90 dielov HALALI
„Neuveriteľných 2 340 minút odvysielaných o lesníctve, poľovníctve a ochrane prírody.“
|
||
ĽUBO KĽÚČIK - píše scenáre, moderuje i réžijne tvorí hudbu |
||
Ing. ALOJZ KAŠŠÁK - okrem produkcie taktiež nahovára komentáre |
Ing. FÉLIX BANIČ - stará sa o techniku, kameru i réžiu |
Televíznu
reláciu Halali začala vysielať Slovenská televízia v apríli roku 2000 ako
mesačník. V prvopočiatkoch sme sa zamerali najmä na predstavenie činností,
ktoré vykonávajú poľovníci, išlo nám o zviditeľnenie poľovníctva a s tým
súvisiacich činností ochrany prírody. Relácia nadviazala na vysielanie Relácie
Ryby, rybky, rybičky. O deväť mesiacov neskôr sme rozšírili obsah aj o
lesnícku problematiku, a to do takej miery, že vznikla relácia so samostatným
názvom Lesu zdar – určená nielen lesníkom. V súčasnosti vyrábame do
vysielania Slovenskej televízie pravidelný dvojtýždenník so zameraním na
problematiku lesníctva, poľovníctva, ochrany prírody a životného
prostredia. Zároveň prinášame aj informácie z iných oblastí, spomeňme
aspoň niektoré: chov včiel, koní, poľnohospodárstvo, záhradkárstvo,
agroturistika, environmentálna výchova a mnohé ďalšie aktivity, ktoré sú
úzko späté so životným a prírodným prostredím. V relácii chceme zdôrazniť,
že príroda v súčasnosti nemôže existovať bez ľudí a naopak.
Reláciou chceme zviditeľniť ľudí, ktorí nielen pasívne chránia prírodu,
ale v nej a s ňou žijú a pracujú. Z tohto dôvodu má
relácia v tomto roku názov
Halali – magazín o prírode a ľudoch.
Halali na vidieku.
Prečo práve na vidieku? Lesníctvo, poľovníctvo a v podstate samotný kontakt s prírodou má hlboké korene práve na vidieku. V súčasnosti nesmieme opomenúť fakt, že vo vyspelej Európe takmer 90% ľudí žije v mestách. Strácajú tak bezprostredný kontakt s prírodou, čoho výsledkom môžu byť skreslené a často zidealizované predstavy o fungovaní systému obhospodarovania lesov a vôbec pozitívneho zasahovania človeka do prírody s cieľom zabezpečiť záujmy širokej verejnosti. Aj vďaka televíznej relácii, a predovšetkým chceme zdôrazniť, vďaka pravidelnej televíznej relácii, môžeme verejnosti ponúkať a doslova servírovať priamo do domácnosti zrozumiteľné informácie. Nehovoriac o tom, že vstupom do tretieho tisícročia nastala vhodná príležitosť k formulovaniu a postupne širšiemu realizovaniu programu, ktorý by vytvoril základ k zabezpečeniu verejných záujmov v lesoch. Tým „programom“ myslíme uvedomovanie si mimoprodukčných funkcií lesov a starostlivosť o prírodu v režime spravovania lesov odborníkmi.
Všeobecne
môžeme konštatovať, že znalosť občanov Slovenska o stave lesov, o súčasnej
diferenciácii vlastníckych vzťahov k lesom a úrovni hospodárenia v nich je
nedostatočná. Objektívne tu pôsobí aj fakt, že ekonomickými veličinami
merateľný prínos lesného hospodárstva nevzbudzuje záujem. Jeho význam je
však podstatne vyšší. Za štyri roky vysielania televíznej relácie Halali
sme získali pozoruhodné skúsenosti. Občania, mám na mysli našich divákov,
vysoko oceňujú existenciu tohto spôsobu informovania verejnosti, a to najmä
z týchto dôvodov:
Televízna relácia Halali je nenásilná, nesnaží sa hľadať problémy, ale navodzuje atmosféru pokojného programu.
Halali oslovuje aj detského diváka, a to od detí z materských škôl, cez staršie deti až po študentov stredných a vysokých škôl. Značný záujem o poľovnícko-lesnícku problematiku a problematiku ochrany prírody prejavujú aj ľudia stredného veku. O svojich mladých časoch v zelenom sa nám v listoch zdôverujú aj dôchodcovia.
