slovenských lesoch ťažiť viac dreva?

Hospodárske noviny 15.3.2004 rubrika: Biznis, strana: 27


            Minister hospodárstva Pavol Rusko sa nedávno vyjadril, že by sa v našich lesoch mohlo ťažiť podstatne viac, keby to drevo mal kto spracovať. A navrhol aj riešenie: Treba k nám pozvať silného strategického investora, ktorý by na strednom Slovensku vybudoval mohutný drevospracovateľský podnik.

            PREČO NIE?

            Investori by podľa všetkého záujem mali. Získali by množstvo ľahko dostupnej, kvalitnej a lacnej suroviny, množstvo lacných a mimoriadne kvalitných robotníkov a odborníkov, podporu vlády či vynikajúce odbytové možnosti. Budú mať skrátka všetko vrátane vysokých ziskov. Prečo by teda neprišli? Má to však predsa len niekoľko háčikov, ktoré nie sú iba chybami krásy. Tak trochu nesmelou reakciou na ministrovu iniciatívu bola odpoveď našich drevárov, že za rovnakých podmienok by to dokázali aj oni. Ale mysleli to naozaj vážne? Tak trochu nesmelo reagovali aj lesníci, ktorí by vari aj súhlasili, keby nový podnik spracúval len menej hodnotné drevo, pre ktoré v súčasnosti nemajú odbyt. Osobne sa k týmto pripomienkam pripájam. Ak sa iniciatíva zakladá len na výrazne zvýšených ťažbách v našich lesoch, je nesprávna a škodlivá. Povedie totiž k znehodnoteniu produkčnej základne, a tým aj k zhoršeniu ostatných celospoločenských funkcií lesov. Toto presvedčenie som nadobudol počas svojej takmer 50ročnej služby v lesnom hospodárstve a počas súbežnej spolupráce s lesníckymi vedeckými inštitúciami. Ako je to vlastne s produkčnou základňou nášho lesného hospodárstva? Druhú polovicu minulého storočia možno charakterizovať ako roky hojnosti. Vo veľkom sa zalesňovali staré holiny, riediny a neproduktívne poľnohospodárske pozemky, robili sa prevody a premeny málohodnotných porastov, sprístupňovali sa odľahlé lesy... Ročne sa zalesňovalo 30- až 40-tisíc hektárov, pričom ťažbami obnažená plocha predstavovala sotva 10-tisíc. Štát investoval do lesného hospodárstva každoročne okolo jednej miliardy korún (vtedajších!). No zároveň rástli ako huby po daždi mohutné drevárske fabriky, ktoré spotrebovali veľké množstvo kvalitného dreva. Drevo v mladých, novozaložených lesoch však ešte nerástlo a nedalo sa vyťažiť ani v prestarnutých, ťažko prístupných lesoch. A keďže fabriky zastať nesmeli, ťažilo sa tam, kde sa ťažiť dalo - v prístupných rubných porastoch. Ročne sa ťažilo okolo 5,5 milióna kubíkov dreva, hoci optimálna ťažba v týchto porastoch bola len okolo 5 miliónov. No napriek týmto "preťažbám" sa produkčná základňa lesného hospodárstva, čo do plochy i drevnej hmoty, potešiteľne vzmáhala. Lesný fond vzrástol do roku 2000 o viac ako 300-tisíc hektárov (dnes už je viac ako 2 mil. ha) a drevné zásoby sa zvýšili od roku 1970 dodnes približne o 100 miliónov kubíkov. Celkové zásoby živého dreva v našich lesoch predstavujú v súčasnosti už vyše 400 miliónov kubíkov. Všetky uvedené čísla logicky budia u občanov predstavu, že dreva je v našich lesoch "habadej" a že tých cca 5,8 milióna kubíkov, ktoré teraz ročne ťažíme, možno aj zdvojnásobiť.


 

VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA LESOV


            Rozmeňme však tieto čísla na drobné. Z uvedených 400 miliónov kubíkov dreva sa okolo 10 percent nachádza v porastoch starých od 1 do 50 rokov a vyše 66 percent v 50- až 90-ročných porastoch. Tieto porasty sú vo svojej najlepšej rastovej kondícii, vykazujú vysokú prirastavosť no nedosiahli ešte svoj rubný vek. Ten dosiahnu až vtedy, keď ich kvantitatívna a kvalitatívna prirastavosť bude kulminovať, teda vo veku okolo 100 až 130 rokov podľa druhu drevín a bonity porastov. Na výraznejší rast ťažieb si teda ešte musíme počkať najmenej 20 až 50 rokov. Ťažby sa môžu vykonávať (okrem prebierok mladších porastov) len v lesoch starších ako 90 rokov, v ktorých je okolo 24 percent celkových zásob dreva. A tam tiež nemožno ťažiť hlava-nehlava, ale len toľko, koľko predpisuje lesný hospodársky plán pre jednotlivé lesné hospodárske celky. Pri prekročení stanovenej ťažby by sme totiž predčasne vyčerpali zásoby rubných porastov a museli by sme načrieť do mladších porastov. Tým by sa, prirodzene, narušila produkčná podstata lesov. Na budúce roky stanovujú lesné hospodárske plány ťažby 5,9 milióna kubíkov (r. 2005), resp. 6,1 milióna kubíkov (r. 2010), a to rozhodne nie je málo. Pritom v ďalších rokoch budú ťažbové možnosti oveľa prudšie rásť (vo väzbe na bohaté zásoby a ich vysoký prírastok v terajších 50- až 90ročných porastoch). Perspektíva teda nie je zlá, no to nás rozhodne nemôže viesť k záveru, že s využívaním produkčnej základne našich lesov je všetko v poriadku. Najmä ak vieme, koľko menej hodnotného dreva ostane v porastoch, koľko sa ho rozkradne a koľko cennej suroviny sa vyvezie - často nelegálne - do zahraničia. Tento stav však už v najbližšej budúcnosti nebude udržateľný. S naším vstupom do EÚ sa v celom rozsahu bude liberalizovať trh s drevom a voľné podnikanie, široko sa rozvinie konkurencia a enormne vzrastú požiadavky na úzkoprofilové suroviny, medzi ktoré patrí aj drevná hmota. V nových podmienkach sa ukáže, či sme dobre pripravení a dosť silní na to, aby sme vedeli čeliť týmto tlakom a naďalej dokázali udržať a zveľaďovať bohatstvo lesov.


Vladimír Marko
(Autor je dlhoročný pracovník lesného hospodárstva)