Slávnostné otvorenie |
PROLÓG: Nielen otcovia v rímskom práve, ale aj prognózy sú vždy neisté. Je to prirodzené, veď riziko je nutnou súčasťou každej kalkulácie. Taoistická filozofia dokonca hovorí, že riskovať je jediná cesta, ako naozaj ostať nažive. Nech je to už akokoľvek, vždy poteší ak naše projekty, plány, či hoc len drobné denné predsavzatia napokon vyjdú...
LESNÍCKY SKANZEN, UTOROK 11. MÁJA, NIEČO PO 14,00 HOD:
Spolu s Jankom Belkom, výkonným majstrom, ideme obhliadnuť stavebnú
jamu do ktorej sa bude čoskoro sťahovať historická hájovňa zo Smrečín.
Na trase „chodníka lesného času“ s prekvapením stretávame desiatky
návštevníkov. Na to, že je obyčajný pracovný deň, vzdialený od víkendu
i hlavnej sezóny, je to nádejné poznanie...
O NIEKOĽKO DNÍ
NESKÔR: Kolega Peter Gogola,
hovorca generálneho riaditeľa, doniesol na podnik slohové práce, ktoré na tému
návštevy Lesníckeho skanzenu napísali jeho bývalí žiaci, dnes už
piataci. Pôvab ich úprimných výpovedí je neprekonateľný. A tá
lyrika ! Veď posúďte, kto z nás, otrlých
dospelákov, by dokázal vidieť v snehovej jame „drevenú chladničku
na lesné stromčeky“ ?
ŠEDÁ JE TEÓRIA, ZELENÝ JE STROM ŽIVOTA: Uvedené dve skúsenosti z prvých dní tohtoročnej prevádzky Lesníckeho skanzenu na Čiernom Balogu sú azda jemným potvrdením toho, že naša predstava o zaujatosti verejnosti proti nám, lesníkom, nebola vždy celkom presná. Zdá sa, že tá anonymná verejnosť sa veľmi rada dá prizvať k poznávaniu sveta lesníckej práce, len jej dať príležitosť. Je dobré, že sme sa odhodlali ísť aj týmto popularizačným smerom. Veď presviedčať verejnosť o odborných tradíciách nášho lesníctva z akademických priestorov konferenčných sál a ísť jej v ústrety živými obrazmi lesa a našej činnosti v ňom, to sú naozaj dve rozdielne veci.
Nálada v lesníckom vláčiku bola výborná |
REPORTÁŽ: Vráťme sa teraz k 1. máju 2004. V tento deň sa nepísala
len nová veta európskej symfónie, ale pribudlo aj zopár taktov do
osnovy našej práce s verejnosťou. Tušíme síce, že obe partitúry
obsahujú aj nejedno „fortissimo“, ale verme, že sa budú vždy hrávať „con amore“ – s láskou. V Dubline
zaviala naša zástava a pri Čiernom Balogu
sa otvárala prvá sezóna Lesníckeho skanzenu. Na pódiu prírodného
amfiteátra vo Vydrovskej doline sa zišli predstavitelia štyroch organizácii,
ktoré názorne dokázali, aké užitočné rozmery môže mať múdra spolupráca:
Ing. Ivana ŠPILÁKOVÁ, organizačná riaditeľka
Lesov SR, Mgr. Michaela GALVÁNKOVÁ, šéfka VYDRY - mimovládnej organizácie
na podporu miestneho turizmu, Mgr. Tatiana ŠTULRAJTEROVÁ, starostkyňa Čierneho
Balogu a Ing. Aleš BÍLEK, riaditeľ Čiernohronskej lesnej železnice.
Ivana Špiláková sa účastníkom otvorenia, ktorých zoširoka pozvážal mimoriadny vlak, prihovorila slovami, ktorým nebolo možné
neporozumieť. Dominoval v nich les, ako fenomén, ktorý nás spája, živí
a uzdravuje. Zazneli aj slová vďaky partnerom podniku, ktorí pri budovaní
skanzenu pomohli vskutku nezištne. Po slávnostných lesniciach bola sezóna v Lesníckom
skanzene i v celej Vydrovskej doline otvorená sympatickým gestom:
Hlavní aktéri spoločne sňali mašľu z veľkého plátna, spod ktorého
vykukol pekne stavaný smrek. Z jeho vetví vzlietli holubice, aby čestným
kolom nad hlavami prítomných symbolizovali radosť a harmóniu, ktorú
vie poskytnúť len les...
EPILÓG: Verme, že sú to pre budúcnosť Lesníckeho skanzenu všetko dobré
signály. Okrem domácich návštevníkov sa začínajú ohlasovať aj záujemcovia
spoza hraníc. V najbližších týždňoch očakávame hostí z Maďarska,
Rakúska a Španielska. Lesnícky skanzen tak získava
okrem náučného aj ďalší rozmer – originálnym spôsobom
reprezentuje podnik, lesníkov i Slovensko. Dúfajme, že si získa prirodzenú
podporu verejnosti, vďaka čomu do skanzenu
pribudne ešte nejeden exponát z bohatej
histórie i súčasnosti lesníckeho Slovenska.
P.S :
24.júla 2004 na Dni stromu sa v skanzene otvárajú ďalšie zastávky
a vari sa tu udeje aj niekoľko nevšedných stretnutí.
Odkážte priateľom a známym, že sú vítaní....
Ján Mičovský
Foto: Peter Gogola