Po informáciách o správnom obhospodarovaní lesov a zveri prahnú aj novodobí majitelia lesov. Podaktorí nám doslova povedali: „aj z vašej relácie som sa poučil.“
Reláciu
sledujú lesníci a poľovníci
– veď prezentuje ich prácu, pre niektorých štýl či zmysel života!
– a to vo vysielaní verejnoprávnej televízie nie je zanedbateľné!
Ďalší
okruh divákov sú priatelia prírody, ktorí ju nielen obdivujú, ale chápu
význam i jej racionálneho obhospodarovania a fandia ľuďom,
ktorí do prírodného prostredia zasahujú pozitívnym spôsobom.
Koľko ľudí sleduje Halali?
Dôkazom vyššie uvedených faktov je divácky záujem merateľný počtom listov. Po odvysielaní jednej relácie prichádza do redakcie Halali 2-3 tisíc listov, korešpondenčných lístkov a mailov s odpoveďou na súťažnú otázku, ktorej cieľom je zvyšovať vedomostnú úroveň divákov. Reláciu počas vysielania premiéry sleduje priemerne podľa prieskumu Slovenskej televízie 350 tisíc divákov. Koeficient spokojnosti je vyjadrený číselnou hodnotou +6,5. Keďže rozsah hodnotenia je stanovený hodnotami od – 10 do + 10 je terajší stav vysoko priaznivý. (Hodnotenie sa vykonáva mesačne).
Vrátime
sa však k občanom – laikom. Vieme, že požadujú voľný vstup do lesa a
chcú sa v ňom rekreovať, zbierať lesné plody a všeobecne chcú, aby bol
les v poriadku podľa ich predstáv, aby im umožňoval príjemný pobyt. A práve
preto by mali byť pravidelne informovaní o hospodárení v lese (ťažbe
dreva, zalesňovaní, ochrane a podobne) a jeho význame. Tu je priam
nenahraditeľný význam existencie televíznej relácie, ktorá dokáže nielen
včas informovať, ale audiovizuálne, teda rukolapne ukázať dianie v prírode.
Vhodne spracované televízne reportáže umocnené výpoveďami respondentov
dokážu zanechať v divákovom vedomí silné stopy. Ide nám o to, aby sme
verejnosť informovali pravdivo, bez akéhokoľvek náznaku zaujatosti, alebo násilného
manipulovania. Je otázne, či niekedy bude prekonaná televízia, alebo hodnota
informácie podávanej prostredníctvom obrazu a zvuku.
Význam médii pri tvorbe verejnej mienky
Dovolíme si ešte upozorniť čitateľov na výrazné faktory ovplyvňujúce socializáciu človeka v spoločnosti, resp. všeobecne človeka v prírode. Medzi dva prioritné socializačné činitele patrí rodina a škola. Tieto dva činitele vystupujú ako inštitúcie sprostredkujúce poznatky a učenie, ako i získavanie zručností. Svoje výchovno-vzdelávacie pôsobenie metodicky a obsahovo orientujú na spoločenské ciele. Zamyslime sa či medzi tieto socializačné činitele nepatrí aj televízia. Ani si to priamo neuvedomujeme, ale v niektorých prípadoch je na prvom mieste v hierarchii hodnôt bežnej rodiny. Dôkazom toho sú aj prípady brutálnych činov mládeže ovplyvnenej do silnej mieri sledovaním televízie. Z tohto dôvodu je podceňovanie kvality televízneho programu a televíznej práce veľmi úzkoprsé až nebezpečné.
