Jasnejšie pomery neexistujú

HN 10.05.2004, strana 10, príloha Podniky a trhy

 

HN hovoria s ministrom pôdohospodárstva Zsoltom Simonom

 Ako ste spokojný s projektom reštrukturalizácie a transformácie Lesov SR, pokiaľ ide o termíny a jeho vecný obsah?

- Je to prvý komplexný materiál, ktorý mapuje majetok štátnych lesov za existencie Slovenskej republiky. Časový harmonogram je síce veľmi napätý, ale splniteľný.

Prečo sa Lesy SR vzdali rakúskeho modelu?

- My sme sa nevzdali tohto modelu, je však nemožné vytvoriť akciovú spoločnosť z podniku, kde polovicu majetku nemáme vyriešenú. Chceme akciovú spoločnosť, no nie ako prvý krok, ale ako výsledok transformácie. Potrebujeme vlastnícky vyrovnať majetok a odpredať ho. Tendre na odpredaj majetku sú predmetom transformačného projektu a budú sa robiť verejnou súťažou. Peniaze sa potom použijú na odstupné a na revitalizáciu podniku. Takto očistený majetok sa presne spíše a vytvorí sa podnik na základe osobitného zákona, ktorý bude schvaľovať parlament. Jasnejšie pomery si už neviem predstaviť.

V Rakúsku majú prehľad evidencie zásob dreva, obchodov a tendrov na internete. Kedy to bude u nás?

- To je vecou podniku.

Pokladáte spôsob, akým vedie pán Vinš štátny podnik, za transparentný a kompetentný?

- Myslím si, že v štátnych lesoch sa mnoho zmenilo - v prvom rade obchodná politika. Od každého sa vyžaduje, aby za odobratý tovar zaplatil. Tí, ktorí neplatia, si musia zvyknúť na to, že ich Lesy SR odstavia od dodávok dreva. Pokiaľ sa pozriem na minuloročné výsledky, jasne vidieť, že je tu tendencia zlepšovania hospodárenia.

Takže vedie podľa vás pán Vinš podnik kompetentne a transparentne?

- Myslím, že áno. Treba vidieť aj to, že podnik má celoslovenskú pôsobnosť a nie je možné jedným človekom alebo jedným manažmentom absolútne všetko odstrániť. Transformačný proces bol však naštartovaný dobre, pretože počty zamestnancov klesajú a tržby za predaj dreva stúpajú.

Nevznikne oddelením obchodnej činnosti nebezpečenstvo, že sa najlukratívnejšia časť podniku sprivatizuje?

- Nie. Predaj dreva je v kompetencii štátneho podniku, a tak to aj zostane. Štátne lesy budú musieť zabezpečovať aj čistenie lesa, výsadbu, ťažbu, triedenie a odvoz. Drevo odpredajú a z toho budú vedieť zaplatiť všetky tieto činnosti.

Oľga Čelková

 

Pohľad zhora skôr odhalí lesný požiar

Roľnícke noviny 07.05.2004, strana 5

BANSKÁ BYSTRICA

 

Na základe výberového konania uzavrel štátny podnik Lesy SR so spoločnosťou Aero Slovakia zmluvu o zabezpečení leteckej požiarnej služby. Podľa smerníc ministerstiev pôdohospodárstva a vnútra bude táto spoločnosť vykonávať letecký monitoring a hasenie lesných požiarov.

Monitorujúce lietadlá Cessna 150, 152, 172 alebo Zlín Z-42, Z-37 budú lietať na dohodnutých letových trasách priemernou rýchlosťou 150 kilometrov za hodinu. Na protipožiarne zásahy sú v prípade potreby použiteľné lietadlá Z-137 Turbo Čmelák.

- Letecký monitoring má zásadný význam, pretože o úspešnosti protipožiarneho zásahu a o rozsahu spôsobených škôd rozhoduje včasnosť spozorovania, - pripomenul Peter Gogola, hovorca Lesov SR. Pri hasení lesných požiarov je mimoriadne dôležitá súhra zasahujúcich zložiek. Preto sa v uplynulý štvrtok uskutočnilo vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť taktické cvičenie pod názvom Lesný požiar.

