Obhospodarovanie topoľových porastov a využitie topoľovej hmoty bolo témou celoslovenskej konferencie lesníkov, ktorá sa 12. mája konala v Palárikove. Približne 120 účastníkov tohto podujatia sa stretlo v účelovom zariadení OZ Palárikovo, aby sa oboznámilo s progresívnymi technológiami pestovania topoľa šľachteného, možnosťami zalesňovania, využitia suroviny aj trendmi cien dreva. V auditóriu sedeli nielen lesníci, ale aj zástupcovia výskumu, primátori a starostovia miest a obcí z južného regiónu aj najväčší spracovávatelia drevnej hmoty.

            V odborných príspevkoch boli prezentované doterajšie úspechy pri pestovaní šľachteného topoľa, ktorý je jedinou kultúrnou drevinou u nás. Jeho intenzívny rast hneď po výsadbe (až 5,5 centimetra za 24 hodín), vysoký ročný prírastok (15 – 28 m3 z hektára), ľahká reprodukcia, odolnosť voči škodcom a rubný vek 12 až 30 rokov sú parametre, ktoré ho predurčujú k hospodárskemu využitiu. Topole tvoria iba 1,34 % slovenských lesov, ale práve u nich sa vďaka zásahu človeka podarilo za posledných 40 rokov zdvojnásobniť produkciu a zvýšiť úžitkovosť z 36 na 90 %.

Jedným z najväčších spracovateľov topoľového dreva na Slovensku je Kappa Štúrovo. Z celkového množstva 300 tisíc m3 dreva použitých ročne na výrobu polochemického fluttingu je 130 tisíc m3 topoľa. Po ukončení druhej etapy rekonštrukcie papierenského stroja v roku 2007 plánuje spoločnosť zvýšiť spotrebu topoľového dreva na 200 tisíc m3 ročne. "Symbiózou pestovateľov topoľov a spracovávateľov môžeme dosiahnuť na Slovensku stav, že bude dosť lesov, aj zdravý priemysel," uviedol generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Kappa Štúrovo Ľuboš Lopatka.

Odborné konferencie, akou bola konferencia o pestovaní a využití topoľov v Palárikove, sú prospešné z viacerých dôvodov: poskytujú priestor pre konfrontáciu názorov odborníkov, prezentujú lesníctvo a zároveň pomáhajú upevňovať prepojenie so spracovateľmi dreva.

 

Peter Gogola