Ak má mať televízna relácia úspech musí byť dokonale pripravená. Musia byť vybraté najvhodnejšie výrazové prostriedky. Okrem vecnosti a hodnoty musí byť aj forma presvedčivá a zaujímavá. Výraznú úlohu zohráva aj pôsobivý a účinný prednes. Ešte pred samotným koncipovaním relácie si treba odpovedať na niektoré základné otázky: Aký je cieľ? – tu je dôležité poznať nielen hĺbku problému, ale aj súvislosti, teda náväznosť na príbuzné disciplíny, a tu máme ako tvorcovia relácie výhodu – lesnícke vzdelanie. Tvorca relácie nesmie zabúdať na to: Kto je divákom? Aká je vhodná dĺžka takéhoto programu? Nezanedbateľná je otázka: Ako hovoriť? Hlavné zákony rétoriky hovoria o tom, že rečník, teda aj redaktor i respondent by mali hovoriť jasne, zrozumiteľne, primerane téme i poslucháčom (divákom), logicky a súvislo. Rímsky rečník Mark Tulius Ciceron (100 až 43 p.n.l.) hovorí, že „... úlohou rečníka je predovšetkým dokázať pravdivosť tvrdenia, získať sympatie poslucháčov, zapôsobiť tak, aby poslucháči konali podľa jeho priania.“
Za štyri roky existencie televíznej relácie však môžeme skonštatovať, že mnohí lesníci, mnohí poľovníci, s ktorými sme viackrát prišli do kontaktu pochopili významnú potrebu vysielania relácie Halali, najmä pre laickú verejnosť. Tá na druhej strane oceňuje možnosť pozrieť sa do prírody prostredníctvom ľudí, ktorí denne vstupujú do lesa.
V
závere nám dovoľte, aby sme poďakovali ľuďom, s ktorými sme doteraz
spolupracovali, a s ktorými sa nám podarilo zaujať divákov pri televíznej
obrazovke. Redakciu Halali tvorí malý štáb ľudí, ale doslova žijeme
spolu, žijeme s lesníkmi, poľovníkmi a ochrancami prírody.
Polovica štábu majú aj lesnícko-poľovnícke vzdelanie, čo je pri tvorbe
takejto relácie nenahraditeľné. Dokážeme sa ľahko orientovať, prispôsobiť
sa a predovšetkým porozumieť danej téme. Relácia Halali je ako pionierska
drevina – akoby ju doniesol vietor na kalamitnú plochu. Prišla včas, pomaly
rastie a pomáha, pripravuje vhodné podmienky pre vznik zdravého úsudku
laickej verejnosti o práci poľovníkov, lesníkov a ochrancov prírody.
Vstúpiť do piateho roku vysielania nebolo ľahké, predchádzali tomu náročné
rokovania s novým vedením STV. Presvedčiť ho o potrebe takejto relácie
na obrazovke verejnoprávnej televízie nebolo a nie je ľahké. Udržať
reláciu Halali na obrazovke môžu pomôcť i Vaše ohlasy a názory,
ktoré pošlete do STV (riaditel@stv.sk) a samozrejme i nám (halali@stonline.sk).
Veríme, že i financovanie výroby relácie sa dostane do normálnych koľají
a nebude dôvodom na jej ukončenie.
Jedným
z predpokladom zachovania relácie Halali na obrazovke STV je i spolupráca
s LESY SR š.p. Banská Bystrica. Táto spolupráca bola i v minulých
rokoch, čoho dôkazom boli reportáže z prostredia jednotlivých pracovísk
štátnych lesov. Súčasné vedenie LESY SR š.p. si uvedomuje potrebu
prezentovania práce lesníkov širokej verejnosti.
V každej relácii sa venujeme vysvetľovaniu lesnícko-poľovníckej
problematiky s cieľom osloviť všetky vekové kategórie divákov (najmä
však strednú generáciu). Veríme,
že táto vzájomná spolupráca bude úspešná a napomôže v dnešnej
zložitej situácii v lesnom hospodárstve rehabilitovať verejnú mienku
laickej verejnosti na prácu lesníkov.
Reláciu
Halali tvorí iba štvorčlenný televízny štáb: Ľubo Kľúčik (scenár,
moderovanie, redaktor, réžia), Alojz Kaššák (produkcia, komentáre,
kamera), Félix Banič (kamera, zvuk, strih, réžia), Miroslav Majtán
(kamera, zvuk, strih)
Ing. Alojz Kaššák
konateľ
Anima Production spol s r.o.
Názory a námety do vysielania posielajte na adresu: Redakcia Halali, Centrum 1/1, 017 01 Považská Bystrica. Bližšie informácie o videokazete resp. sade 5 CD nosičov s programom To najlepšie z Halali (180 minút najlepších reportáží - zver, poľovačky, rady veterinárov, recepty, podujatia) získate na tel. čísle: 042 – 43 40 184. |