Požiare spôsobujú v lesoch každoročne miliónové škody, napríklad vlani za vyše 19 miliónov korún. Predchádzať väčšej ujme pomáha letecký monitoring požiarnej situácie, ktorý finančne podporuje Ministerstvo pôdohospodárstva SR po analýze požiarov v roku 2000, kedy oheň spôsobil v lesoch škody za 385 miliónov korún. Monitorovacie lety mali prebiehať už od marca. Ich realizácia však meškala pre hľadanie spôsobu, ako ich zaplatiť. Náklady v hodnote asi štyri milióny korún mali byť v tomto roku vykryté v rámci štátnej pomoci. Prostriedky z nej však ešte nemohli byť využívané. Keďže riziko lesných požiarov rastie s pribúdajúcimi teplými dňami, Lesy SR sa podujali, že protipožiarny monitoring zatiaľ zafinancujú, dúfajúc neskôr v kompenzáciu nákladov.

Zmluvný prevádzkovateľ leteckej protipožiarnej služby musí byť do piatich minút od vyžiadania schopný vzlietnuť na monitorovací let. V prípade vyžiadania lietadla na hasenie sa musí vzlet uskutočniť do troch hodín. V roku 2003 bolo v rámci leteckej protipožiarnej služby nalietaných 545 hodín a odhalených bolo 57 lesných požiarov.

 

Peter Fillo

 

PRÍRODA: Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline otvoril sezónu

SITA 08.05.2004

 BRATISLAVA 8. mája (SITA)

 

Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline pri Banskej Bystrici otvoril od začiatku mája prvú kompletnú sezónu. Ako agentúru SITA informoval Ján Mičovský zo štátneho podniku Lesy SR, Banská Bystrica, 'ukázala sa mimoriadna sila a prospešnosť spolupráce štátneho podniku s mimovládnymi organizáciami Vydra a ČHZ, ako aj s miestnou samosprávou'. Na takmer trojkilometrovej trase turista prejde 'chodník lesného času', na ktorom spozná všetky rastové fázy lesa. Na 38 informačných tabuliach a reálnych prírodných exponátoch spozná životodarné princípy lesa a spôsob ich fungovania.

Medzníkom v sezóne, ktorá skončí v posledný septembrový deň, bude podľa Mičovského 24. júl, tretí ročník celoslovenského dňa stromu. Sprístupnia vtedy ďalšie zastávky Lesníckeho skanzenu, čím ich počet vzrastie na 48. 'Perlou medzi nimi bude prenesenie historickej horárne Smrečiny, ktorá pôvodne stála v Kamenistej doline,' uvádza Mičovský. V horárni budú tri izby, Lesopis Slovenska, Izba starého horára a tretia izba ostáva zatiaľ prekvapením. Počas dňa stromu návštevníci premiérovo uvidia film Sylvie Lutherovej 'Sviatok všetkých, ktorí majú radi les' a vypočujú si nové lesnícke fanfáry.

 

 

Úradníci zvyknú zasahovať do firmy

Formát 10.05.2004

(rozhovor s generálnym riaditeľom Lesov SR, š. p., Ing. Karolom Vinšom)

 

Vraj ste uprednostnili namiesto rakúskeho modelu český.

Posudzovali sme modely všetkých krajín v okolitom regióne. Napokon sme vytvorili slovenský kombináciou viacerých. Predsa to však má dosť prvkov českého modelu, čo mnohí u nás kritizujú. Tam štátne lesy neobhospodarujú les fyzicky, ale prenajímajú si na to firmy.

Analyzovali sme, či je výhodnejšie spravovať štátny majetok manažérsky - ako je to v Česku - alebo vo vlastnej réžii. České štátne lesy pracujú systémom predaja dreva na pni. Ocenia porast a predajú ho bez toho, aby museli vynaložiť ďalšie náklady. Majú síce nižší výnos, ale aj podstatne nižšie náklady.

Ale štát tým môže stratiť dosah na obchod s drevom, ako sa to stalo čiastočne v Česku.

Dodnes však nikto objektívne neodmeral, aké sú národohospodárske efekty takejto cesty. Treba zistiť, či nie je lepšia, ako keď chce štát všetko robiť sám. Problém českých lesov je len v tom, že keď sa menila štruktúra drevospracujúceho priemyslu a vznikali nedobytné pohľadávky, zverili časť obchodovania súkromnej firme, kde mali minoritný podiel. Inak sú však české lesy podnik fungujúci desať rokov a majú len finančný majetok asi za 3,5 miliardy korún.

Prečo tento model nemá žiaden iný štát?

Je originálny. My sme sa ho rozhodli vyskúšať asi na piatich percentách lesných správ.

