Lesníci poskytnú "ihrisko" a samospráva "hráčov"

Roľnícke noviny 26.03.2004, strana 5

 

BRATISLAVA - Sneh a blato je v súčasnosti prekážkou pre vykonávanie činností, ktoré by v lesoch mohli robiť sociálne odkázaní ľudia, uchádzajúci sa o aktivačný príspevok. Nápad, ktorého sa vláda pod tlakom rómskych nepokojov chytila ako topiaci sa slamky, tak bude možné realizovať najskôr začiatkom apríla. S myšlienkou, aby si ľudia v hmotnej núdzi vyslúžili aktivačný príplatok prácou v lese, prišlo ministerstvo pôdohospodárstva. Spočiatku bola reč o stovkách pracovných miest, neskôr odhad z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny dosiahol optimistických desaťtisíc. Pozornosť sa v tejto súvislosti upiera najmä na štátny podnik Lesy SR, ktorý obhospodaruje viac ako polovicu lesov na Slovensku.

„Presné číslo, teda koľkým ľuďom takto poskytneme prácu, vám neviem povedať. Bude to niekde medzi spomenutými stovkami a desaťtisícom. Možností je totiž veľa a záleží aj na prejavenom záujme,“ - konštatoval Peter GOGOLA, hovorca š.p. Lesy SR. „Samotný začiatok aktivačných prác podľa neho závisí nielen od počasia, ale aj od aktivity samospráv miest a obcí. Lesy SR totiž nebudú so záujemcami o prácu uzatvárať žiadne pracovnoprávne zmluvy. My poskytneme 'ihrisko' a samospráva 'hráčov',“ - názorne pomenúva situáciu P. Gogola.

Generálne riaditeľstvo podniku vyzvalo odštepné závody k maximálnej ústretovosti a k aktívnemu osloveniu obecných samospráv, ako aj okresných úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Ľudia v hmotnej núdzi totiž môžu byť v pracovnoprávnom vzťahu len so samosprávou, respektíve s neziskovými organizáciami, ktoré sú zo zákona kompetentné tieto práce organizovať a poberať na každého pracovníka príspevok 800 korún. Z toho by potom mali zaplatiť pracovníkom aj poistenie či zabezpečiť im ochranné a pracovné prostriedky.

„Riaditeľom odštepných závodov sme dali kompetenciu podpisovať príslušné dohody a zároveň sme ich vyzvali, aby určili pracovníka, ktorý bude v ich závode zodpovedať za spoluprácu s úradmi práce a samosprávami miest a obcí. Tento pracovník má potom aj koordinovať výkon predmetných prác a v dvojtýždňových intervaloch predkladať hlásenia o počte zúčastnených, odpracovaných hodinách, o druhu a množstve vykonaných prác,“ - uviedol P. Gogola.

Podnik nemá skúsenosti s využívaním práce sociálne odkázaných ľudí. V lese je však roboty dosť. Nezamestnaní môžu pomáhať napríklad pri pestovnej činnosti, likvidovať haluzinu po ťažbe, pomáhať pri úprave drobných vodných tokov, údržbe lesných ciest a zvážnic, pri čistení porastov, priekop, potokov, pri pálení haluziny či pri likvidácii nelegálnych skládok odpadu. Najviac práce bude v lete a na jeseň.

Podľa skúseností odštepných závodov nie všade sú okresné úrady, obce a mestá dostatočne informované o danej problematike a často vznikajú ťažkosti v komunikácii. „Postupne sa ich však darí odstraňovať. V súčasnosti sme v štádiu rokovaní s partnermi a príprav spomenutých zmlúv,“ konštatoval P. Gogola.

Ani v Štátnych lesoch TANAP-u zatiaľ neupresnili, koľkým sociálne odkázaným ľudom by vedeli poskytnúť prácu. Prácu nezamestnaným vedia poskytnúť, ale zamestnať ich nemôžu. Opäť bude preto úspech nápadu so zamestnávaním ľudí v hmotnej núdzi závisieť najmä od aktivity obcí a mimovládnych organizácií.

Peter Fillo

 

Levické poľovnícke dni

STV2 18:30 31.03.2004

 

Chov malej poľovníckej zveri na Slovensku bol najdôležitejšou odbornou témou Levických poľovníckych dní. Pripravil ich Slovenský poľovnícky zväz v spolupráci s Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene a Lesníckou fakultou zvolenskej Technickej univerzity.

Bohatý program pritiahol mnoho odborníkov, ale aj laikov, ktorí si takto vytvárajú vzťah k prírode a k jej profesionálnemu chápaniu.

Ing. Jozef Hikl, Lesy SR, š.p.:' Levické poľovnícke dni, ktoré už majú svoju tradíciu, zahŕňajú predovšetkým túto výstavu. Je to spojené s chovateľskou prehliadkou poľovníckych trofejí okresu Levice. Je k tomu pridaná aj výstava, aby táto chovateľská prehliadka bola zaujímavá nielen pre odbornú verejnosť, ale aj pre laickú verejnosť.'

Jozef Hlásnik, Slovenský poľovnícky zväz:' Jednak je tu zaujímavá výstava výtvarných prác detí pod názvom Príroda očami detí. Potom sú tu zaujímavé údaje z Krajského úradu životného prostredia o tom, ako je možné zlepšiť životné prostredie malej zveri v poľnohospodárskej krajine. Na samotnej výstave Príroda okolo nás je množstvo exponátov, počnúc motýľmi a končiac dropom.'

Hlavnou odbornou témou bol chov malej poľovnej zveri.

