Lesná pedagogika –zážitkové učenie

Priania návštevníkov

Ako pri každej inej službe, aj pri ponuke akcií lesnej pedagogiky by sme sa mali orientovať na priania a očakávania účastníkov a tieto ďalej uspokojovať.

  Tieto očakávania môžu byť:

- kontrastné zážitky oproti bežným dňom v našej informačnej a stresújúcej spoločnosti

- túžba po nedotknutej prírode

- cítiť sa ako ochranca prírody

- záujem o objavovanie prírodných dejov a zákonitostí

- pozorovať lesnú zver a jej prejavy

- užívať si voľnosť pohybu

- čerstvý vzduch, krásy prírody, ticho lesa

- nechať sa zabávať (lesníkom ako animátorom)

- dozvedieť sa od lesníka konkrétne fakty o lese

- prežívať radosť z hry

 

Ktoré poznania môže sprostredkovať lesná pedagogika

- mnohoraké funkcie lesa

- les poskytuje obnoviteľnú surovinu- drevo, ktoré má mnohoraké použitie (v minulosti,

  prítomnosti a najmä v budúcnosti)

- les je veľmi dôležitý pre spoločnosť

- životné pochody v lese prebiehajú podľa neopakovateľných, prísnych a spravidla

  komplexných zákonitostí

- prírode blízke obhospodarovanie lesa je užitočné pre celú spoločnosť

- v lese je vždy čo objavovať

- les je plný krás

- les je ohrozený (napr.: našim správaním vo voľnom čase), každý z nás mu však  môžeme pomôcť tým, že sa v ňom budeme zodpovedne správať.

 

Naše lesopedagogické vzory

 

V minulosti u nás boli organizované pre mládež ale aj dospelých rôzne krúžky mladých ochrancov prírody, mladých poľovníkov, súťaže medzi školami, tábory ochrancov prírody. Táto činnosť bola usmerňovaná a organizovaná Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny. Obsahová náplň bola na vysokej úrovni. Za posledné desaťročie sa však úplne vytratila z nášho života. Dôvody sú najmä finančné. Ako dobrovoľnícka činnosť nie je dlho zaujímavá, najmä keď si príprava akcií vyžaduje veľa času.

Z uvedených dôvodov si preto musíme vziať vzor zo zahraničia, ktoré nám je blízke tradíciami, spoločnou históriou, lesnatosťou územia. Prevziať najmä metódy lesnej pedagogiky, rozvinúť „zážitkové učenie“ a najmä zapojiť do akcií lesnej pedagogiky pre školskú mládež všetkých žiakov, počas vyučovania a za primeranú odmenu pre lesného pedagóga.

V tomto čerpáme poznatky z projektu Kärtner Forstverein, Waldabenteuer Kärnten, Forstliche Ausbildungsstätte Ossiach - zo seminárov poriadaných pre vlastníkov lesa a lesníkov.

Podobne aj českí lesníci preberajú osvedčené metódy lesnej pedagogiky z Rakúska.

 

Psychologický význam lesa a stromu

 

Chápeme strom ako zrkadlový obraz jedinca a les ako zrkadlový obraz spoločnosti.

Aj keď sa našťastie v 80-tych rokoch prognózované odumierane lesov vo veľkom rozsahu nepotvrdilo, všade sa stretávame so škodami v lesoch, ktorých príčinu nie je možné vedecky jednoznačne vysvetliť. Ako chorie les, chorie aj spoločnosť, sme konfrontovaní s veľkými sociálnymi, hospodárskymi a ekologickými problémami a hľadáme ich riešenia.

Informačná spoločnosť nie je už len víziou budúcnosti, ale realitou: stále viac prevláda v našom pracovnom ale aj vo voľnom čase technika a elektronika. Jej pôsobenia sú nepredvídateľné, jednako sme dennodenne s jej symptómami kontrolovaní, či už aktívne alebo pasívne. Myslí sa tým osamelosť, strach, sociálne fóbie, mobilné telefóny, podráždenosť, znížená koncentrácia, psychosomatické ochorenia ako sú: alergie, neurodermititis a pod. Ich výpočet bude narastať. Riešenia sú otázne. Jedno zo základných východísk poskytuje pobyt v prírode. Švajčiarsky lesný pedagóg Stephan Jost poznamenáva k tom:

Spôsob správania sa navzájom k ľuďom je v priamej závislosti nášho správania k prírode. Znečisťovanie životného prostredia, ktoré navonok vykonávame je zrkadlovým obrazom nášho vnútra a zrkadlovým obrazom našej neschopnosti

pochopenia vzťahov, orientácie a obmedzenosti. Taktiež na náš vzťah k prírode vplývajú aj sociálne a spoločenské problémy.

