Dostali sme do redakcie príspevok, ktorý je hodný zamyslenia. Uverejňujeme ho v plnom znení.

     

Verím, že príspevok o Lesnej pedagogike bude inšpiráciou a stane sa prioritou pre mnohých kolegov lesníkov a jeho uverejneniu som sa potešila. O to väčšie bolo moje sklamanie po prečítaní si článku Veľká malá šelma od Ing. Poradu na str. 20.

Musíme si ujasniť, akou formou chceme propagovať lesnú pedagogiku medzi samotnými   lesníkmi a širokou verejnosťou, ako sa chceme prezentovať pred deťmi a mládežou (o ktorú nám  v prvom rade ide). Uverejnením „najkrajšieho poľovníckeho príbehu“ v časopise pre lesníkov som sa spolu s mnohými slušnými lesníkmi s nezištným a ekologickým vzťahom k prírode  ocitla v jednom vreci s arogantnými sadistickými zabijakmi (ak sa Vám tieto slová zdajú prisilné,  prečítajte si článok znova). Nájdete v ňom agresivitu, egoizmus, pýchu, trofejomániu (domov bez kuny sa nepôjde), ponižovanie (konali vo vrcholovom vzrušení a ten kto by chybil – nebodaj netrafil kunu, stal by sa obeťou možno aj týrania), chvastúnstvo (ale na krásne spomienky a časy poľovania vo Východných Karpatoch si zaspomínajú vždy v období vianočných sviatkov pri pohľade na preparovanú kunu ...).

Úplne sme tým spochybnili základné priority pri prezentovaní lesníctva verejnosti. Je to ukážka nadradenosti a egocentrizmu samotných lovcov a všetkých, ktorí sa so spôsobom vylíčenia príbehu stotožňujú.  Nevidieť a neuvedomiť si krvilačnosť človeka (jasná prevaha- traja po zuby ozbrojení chlapi), utrpenie, bolesť, strach zvieraťa, čo sa skrýva za adrenalínom z poľovačky, je absurdné (nepotrebná palica trafila kunu priamo do hlavy a usmrtila ju samotným úderom, alebo dostala mŕtvicu).

Navyše opísaný „zaručene osvedčený“ spôsob lovenia kuny (ohňom vydymiť kunu z bútľavého stromu) okrem toho, že je vrcholne neetický je aj trestným činom a hrubým porušením hneď 3 zákonov a to: Poľovníckeho zákona, Zákona o ochrane prírody a krajiny, Zákon o hospodárení v lesoch  (zakladanie ohňa).

Citujem zo Zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zákona Slovenskej národnej rady   

č. 100/1977Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 131/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady  

      č. 510/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 99/1993 Z.z.

Poľovať na zver možno len spôsobom zodpovedajúcim zásadám riadneho výkonu práva poľovníctva, ochrany zveri a ochrany prírody. Zakazuje sa tráviť zver jedom, usmrcovať plynom, vydymovať, chytať do slučiek, nášľapných želiez, na lep, na háčiky a do pasce, ktorá  ju usmrtí alebo poraní, okrem odchytu ondatry pižmovej, ...

Jeden z poľovníkov v poviedke neprimerane zaobchádzal s nabitou poľovnou zbraňou, a svojim konaním (... sa pokúsil v zúfalstve aspoň pažbou pušky zraziť kunu...) ohrozoval životy okolostojacich.

Keďže je článok v renomovanom lesníckom časopise a je prezentovaný ako niečo pekné (o najkrajší poľovnícky príbeh) ľahko sa môže stať pre niektorých ľudí návodom ako na to, v podstate návodom k trestným činom ( pre poľovníkov, ale i pre deti – vieme ako ľahko sa učia).

Príbeh ma len utvrdzuje v tom, ako hlboko je v ľuďoch zakorenená neúcta k živým tvorom. S takýmto základným pilierom hodnôt nedokážeme viesť spoločnosť k humanitnému prístupu k životu. Každý z nás nesie svoj diel viny a zodpovednosti.