Ing. Jozef Hikl, Lesy SR, š.p.:' Chceme využiť najmä poznatky priateľov, alebo poľovníckych odborníkov zo susedných krajín, najmä z Maďarska, Chorvátska, Rakúska. A chceme niečo urobiť pre zvýšenie ,alebo zveľadenie tých stavov malej poľovnej zveri na Slovensku.'

Podujatie je svojim rozsahom na Slovensku ojedinelé.

 

 

Kvalitu lesov ovplyvňujeme všetci

Nitrianske noviny 29.03.2004

 

Aké opatrenia po zimnej sezóne prioritne realizujú Lesy, š. p. Topoľčianky, vo svojom regióne?

- OZ Topoľčianky obhospodaruje takmer 31-tis. hektárov lesnej pôdy, z čoho mu vyplývajú aj hospodárske úlohy. Ťažbu dreva vykonáva v objeme 108-tis. metrov kubických drevnej hmoty, ročne odkrýva v priemere 100 ha holín, obnovu lesa vykonáva na ploche takmer 150 ha, čo predstavuje 700-tis. kusov sadeníc.

Preto najdôležitejšími úlohami v jarnom období pre náš odštepný závod je urýchlene vyčistiť plochy po ťažbe dreva, vyzdvihnúť sadenice lesných drevín v škôlkarskom stredisku Hladomer, pripraviť ich pre jarné zalesňovanie a na distribúciu pre iné odštepné závody a v neposlednom rade nasleduje jarná údržba lesných ciest, ktoré sú po dlhej zime značne poškodené.

Zmenili ste za posledné roky systém zveľaďovania, udržiavania a revitalizácie lesných porastov. V čom vidíte plusy a mínusy systému, praktizovaného v našich pomeroch ?

- V posledných rokoch hospodárenia v lesoch došlo k značným zmenám v systéme zveľaďovania lesa v tom zmysle, že sa zmenil hospodársky spôsob rúbaňový na podrastný. To znamená, že nevzniká také množstvo holín z ťažby dreva ako v minulosti a lesy sa snažíme obnovovať prirodzeným spôsobom, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje aj na ekonomike lesov vo forme menšieho množstva vynaložených finančných prostriedkov. OZ Topoľčianky priemerne ročne eviduje prirodzenú obnovu lesa na 50 ha, čo je 33% z ročných zalesňovacích úloh a v prepočte na Sk je to úspora 2 mil. Sk.

Úroveň i kvalitu našich lesov bezpochyby môže nepriaznivo ovplyvniť i ľudský faktor. Ako sa vám darí usmerňovať občanov, prípadne realizovať osvetu vo vašej práci? Pozorujete zlepšenie alebo zhoršenie zásahov človeka?

- Lesy ako národné bohatstvo patria verejnosti, aj keď existujú a pripravujú sa ďalšie legislatívne opatrenia na obmedzenie pohybu a vstupu do lesa. I napriek značnej osvete pretrváva nezodpovedný prístup niektorých občanov k lesom a životnému prostrediu, čoho dôkazom sú vznikajúce divoké skládky odpadu v blízkosti obcí na okrajoch lesa i v lese samotnom. Zostáva nám iba dúfať, že postupom času si ľudia uvedomia, aké bohatstvo les predstavuje a začnú si ho vážiť a ochraňovať.

Na otázky odpovedal Ing. Ján Hroššo

 

 

Najviac lesných požiarov v Mesiaci lesov

Rádio Slovensko 12:00 01.04.2004

 

Najviac lesných požiarov podľa dlhodobých štatistík vzniká práve v Mesiaci lesov v apríli. Iba vlani sa priama škoda na lesných porastoch vyšplhala na 19 mil. korún. Prezident Hasičského a záchranného zboru Jozef Paluš sa Soni Ludvigovej posťažoval, že páchatelia požiarov lesných a trávnatých porastov sa hľadajú veľmi ťažko. Hovorí Eduard Grepel, lesnícka sekcia Ministerstva pôdohospodárstva SR, Bratislava: 'Najviac požiarov vzniká nedôslednosťou a neopatrnosťou občanov pri vypaľovaní trávy, napr. v oblasti Spiša. Táto situácia sa stala skoro národným športom. Tam horí denne niekedy až 15, 20 krát. Pretože občania najčastejšie trávu vypaľujú na pokraji lesov, ktoré v niektorých oblastiach sú obsadené drevinami rýchlo zápalnými ako je napr. borovica, takže od vypaľovania trávy k lesnému požiaru prakticky vôbec nie je ďaleko a to riziko je obrovské.'

Keďže vlani najčastejšie horelo v lete, v čase najväčšieho sucha, MP SR, možno si spomínate, aj dočasne zakázalo vstup do lesov. Ak zhorí časť lesa, jeho obnova trvá aj jeden ľudský život. Preto hasiči a aj lesníci apelujú na občanov, aby neničili naše prírodné prostredie. Okrem toho Jozef Paluš pripomína, že zákon umožňuje udeliť aj pokutu osobám, ktoré zistili a neohlásili požiar.

Jozef Paluš, prezident Hasičského a záchranného zboru, SR: 'Až do výšky 3 tisíc korún. Pokiaľ ale zistíme osobu, ktorá zakladala oheň na miestach, kde je to zakázané, pokuta už môže byť až do výšky 10 tisíc korún.'

Pričom hasiči môžu dať pokutu právnickým subjektom, ktoré nezasiahnu pri požiari, opakovane neohlásia požiar od 250 tisíc až do 1 mil. korún.