Prírodne
požiare
Všeobecná definícia požiaru hovorí, že je ním každé horenie, ku ktorému dochádza mimo určeného priestoru. Požiar prírodný je požiar, ktorý vznikol z akéhokoľvek zdroja v prírodnom prostredí. Analýza prírodných požiarov poukazuje na skutočnosť, že pre ich vznik denne vzniká množstvo podmienok. Jedným z najzávažnejších druhov prírodných požiarov sú požiare lesné. Ich vznik je spojený s niekoľkými základnými parametrami, medzi ktoré patrí okrem samotného zdroja požiaru najmä meteorologická situácia charakterizovaná vzdušnou a pôdnou vlhkosťou, silou a smerom vetra.
Lesné požiare rozdeľujeme na podzemné, nadzemné a korunové, pričom sa tieto často vyskytujú v kombinácii, čo robí situáciu na požiarovisku zložitejšou a nebezpečnejšou.
Požiar
korunový sa šíri po
korunách stromov. Najnebezpečnejší je v ihličnatých lesoch, kde je veľa
živice.
Podzemný
požiar sa šíri obvykle
sieťou korenných ciest. Veľmi dobré podmienky
má v rašeliniskách a
ihličnatých lesných porastoch. Požiar je to prakticky bezplamenný,
keď pri ňom tlejú vrstvy rašelinísk, lesnej podstielky a koreňov pod povrchom
zeme. Ak hrúbka podstielky
dosahuje 7 – 20 cm a je
dostatočne suchá môže vzniknúť po uhasení nadzemného požiaru sekundárny
podzemný požiar. Rýchlosť podzemného požiaru je niekoľko metrov za deň
ale je ťažko určiť jeho smer a hĺbku preniknutia pod povrch zeme.
Nezriedka pri podzemných požiaroch
prepadajú stromy pod ktorými
prehoreli korene. Sú známe prípady, keď sa pri
požiaroch rašelinísk prepadali autá na lesných cestách.
Nadzemné
požiare sa
šíria nad povrchom zeme väčšinou po trávnatých porastoch,
spadnutom listí, ihličí alebo po iných horľavých lesných materiáloch,
tvoriacich požiarne mosty medzi stromami. Požiare v prírodnom prostredí
podľa štatistických údajov vznikajú prevažne z tzv. nízkych požiarov
trávnatých porastov. Tieto požiare vznikajú
z nezákonného vypaľovania suchých trávnatých porastov, kde sa plocha
vypaľovaného priestoru môže kedykoľvek rýchlo rozšíriť ktorýmkoľvek
smerom v závislosti od smeru vetra. V praxi
je známych niekoľko prípadov, keď nízky požiar bol príčinou zranenia
alebo usmrtenia samého podpaľača.
Výška plameňa týchto požiarov býva väčšinou od 0,1 do 2m.
Pri veľkých plošných požiaroch lesa sa nad horiacim priestorom vytvára
mikroklíma požiaru, v ktorej teplý vzduch stúpa hore a vytvára
konvektívny stĺp. Pri požiaroch nad 20 ha
sa môžu teplé prúdy z požiaroviska dostať do vyšších
vrstiev atmosféry a spôsobiť prúdenie vzduchu o sile víchrice.
Sila prúdenia vzduchu môže takto prenášať požiar na miesta vzdialené
100 aj viac metrov.
V období, keď nastáva aktuálne nebezpečenstvo vzniku lesných požiarov (jarné vypaľovanie trávy, suché počasie) je potrebné systémy požiarnej kontroly (PO) všestranne mobilizovať (prevencia, kontroly, osveta). Ak už požiar vznikol nastupuje represívna zložka PO na jeho likvidáciu. Pri hasení lesných požiarov je potrebné postupne vykonať nasledovné úlohy:
-
lokalizovať požiar,
-
dohášať lokálne ohniska vo
vnútri lokalizovanej plochy požiaru,
-
ochraňovať okolie požiaroviska proti možnému rozšíreniu sa na
okolie.
Zvyčajne sa pri hasení lesných požiarov používajú jednoduché hasiace prostriedky, ktoré sú dostupné v lesnom prostredí a dá sa nimi ľahko manipulovať. Pri požiaroch kde je možný dojazd požiarnej techniky sa používa na likvidáciu požiaru voda. Ak je terén ťažko dostupný dá sa využiť letecká technika za použitia Bambi vakov.
Pri
praktickej činnosti lesného personálu je dobré mať na zreteli, že v prípade
pohotového konania sa malý požiar dá zlikvidovať veľmi rýchlo, a to
za použitia malého počtu požiarnikov. Ak včas nezabránime tomu, aby sa z
malého požiaru stal rozsiahly lesný požiar, potom musíme pri jeho likvidácii
počítať s veľkým nasadením síl, včítane zriadenia
štábu hasenia.
Autor
je profesionálny pracovník požiarnej ochrany