Prírodne požiare

 

Všeobecná definícia požiaru hovorí, že je ním každé horenie, ku ktorému dochádza mimo určeného priestoru. Požiar prírodný je požiar, ktorý vznikol z  akéhokoľvek  zdroja v prírodnom prostredí. Analýza prírodných požiarov poukazuje na skutočnosť, že pre ich vznik denne vzniká množstvo podmienok. Jedným z najzávažnejších druhov prírodných požiarov sú požiare lesné. Ich vznik je spojený s niekoľkými základnými parametrami, medzi ktoré patrí okrem samotného zdroja požiaru najmä  meteorologická situácia charakterizovaná vzdušnou a pôdnou vlhkosťou, silou a smerom vetra. 

 

Lesné požiare rozdeľujeme na podzemné, nadzemné a korunové, pričom sa tieto často  vyskytujú v kombinácii, čo robí situáciu na požiarovisku zložitejšou a nebezpečnejšou.

 

 

Požiar korunový sa šíri  po korunách stromov. Najnebezpečnejší je v ihličnatých lesoch, kde je veľa živice.

 

Podzemný požiar sa šíri obvykle sieťou korenných ciest. Veľmi dobré  podmienky má  v rašeliniskách a  ihličnatých lesných porastoch. Požiar je to prakticky bezplamenný, keď pri ňom tlejú vrstvy  rašelinísk, lesnej podstielky a  koreňov pod povrchom zeme.  Ak hrúbka podstielky dosahuje  7 – 20 cm a je dostatočne suchá môže vzniknúť po uhasení nadzemného požiaru sekundárny podzemný požiar. Rýchlosť podzemného požiaru je niekoľko metrov za deň ale je ťažko určiť jeho smer a hĺbku preniknutia pod povrch zeme. Nezriedka  pri podzemných požiaroch prepadajú  stromy pod ktorými prehoreli korene. Sú známe prípady, keď sa pri  požiaroch rašelinísk prepadali autá na lesných cestách.

 

Nadzemné požiare sa šíria nad povrchom zeme väčšinou po trávnatých porastoch,  spadnutom listí, ihličí alebo po iných horľavých lesných materiáloch, tvoriacich požiarne mosty medzi stromami. Požiare v prírodnom prostredí podľa štatistických údajov vznikajú prevažne z tzv. nízkych požiarov trávnatých porastov. Tieto požiare  vznikajú z nezákonného vypaľovania suchých trávnatých porastov, kde sa plocha vypaľovaného priestoru môže kedykoľvek rýchlo rozšíriť ktorýmkoľvek smerom v závislosti od smeru vetra.  V praxi je známych niekoľko prípadov, keď nízky požiar bol príčinou zranenia alebo usmrtenia  samého podpaľača. Výška plameňa týchto požiarov býva väčšinou od 0,1 do 2m.

 

            Pri veľkých plošných požiaroch lesa sa nad horiacim priestorom vytvára mikroklíma požiaru, v ktorej teplý vzduch stúpa hore a vytvára konvektívny stĺp. Pri požiaroch nad 20 ha   sa môžu teplé prúdy z požiaroviska dostať do vyšších vrstiev atmosféry a spôsobiť prúdenie vzduchu o sile víchrice. Sila prúdenia vzduchu môže takto prenášať požiar na miesta vzdialené   100 aj viac metrov.

 

V období, keď nastáva aktuálne nebezpečenstvo vzniku lesných požiarov (jarné vypaľovanie trávy, suché počasie) je potrebné systémy požiarnej kontroly (PO) všestranne mobilizovať (prevencia, kontroly, osveta). Ak už požiar vznikol nastupuje represívna zložka PO na jeho likvidáciu. Pri hasení lesných požiarov je potrebné postupne vykonať nasledovné úlohy:

-         lokalizovať požiar,

-         dohášať lokálne ohniska  vo vnútri lokalizovanej plochy požiaru,

-         ochraňovať okolie požiaroviska proti možnému rozšíreniu sa na okolie.

 

 

 Zvyčajne sa pri hasení lesných požiarov používajú jednoduché hasiace prostriedky, ktoré sú dostupné v lesnom prostredí a dá sa nimi ľahko manipulovať. Pri požiaroch kde je možný dojazd požiarnej techniky sa používa na likvidáciu požiaru voda. Ak je terén  ťažko dostupný dá sa využiť letecká technika za použitia Bambi vakov.

           

Pri praktickej činnosti lesného personálu je dobré mať na zreteli, že v prípade pohotového konania sa malý požiar dá zlikvidovať veľmi rýchlo, a to za použitia malého počtu požiarnikov. Ak včas nezabránime tomu, aby sa z malého požiaru stal rozsiahly lesný požiar, potom musíme pri jeho likvidácii počítať s veľkým nasadením síl, včítane zriadenia  štábu hasenia.   

 

  Ing. Michal Mihalík

Autor je profesionálny pracovník požiarnej ochrany