História lesných požiarov

Lesné požiare sprevádzajú lesy celou ich doterajšou históriou. Ich častou príčinou boli veľké suchá, pričom iniciátorom bola najčastejšie slnečná horúčava, blesk a samovznietenie. Prvé písomne zmienky o týchto ničivých úkazov sa datujú do dôb rímskej ríše, kde legionári zaznamenávali všetky udalosti, okrem iného aj rozsiahle lesné požiare. Lesnícky odborný spisovateľ Chant -Ševitinský uvádza, že podľa niektorých starých záznamov plamene pre veľké suchá pohltili obrovské lesné plochy  v r. 1014 a 1113. v záznamoch z  roku 1474 sa uvádza, že lesy horeli od slnečnej horúčavy. Veľké lesné požiare boli zaznamenané aj v rokoch 1525 a 1538, kedy panovníci a majitelia mnohých panstiev dali podrobne  zaznamenávať do kroník vznik lesných požiarov. Obdobie stredoveku na územiach súčasnej strednej Európy, ako vtedajšieho kultúrneho a spoločenského centra, sa vyznačoval  aj tým, že tu panovníci zavádzali prísnejšie opatrenia na ochranu svojich rozsiahlych lesných majetkov. Tieto opatrenia mali pôvod  predovšetkým v preventívnom pôsobení, kde prvoradou úlohou bolo zamedziť spaľovanie  horľavého dreveného  materiálu  po ťažobnej činnosti. Okolo roku 1620 však na rozkaz kniežaťa Oldřicha boli vypálené rozsiahle lesy okolo Prahy. V tomto období vznikalo veľké množstvo lesných z dôvodu získavania pôdy pre poľnohospodárstvo a najjednoduchší spôsob bolo vypálenie lesa. Rozsiahle požiar vznikali samozrejme aj v iných oblastiach sveta, lenže zmienky v odbornej literatúre sú tu obmedzené. Prvý významný dokument o ochrane lesa „Lesný poriadok“ bol vydaný roku 1754 na území Čiech, ktorý priamo zakazoval zakladanie ohňa v lese v čase sucha. Tento predpis bol neustále upravovaný a v neskorších jeho vydaniach ukladal aj povinnosť účasti na likvidácií lesných požiarov. V prvom rade sa na hasení podieľali lesníci, poľovníci a richtári s ľuďmi, ktorí mali kopať izolačné priekopy. V 17. storočí platil pre založenie požiaru v lese z pomsty najvyšší trest – trest smrti.

V časoch 15. až 18. storočia k najčastejším príčinám vzniku lesných požiarov patrili predovšetkým spaľovanie zbytkov po ťažobných prácach, veľké horúčavy a dlhotrvajúce suché počasie a blesky. V roku 1765 bol zaznamenaný rozsiahlejší požiar, ktorého príčinou bol fajčiar.

Na popud Márie Terézie v roku 1769 bola v Prahe založená Vlastenecko- hospodárska spoločnosť, do ktorej dopisujúci členovia a neskôr aj lesní úradníci posielali svoje správy. Od tej doby boli na území bývalého Rakúsko Uhorska dôkladnejšie mapované požiare a aj príčiny vzniku požiarov. K častým príčinám vzniku lesných požiarov patrili aj uhliarske činnosti na výrobu dreveného uhlia v milieroch.

Najzávažnejším dokumentom pre ochranu lesa pred požiarmi bol Cisársky patent vydaný v roku 1852 č. 250 r. z. Bol to základný a dôkladný lesný zákon, ktorý mal celý oddiel venovaný otázke lesných požiarov.  Podľa toho zákona sa vyzvaní občania museli bez meškania dostaviť na hasenie aj s potrebným náradím. Organizáciu hasenia mal na zodpovednosti najvyšší predstavený obce a služobne najvyšší lesník. Pre Slovensko bol Lesný zákon vydaný v roku 1879. Tento zákon obsahoval ustanovenie, že zakladať oheň je možné vo vzdialenosti menšej ako 100 m od lesa len so súhlasom so zvláštnym opatrením lesného personálu. V tej dobe mali povolené robiť oheň v lese len drevári, kameníci a pastieri, ak dodržiavali bezpečnostné opatrenia.