Stretnutie s prírodou má byť cielene nasadené, ak chceme zlepšiť stav zdravia jednotlivcov a sociálnu klímu v spoločnosti

Už psychoanalitik Carl Gustav Jung vylíčil nasledujúce štyri archetypy = (psychické orgány, ktoré ovplyvňujú naše konanie bez našej vôle): slnko, voda, hora / skala a strom. O tieto orgány musí byť správne postarané a musia byť správne využívané, ináč dôjde k horeuvedeným symptómom. Ak je poskytnuté len náhradné uspokojenie (napr.: dobrodružný film namiesto prechádzky v lese) hrozí podvýživenie ducha. A práve k tomu dochádza teraz čoraz častejšie. Ľudia sa čoraz viac vyhýbajú prírode až nakoniec z toho ochorejú.

V našej kultúre predstavuje strom základ výživy, symbolizuje život, plodnosť, silu charakteru, a ešte oveľa viac. Predstavte si, že raz by sme tu nemali žiadnych stromov. Nezahynuli by sme hladom?

 

Metódy lesnej pedagogiky

V praxi sa v ekologickom vzdelávaní, najviac osvedčila metóda FLOW LEARNING podľa Josepha Cornella.

 

1. Vzbudiť nadšenie

Hravé aktivity vzbudia nadšenie u účastníkov a vyvolajú u nich pocit spolupatričnosti. Nič nie je tak dôležité ako prvá štvrťhodina. Kto skupinu hneď na začiatku silno motivuje, má zaručený jej záujem a jej zvedavosť. Dobrá skupinová dynamika sa dosiahne pohybom hrou, ktorá premôže pasivitu, privodí pozornosť. Ako hry prichádzajú do úvahy: Kto som? Netopier a nočný motýľ a pod.         

 

2. Koncentrovať pozornosť

Po stupni nadšenia sú hostia veselí a uvoľnení. Ich energia je cielene zameraná a to na hry na koncentráciu, ktoré vyžadujú pokoj a schopnosť príjmu. Tento stupeň predstavuje spojnicu medzi hravými, energiou nabitými aktivitami a cielenou pozornosťou. Ľudia môžu následne lepšie pozorovať a sú naladení srdcom a rozumom vnímať krásy prírody. Trvanie koncentrácie sa zvýši, bdelosť prehĺbi, pozornosť sa rozvíja a duch sa upokojí. Príklady hier: Schovávanie, objavovanie, mapovanie zvukov a pod.

 

3. Priama skúsenosť

Priame prežívanie prírody vzbudí u návštevníkov „ducha prírody“. Ľudia sa najlepšie učia vlastným objavovaním. Každá aktivita je tak plánovaná, že bude posilňovať jeden alebo viaceré zmyslové vnemy zážitku v prírode. Príklady hier: pôdny rebrík, hra na kameru a pod. Tak sa vyvíja pocit spolupatričnosti a porozumenia, čo je predpoklad pre dlhotrvajúce udržanie zmyslu prírodu chrániť a mať ju rád. Tak sa vyvíja osobná zodpovednosť pre ekologické ideály. Na tomto stupni účastníci rastú, pretože skutočne spoznávajú prírodu.

 

4. Inšpiráciu ďalej odovzdávať

Individuálne skúsenosti si jednotlivý účastníci navzájom porozprávajú. Tým sa zosilnia zážitky z prírody a pocit vzájomnej spolupatričnosti a program je uzavretý a celistvý. Tak dostane vedúci spätnú väzbu na program.

Príklady: Meditácia o prírode, List pre mňa.

 

V ekosystéme lesa sú mnohoraké vzájomné väzby medzi rastlinnými a živočíšnymi druhmi.

Pre správne pochopenie ekologickej rovnováhy má rozhodujúci význam jej špecifické ovplyvňovanie.

Les je prirodzený životný priestor, ktorý má byť chápaný vo svojej jednote.

Doprajme si čas všetkými zmyslami spoznávať prostredie okolo nás.

 

 

POČÚVANÍM                                                                     VIDENÍM

vnímať, určovať,                                                       formy, farby, porovnávaním,

lokalizovať,                                                               označovaním, zbieraním predmetov,

napodobňovať zvuky                                                           pozorovaním, spoznávaním,

                                                                                  umeleckým spracovaním

 

                                               LES PRECÍTIŤ

 

 


OCHUTNANÍM                       ČUCHOM                                       HMATOM

zberom, spracovaním                        rozlišovať vône              rozlíšiť rukami a nohami formy,

a použitím lesných                                                         povrchy, teplotu, určiť predmety

rastlín

 

Priebeh učenia

„Ja“ (lesný pedagóg) vyučujúci komunikujem s vyučovaným „tebou“ (žiakom) cez „neho“ (les). Úspešné vedenie vyučovacieho procesu predpokladá dynamickú rovnováhu medzi týmito troma zložkami. Ak jedna zložka prevláda, ostatné sú oslabené, nastane nerovnováha, čo naruší úspešnosť vyučovania.

Ja, ty, on profitujeme vtedy, ak potreby a záujmy nás troch sú „pod jednou strechou“.

