BRATISLAVA
- Sneh a blato je v súčasnosti prekážkou pre vykonávanie činností, ktoré
by v lesoch mohli robiť sociálne
odkázaní ľudia, uchádzajúci sa o aktivačný príspevok. Nápad, ktorého
sa vláda pod tlakom rómskych nepokojov chytila ako topiaci sa slamky, tak bude
možné realizovať najskôr začiatkom apríla. S myšlienkou, aby si ľudia v
hmotnej núdzi vyslúžili aktivačný príplatok prácou v lese,
prišlo ministerstvo pôdohospodárstva. Spočiatku bola reč o stovkách
pracovných miest, neskôr odhad z ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny dosiahol optimistických desaťtisíc. Pozornosť sa v tejto súvislosti
upiera najmä na štátny podnik Lesy
SR, ktorý obhospodaruje viac ako polovicu lesov
na Slovensku.
Generálne
riaditeľstvo podniku vyzvalo odštepné závody k maximálnej ústretovosti a k
aktívnemu osloveniu obecných samospráv, ako aj okresných úradov práce,
sociálnych vecí a rodiny. Ľudia v hmotnej núdzi totiž môžu byť v
pracovnoprávnom vzťahu len so samosprávou, respektíve s neziskovými organizáciami,
ktoré sú zo zákona kompetentné tieto práce organizovať a poberať na každého
pracovníka príspevok 800 korún. Z toho by potom mali zaplatiť pracovníkom
aj poistenie či zabezpečiť im ochranné a pracovné prostriedky.
„Riaditeľom
odštepných závodov sme dali kompetenciu podpisovať príslušné dohody a zároveň
sme ich vyzvali, aby určili pracovníka, ktorý bude v ich závode zodpovedať
za spoluprácu s úradmi práce a samosprávami miest a obcí. Tento pracovník
má potom aj koordinovať výkon predmetných prác a v dvojtýždňových
intervaloch predkladať hlásenia o počte zúčastnených, odpracovaných hodinách,
o druhu a množstve vykonaných prác,“ - uviedol P. Gogola.
Podnik
nemá skúsenosti s využívaním práce sociálne odkázaných ľudí. V lese je však roboty dosť. Nezamestnaní môžu pomáhať napríklad
pri pestovnej činnosti, likvidovať haluzinu po ťažbe, pomáhať pri úprave
drobných vodných tokov, údržbe lesných
ciest a zvážnic, pri čistení porastov, priekop, potokov, pri pálení
haluziny či pri likvidácii nelegálnych skládok odpadu. Najviac práce bude v
lete a na jeseň.
Podľa
skúseností odštepných závodov nie všade sú okresné úrady, obce a mestá
dostatočne informované o danej problematike a často vznikajú ťažkosti v
komunikácii. „Postupne sa ich však darí odstraňovať. V súčasnosti sme v
štádiu rokovaní s partnermi a príprav spomenutých zmlúv,“ konštatoval
P. Gogola.
Ani
v Štátnych lesoch TANAP-u zatiaľ
neupresnili, koľkým sociálne odkázaným ľudom by vedeli poskytnúť prácu.
Prácu nezamestnaným vedia poskytnúť, ale zamestnať ich nemôžu. Opäť
bude preto úspech nápadu so zamestnávaním ľudí v hmotnej núdzi závisieť
najmä od aktivity obcí a mimovládnych organizácií.
Peter Fillo
Chov
malej poľovníckej zveri na Slovensku bol najdôležitejšou odbornou témou
Levických poľovníckych dní. Pripravil ich Slovenský poľovnícky zväz v
spolupráci s Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene a Lesníckou fakultou
zvolenskej Technickej univerzity.
Bohatý
program pritiahol mnoho odborníkov, ale aj laikov, ktorí si takto vytvárajú
vzťah k prírode a k jej profesionálnemu chápaniu.
Jozef
Hlásnik, Slovenský poľovnícky zväz:' Jednak je tu zaujímavá výstava výtvarných
prác detí pod názvom Príroda očami detí. Potom sú tu zaujímavé údaje z
Krajského úradu životného prostredia o tom, ako je možné zlepšiť životné
prostredie malej zveri v poľnohospodárskej krajine. Na samotnej výstave Príroda
okolo nás je množstvo exponátov, počnúc motýľmi a končiac dropom.'
Hlavnou
odbornou témou bol chov malej poľovnej zveri.
Ing.
Jozef Hikl, Lesy SR, š.p.:'
Chceme využiť najmä poznatky priateľov, alebo poľovníckych odborníkov zo
susedných krajín, najmä z Maďarska, Chorvátska, Rakúska. A chceme niečo
urobiť pre zvýšenie ,alebo zveľadenie tých stavov malej poľovnej zveri na
Slovensku.'