Zvyšných 95 percent pôjde akou cestou?

Uvažujeme o tom, že sa vo vnútri firmy osamostatnia takzvané servisné centrá. Chceme zoštíhliť riadiaci tím na polovicu a z doterajších pracovníkov vytvoriť externých dodávateľov lesníckych prác.

Rakúšania dostali za poradenstvo šesť miliónov, pritom ich model nie je vhodný.

Rakúšanov som ako poradcov zdedil pri nástupe. A rozhodne boli prínosom. Niečo sme od nich aj prevzali. Na druhej strane si uvedomujú, že budú pôsobiť v širšom stredoeurópskom priestore, a snažia sa presadzovať zodpovedajúcu stratégiu. Dosť sme sa snažili udržať si suverenitu nad naším modelom, lebo aj my môžeme mať svoje záujmy, najmä smerom na východ.

Prečo ste svoj model od určitého času pripravovali za zavretými dverami?

Nebolo to tak. Existuje zlozvyk zasahovať do denného riadenia našej firmy, ktorého sa niektorí ministerskí úradníci nevedia zbaviť. To bolo všetko.

Ale vraj príprava modelu nebola vždy dostatočne sprístupnená.

Z môjho pohľadu existuje model v troch alternatívach. Z nich si istá opon

ujúca skupina vybrala len český model a začala ho prezentovať ako hroziacu alternatívu, ktorá má poškodiť naše lesy. Lenže keď robíte takýto projekt, musíte analyzovať aj hraničné možnosti.

 

Ozveny dňa

Rádio Regina 17:00 11.05.2004

 

Pracovníci firmy Aero Slovakia Nitra od začiatku týždňa letecky aplikujú biologické preparáty proti premnoženej mníške veľkohlavej v lesoch na južnom Slovensku. Podľa informácií Jána Kovalčíka z podniku Lesy Slovenskej republiky, najviac poškodené sú regióny lesných závodov v Leviciach, Topoľčiankach, Palárikove a Smoleniciach. Celkové náklady na ochranu porastov dosiahnu 12 miliónov korún. Použité bio-preparáty spôsobujú rozpad tráviaceho ústrojenstva škodcov a nemajú žiadny vplyv na okolité porasty, zvieratá, či ľudí.

 

Rozvojovo technický riaditeľ Lesov SR hodnotí

Rádio Regina 17:00 12.05.2004

 

Aj keď topole dokážu znepríjemniť život alergikom šľachtené druhy sú pre človeka veľmi užitočné. Predstavte si ročnú sadenicu topoľa, ktorá dorástla do výšky 2,5 metra. O pestovaní a hospodárskom využití topoľa šľachteného sa dnes hovorilo na seminári v Palárikove. S rozvojovo-technickým riaditeľom Lesov Slovenskej republiky Jánom Štefánikom sa porozprával spravodajca Peter Roháč.

Ako chcú Lesy Slovenskej republiky využiť tieto vlastnosti topoľa šľachteného a možno rozšíriť jeho pestovanie?

Ján Štefánik, rozvojovo-technický riaditeľ Lesov SR: „Nedá sa porovnať so žiadnou z našich domácich hospodárskych drevín. Prakticky iba dve dreviny majú takýto prírastok a to je topoľ a agát, to znamená že kde je rubná doba u topoľa 25 rokov, myslím na mechanické spracovanie a pre chemické spracovanie dokonca je rubná doba v 15 rokoch. V porovnaní s hospodárskymi drevinami, kde to je až 100 rokov, alebo až 120 rokov. Je to drevina, ktorá má obrovský potenciál z titulu produkcie a určite túto produkciu je potrebné využiť.

Nakoniec o tom je aj dnešný seminár, ktorý má upozorniť a možno spopularizovať túto drevinu. Je záujem o topoľ a ďalšie listnaté dreviny u spracovateľov dreva?

Ján Štefánik, rozvojovo-technický riaditeľ Lesov SR: „Určite že je záujem. Hlavným odberateľom na Slovensku je Kappa Štúrovo. Topoľ má zastúpenie v lesoch Slovenskej republiky len 1,34 %, v tej škále je kdesi na konci, ale v produkcii a hlavne v týchto oblastiach je dominantný. Čiže čo sa týka oblasti južného Slovenska, je to veľmi dôležitá drevina.“

 

                                                                                     (krátené)

foto: archív