Formou zážitkového učenia, ktoré je hlavným nástrojom Lesnej pedagogiky, ukazujeme deťom, že nie len človek môže cítiť bolesť či strach, mať radosť, hrať sa, učiť sa alebo vychovávať potomstvo. Pekný vzťah detí a mládeže k zvieratám a k nášmu spoločnému životnému prostrediu môže významne prospieť k vytváraniu krajších vzťahov aj v rámci ľudskej spoločnosti.

Musíme deťom ukázať, že žiadny človek nemá právo beztrestne zabíjať iné tvory len preto, že je to v jeho silách.

Podľa môjho názoru, jedinou nádejou pre zachovanie fungujúcich zdravých ekosystémov, teda nádejou pre prírodu je zmena ľudského pohľadu na ňu.

V duchu nasledujúceho citátu lesníci propagujú Lesnú pedagogiku v očiach verejnosti:

Spôsob správania sa navzájom k ľuďom je v priamej závislosti nášho správania sa k prírode. Znečisťovanie životného prostredia, ktoré navonok vykonávame je zrkadlovým obrazom nášho vnútra a zrkadlovým obrazom našej neschopnosti pochopenia vzťahov, orientácie a obmedzenosti.

Bola by som rada, keby autor sprievodného textu (nad článkom) mi vysvetlil, čo sa mu na príbehu „naozaj zapáčilo“.

Konkrétny príbeh rada použijem v rámci lesnej pedagogiky ako metodický materiál pri mojej prezentácii v rámci arogantného prístupu niektorých ľudí k prírode. Keď sa pýtam detí pri lesných vychádzkach s nimi, čo je náplňou práce lesníka, tak drvivá väčšina nás pokladá za poľovníkov, lovcov zvierat. Máme (my lesníci) v tejto otázke čo doháňať a dokázať sa dištancovať od podobných ľudí, ktorí nám v očiach verejnosti robia zlé meno.

 

A jednoznačne ho nedoporučujem čítať deťom na dobrú noc, mysliac si, že im „najkrajším poľovníckym príbehom“ zabezpečíme kráse sny.

 LESU ZDAR

Ing. Eva Hudecová

lesný pedagóg

 

Priznananie

Tak teda dobre, pani kolegyňa, priznávam: Ja som ten hriešnik, čo sa mu poviedka zapáčila. Možno si budete myslieť, že mám pre akčné situácie v lese akési vnútorné porozumenie, ale naozaj nie. Veď aj moje poľovnícke zbrane už mlčia dlhé roky. Tá poviedka sa mi však „naozaj zapáčila“, a to svojim literárnym štýlom. Uznajte, prosím, že je brilantný. Určite by neurobil hanbu, ani onakvejšiemu časopisu, ako je ten náš. Ale ja viem, vám predsa o štýl vôbec nejde ! Tak sa na to pozrime historicky. Poviedka sa vracia do minulosti a v tej sa v lesoch neraz udiali veci voči ktorým je jedna prihlušená kuna a trocha dymu len slabým odvarom... 

Bác !!!  Doslova vidím, milá kolegyňa, ako sa vám teraz prúdom leje do krvného riečišťa adrenalín...

Dokázal by som takto hlúpo a arogantne ľahko pokračovať aj ďalej, no nie je na to žiadny dôvod. Hoci sa mi tá poviedka naozaj úprimne páči, ešte viac sa mi páči váš pohľad na ňu. Máte totiž úplne pravdu. A vôbec nejde len o to, že sme ju uverejnili vedľa detskej stránky. Práve aj nám, niekedy až príliš dospelým, akoby často chýbala vnútorná harmónia produkujúca prirodzenú úctu ku všetkému živému. Ku kunám. K stromom. I k ľuďom ! A je len dobre, že ste nám to tak presvedčivo pripomenuli. Naozaj vám zo to ďakujem. S úctou

 Ján Mičovský