Lesný pedagóg je zodpovedný za priebeh vyučovania. On musí u svojich poslucháčov vzbudiť záujem o les, dávať podnety a starať sa o neprerušenie hlavnej témy učenia.

Tu sa niekoľkonásobne vyžadujú jeho kompetencie a to:

- vecné kompetencie vo vzťahu na predmet vyučovania

- sociálne kompetencie vo vzťahu na publikum

- didaktické kompetencie vo vzťahu k podnetom počas vyučovania a jeho obsahu.

Možno teda predpokladať, že lesník ako odborník má vecné kompetencie vo vzťahu k lesu. Celkom samozrejme by mal mať každý lesník a najmä lesný pedagóg záujem a chuť o celoživotné vzdelanie. Ku vecným kompetenciám tiež patrí jeho záujem o „teba“. Zvítanie sa s dosiaľ neznámymi ľuďmi nie je pre každého ľahké. Ešte ťažšie je

pre niekoho stáť pred skupinou ako vyučujúci alebo moderujúci a motivovať ju. To sa však dá naučiť a nacvičiť, prvé úspechy povzbudia a odstránia prípadnú neistotu. Kto

chce byť úspešný ako pedagóg, mal by si vziať k srdcu: čím lepšie pozná svojich poslucháčov, tým ľahšie bude u nich dosahovať svoje ciele (trvalá, pozitívna lesnícka práca  s verejnosťou).

Vecné kompetencie a láska k lesu a poslucháčom nezaručujú sami o sebe úspešné náučné podujatie v lese. K tomu je súčasne potrebné cielené nasadenie metodicko – didaktických učebných foriem.

 

Didaktika

Didaktika je veda o učení a naučení a zaoberá sa tým, ako obsah vzdelávania optimálne sprostredkovať a učiacemu sa dať niečo dôležité pre život.

Dôležité didaktické body, ktoré môžu uľahčiť prácu lesnému pedagógovi:

- brať vážne nášho partnera a preukazovať mu pozornosť

- každého účastníka osobne osloviť (kontakt očami ku všetkým)

- deti žiadajú, vyžadujú, niečo od Vás očakávajú

  Koho o výkon milo požiadate, ten ho väčšinou rád splní.

- tretina sprostredkovaných vedomostí by mala už byť známa, tretina čiastočne známa

  a tretina nová

- efektívna motivácia povzbudzuje u detí k učeniu (cez hru)

- deti necháme byť aktívne t.j. najprv ich vyzveme k rozmýšľaniu a predstavám, potom

  ich precítiť a do tretice im ponúknuť ich predvedenie

- vyhýbame sa dlhým prednáškam a odborným výkladom

- jasné príkazy, časové obmedzenia dávajú deťom oporu a bezpečnosť (len nie žiadne

  vojenské príkazy)

- obracať sa na všetkých v skupine, nielen na tých čo sa zaujímajú, pritiahnuť aj tých

  bokom  stojacich hyperaktívnych poveriť zvláštnymi úlohami (napr.: pohľadať

  chodník).

- humor pôsobí uvoľňujúco a patrí ku každému sprevádzaniu, ale nikdy nie na úkor

  niekoho

Formálne členenie vychádzky s lesným pedagógom

1) Pozdravenie

Lesník privíta deti a informuje ich krátko o programe, pričom používa „obraznú“ reč.

 

2) Predstavenie v kruhu

Deti sa predstavujú krstným menom a cez mikrofón – šišku povedia o sebe niečo osobnejšie napr.: Akým zvieraťom v lese by chceli byť, Čo sa im zvlášť v lese páči...

 

3) Pravidlá správania sa v lese

Vypracujeme si ich spolu  s deťmi.

 

4) Program

Po privítaní a zoznámení začína vlastný program, obsah ktorého prispôsobujeme prirodzeným potrebám detí. Osvedčené je rytmické striedanie ucelených častí napr.: telesný pohyb, odpočívanie, pamäťové napnutie – pamäťová pauza, fázu počúvania

a prijímania vystrieda aktívna fáza. Jednotlivé body programu je najlepšie spájať krátkym putovaním v lese (pohyb a uvoľnenie).

 

5) Rozlúčkový kruh

Krátky spätný pohľad na spoločné hodiny, najdôležitejší obsah učiva, zážitky, miesta, spätne pripomenie prežité a naučené, čo je dôležité pre úspech učenia. Rozlúčka v kruhu dá každému možnosť niečo o vychádzke povedať. Je to opäť lepšie ako cielená otázka: Čo sa Ti dnes v lese najlepšie páčilo? alebo: Čo si dnes nové objavil?

Lesný pedagóg odpovie len krátko na povedané a rozlúči sa s deťmi a učiteľmi. Vhodné je poprosiť o ústnu alebo písomnú odpoveď –dotazník (viď. Silviva, Franz Lohri / Astrid Schwyter 2000, str. 28 – 31).

 

 

 

 

text: Ing. Eva Hudecová

Ing. Ľudmila Marušáková

agentúra ALEA