Sme už v  21. storočí a lesné požiare  aj napriek sprísneným opatreniam štátnych orgánov, správcov a majiteľov lesov stále vyčíňajú. Svedectiev o nebezpečenstve lesných požiarov je stále dostatok. Žiaľ, k prírodným iniciátorom vo väčšine prípadov lesných požiarov v súčasnosti pribudol ďalší závažný faktor – úmyselné podpaľačstvo. Za posledné roky sme svedkami ničivých, priam katastrofálnych požiarov, ktoré možno prirovnať k požiarnej búrke, kde  sa v dôsledku lesných požiarov ničia celé obce, no neraz sú plameňmi ohrozované aj väčšie mestá i celé rekreačné oblasti. Celosvetová zmena klimatických podmienok len napomáha procesu horenia a vysušené lesné porasty  enormne zvyšujú rýchlosť šírenia sa ohňa s jeho ničivými účinkami na flóru a faunu.

Obrovské požiare, ktoré ničia lesné bohatstvo zeme pohlcujú ročne niekoľko tisíc hektárov lesa. Požiare v posledných  rokoch veľmi často vyčíňajúce na všetkých kontinentoch majú spoločného menovateľa – ľahostajnosť. Ľahostajnosť k lesom, i k životu v nich. Obrovský lesný požiar zachvátil v roku 1972 celé podmoskovie požiar sa šíril rýchlosťou 10 až 15 km za hodinu. Lesné masívy, ktoré tvoria predovšetkým zmiešané lesy začali horieť v júni a likvidačné práce pokračovali do 10. septembra 1972. V tom čase na území európskej časti ZSSR bolo požiarmi poškodených 650 tisíc hektárov lesa. Posledné požiare vo Francúzku, na Pyrenejskom polostrove, v Chorvátsku na Jadrane, v Kalifornii či v Austrálskom buši  dokazujú nielen ľahostajnosť, ale doslova radosť z ničenia hodnôt.  Aj napriek rozsiahlym požiarom a možnosti ničenia usadlostí sa nevenuje protipožiarnej ochrane lesov náležitá pozornosť. Pri týchto požiaroch sa podpísali podpaľači, čo je v nový fenomén v súčasnom svete. Požiare v Yellowstonskom parku, jednej z najväčších rezervácií, sa prirodzene opakujú každých 200 rokov, ako sa o tom   zmieňujú odborné časopisy, ale aj tu rozsiahle požiare v roku 2001 spustošili niekoľko desiatok vzácnych drevín. Na území Kanady sú obrovské lesné aglomeráty na  ktorých sa les obnovuje po úplnom zničení starého lesa požiarom a až na spálenisku sa začne nový život, akoby semená stromov boli naprogramované a otvorili sa po totálnom zničení starej kultúry.

 Keď si uvedomíme, že stredoveké zákony trestali podpaľačstvo trestom najťažším,  naskytá sa otázka, či by nebolo dobre bojovať o sprísnenie trestov za takýto čin aj v súčasnosti.

Slovensko v oblasti výskytu lesných požiarov nie je žiadnou výnimkou. Rozsiahle lesné požiare - Lozorno, Slovenský raj, Vysoké Tatry, Slánske pohorie, Malá Fatra - máme všetci v živej pamäti. Naozaj ?! 

                              Ing. Michal Mihalík

                                                                      profesionálny pracovník požiarnej ochrany

Literatúra:

Spravodaj HS ZbPO 2000, 2001,

A.     Kunt :  Lesné požiare 1966 ( 207- 210)

HS ZbPO MV SR Informácie 2001 a 2002.

P.S. Sadaljev : Požiare a katastrofy ,

Moskva  1983 ( s.245 – 261)