Podujatie
je svojim rozsahom na Slovensku ojedinelé.
Aké
opatrenia po zimnej sezóne prioritne realizujú Lesy,
š. p. Topoľčianky, vo svojom regióne?
Preto
najdôležitejšími úlohami v jarnom období pre náš odštepný závod je urýchlene
vyčistiť plochy po ťažbe dreva, vyzdvihnúť sadenice lesných
drevín v škôlkarskom stredisku Hladomer, pripraviť ich pre jarné zalesňovanie
a na distribúciu pre iné odštepné závody a v neposlednom rade nasleduje
jarná údržba lesných ciest,
ktoré sú po dlhej zime značne poškodené.
Zmenili
ste za posledné roky systém zveľaďovania, udržiavania a revitalizácie lesných porastov. V čom vidíte plusy a mínusy systému,
praktizovaného v našich pomeroch ?
-
V posledných rokoch hospodárenia v lesoch
došlo k značným zmenám v systéme zveľaďovania lesa
v tom zmysle, že sa zmenil hospodársky spôsob rúbaňový na podrastný. To
znamená, že nevzniká také množstvo holín z ťažby dreva ako v
minulosti a lesy sa snažíme
obnovovať prirodzeným spôsobom, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje aj na
ekonomike lesov vo forme menšieho
množstva vynaložených finančných prostriedkov. OZ Topoľčianky priemerne
ročne eviduje prirodzenú obnovu lesa na 50 ha, čo je 33% z ročných zalesňovacích úloh a v
prepočte na Sk je to úspora 2 mil. Sk.
Úroveň
i kvalitu našich lesov bezpochyby môže nepriaznivo ovplyvniť i ľudský faktor.
Ako sa vám darí usmerňovať občanov, prípadne realizovať osvetu vo vašej
práci? Pozorujete zlepšenie alebo zhoršenie zásahov človeka?
-
Lesy ako národné bohatstvo
patria verejnosti, aj keď existujú a pripravujú sa ďalšie legislatívne
opatrenia na obmedzenie pohybu a vstupu do lesa.
I napriek značnej osvete pretrváva nezodpovedný prístup niektorých občanov
k lesom a životnému prostrediu,
čoho dôkazom sú vznikajúce divoké skládky odpadu v blízkosti obcí na
okrajoch lesa i v lese samotnom. Zostáva nám iba dúfať, že postupom času si ľudia
uvedomia, aké bohatstvo les
predstavuje a začnú si ho vážiť a ochraňovať.
Na otázky odpovedal Ing. Ján
Hroššo
Najviac
lesných požiarov podľa dlhodobých štatistík vzniká práve v Mesiaci lesov
v apríli. Iba vlani sa priama škoda na lesných porastoch vyšplhala na 19
mil. korún. Prezident Hasičského a záchranného zboru Jozef Paluš sa Soni
Ludvigovej posťažoval, že páchatelia požiarov lesných a trávnatých
porastov sa hľadajú veľmi ťažko. Hovorí
Eduard Grepel, lesnícka sekcia Ministerstva pôdohospodárstva SR, Bratislava: 'Najviac
požiarov vzniká nedôslednosťou a neopatrnosťou občanov pri vypaľovaní trávy,
napr. v oblasti Spiša. Táto situácia sa stala skoro národným športom. Tam
horí denne niekedy až 15, 20 krát. Pretože občania najčastejšie trávu
vypaľujú na pokraji lesov, ktoré v niektorých oblastiach sú obsadené
drevinami rýchlo zápalnými ako je napr. borovica, takže od vypaľovania trávy
k lesnému požiaru prakticky vôbec nie je ďaleko a to riziko je obrovské.'
Keďže
vlani najčastejšie horelo v lete, v čase najväčšieho sucha, MP SR, možno
si spomínate, aj dočasne zakázalo vstup do lesov.
Ak zhorí časť lesa, jeho
obnova trvá aj jeden ľudský život. Preto hasiči a aj lesníci apelujú na
občanov, aby neničili naše prírodné prostredie. Okrem toho Jozef Paluš
pripomína, že zákon umožňuje udeliť aj pokutu osobám, ktoré zistili a
neohlásili požiar.
Jozef
Paluš, prezident Hasičského a záchranného zboru, SR: 'Až
do výšky 3 tisíc korún. Pokiaľ ale zistíme osobu, ktorá zakladala oheň
na miestach, kde je to zakázané, pokuta už môže byť až do výšky 10 tisíc
korún.'
Pričom hasiči môžu dať pokutu právnickým subjektom, ktoré nezasiahnu pri požiari, opakovane neohlásia požiar od 250 tisíc až do 1 mil. korún.