HN 10.05.2004, strana 10, príloha Podniky a trhy
HN hovoria s ministrom pôdohospodárstva Zsoltom Simonom
Ako ste spokojný s projektom reštrukturalizácie a transformácie Lesov SR, pokiaľ ide o termíny a jeho vecný obsah?
- Je to prvý komplexný materiál, ktorý mapuje majetok štátnych lesov za existencie Slovenskej republiky. Časový harmonogram je síce veľmi napätý, ale splniteľný.
Prečo sa Lesy SR vzdali rakúskeho modelu?
- My sme sa nevzdali tohto modelu, je však nemožné vytvoriť akciovú spoločnosť z podniku, kde polovicu majetku nemáme vyriešenú. Chceme akciovú spoločnosť, no nie ako prvý krok, ale ako výsledok transformácie. Potrebujeme vlastnícky vyrovnať majetok a odpredať ho. Tendre na odpredaj majetku sú predmetom transformačného projektu a budú sa robiť verejnou súťažou. Peniaze sa potom použijú na odstupné a na revitalizáciu podniku. Takto očistený majetok sa presne spíše a vytvorí sa podnik na základe osobitného zákona, ktorý bude schvaľovať parlament. Jasnejšie pomery si už neviem predstaviť.
V Rakúsku majú prehľad evidencie zásob dreva, obchodov a tendrov na internete. Kedy to bude u nás?
- To je vecou podniku.
Pokladáte spôsob, akým vedie pán Vinš štátny podnik, za transparentný a kompetentný?
Takže vedie podľa vás pán Vinš podnik kompetentne a transparentne?
- Myslím, že áno. Treba vidieť aj to, že podnik má celoslovenskú pôsobnosť a nie je možné jedným človekom alebo jedným manažmentom absolútne všetko odstrániť. Transformačný proces bol však naštartovaný dobre, pretože počty zamestnancov klesajú a tržby za predaj dreva stúpajú.
Nevznikne oddelením obchodnej činnosti nebezpečenstvo, že sa najlukratívnejšia časť podniku sprivatizuje?
-
Nie. Predaj dreva je v kompetencii štátneho podniku, a tak to aj zostane. Štátne
lesy budú musieť zabezpečovať
aj čistenie lesa, výsadbu, ťažbu,
triedenie a odvoz. Drevo odpredajú a z toho budú vedieť zaplatiť všetky
tieto činnosti.
Oľga
Čelková
Roľnícke
noviny
07.05.2004,
strana 5
BANSKÁ BYSTRICA
Monitorujúce
lietadlá Cessna 150, 152, 172 alebo Zlín Z-42, Z-37 budú lietať na dohodnutých
letových trasách priemernou rýchlosťou 150 kilometrov za hodinu. Na protipožiarne
zásahy sú v prípade potreby použiteľné lietadlá Z-137 Turbo Čmelák.
-
Letecký monitoring má zásadný význam, pretože o úspešnosti protipožiarneho
zásahu a o rozsahu spôsobených škôd rozhoduje včasnosť spozorovania, -
pripomenul Peter Gogola, hovorca Lesov
SR. Pri hasení lesných požiarov
je mimoriadne dôležitá súhra zasahujúcich zložiek. Preto sa v uplynulý štvrtok
uskutočnilo vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť taktické cvičenie pod názvom
Lesný požiar.
Požiare
spôsobujú v lesoch každoročne
miliónové škody, napríklad vlani za vyše 19 miliónov korún. Predchádzať
väčšej ujme pomáha letecký monitoring požiarnej situácie, ktorý finančne
podporuje Ministerstvo pôdohospodárstva SR po analýze požiarov v roku 2000,
kedy oheň spôsobil v lesoch škody
za 385 miliónov korún. Monitorovacie lety mali prebiehať už od marca. Ich
realizácia však meškala pre hľadanie spôsobu, ako ich zaplatiť. Náklady v
hodnote asi štyri milióny korún mali byť v tomto roku vykryté v rámci štátnej
pomoci. Prostriedky z nej však ešte nemohli byť využívané. Keďže riziko lesných požiarov rastie s pribúdajúcimi teplými dňami, Lesy
SR sa podujali, že protipožiarny monitoring zatiaľ zafinancujú, dúfajúc
neskôr v kompenzáciu nákladov.
Zmluvný
prevádzkovateľ leteckej protipožiarnej služby musí byť do piatich minút
od vyžiadania schopný vzlietnuť na monitorovací let. V prípade vyžiadania
lietadla na hasenie sa musí vzlet uskutočniť do troch hodín. V roku 2003
bolo v rámci leteckej protipožiarnej služby nalietaných 545 hodín a odhalených
bolo 57 lesných požiarov.
Peter
Fillo
SITA
08.05.2004
BRATISLAVA 8. mája (SITA)
Medzníkom
v sezóne, ktorá skončí v posledný septembrový deň, bude podľa Mičovského
24. júl, tretí ročník celoslovenského dňa stromu. Sprístupnia vtedy ďalšie
zastávky Lesníckeho skanzenu, čím ich počet vzrastie na 48. 'Perlou medzi
nimi bude prenesenie historickej horárne Smrečiny,
ktorá pôvodne stála v Kamenistej doline,' uvádza Mičovský. V horárni budú
tri izby, Lesopis Slovenska, Izba starého horára a tretia izba ostáva zatiaľ
prekvapením. Počas dňa stromu návštevníci premiérovo uvidia film Sylvie
Lutherovej 'Sviatok všetkých, ktorí majú radi les' a vypočujú si nové lesnícke fanfáry.
Formát
10.05.2004
(rozhovor s generálnym riaditeľom Lesov SR, š. p., Ing. Karolom Vinšom)
Vraj ste uprednostnili namiesto rakúskeho modelu český.
Analyzovali
sme, či je výhodnejšie spravovať štátny majetok manažérsky - ako je to v
Česku - alebo vo vlastnej réžii. České štátne lesy
pracujú systémom predaja dreva na pni. Ocenia porast a predajú ho bez toho,
aby museli vynaložiť ďalšie náklady. Majú síce nižší výnos, ale aj
podstatne nižšie náklady.
Ale
štát tým môže stratiť dosah na obchod s drevom, ako sa to stalo čiastočne
v Česku.
Dodnes však nikto objektívne neodmeral, aké sú národohospodárske efekty takejto cesty. Treba zistiť, či nie je lepšia, ako keď chce štát všetko robiť sám. Problém českých lesov je len v tom, že keď sa menila štruktúra drevospracujúceho priemyslu a vznikali nedobytné pohľadávky, zverili časť obchodovania súkromnej firme, kde mali minoritný podiel. Inak sú však české lesy podnik fungujúci desať rokov a majú len finančný majetok asi za 3,5 miliardy korún.
Prečo tento model nemá žiaden iný štát?
Je originálny. My sme sa ho rozhodli vyskúšať asi na piatich percentách lesných správ.
Zvyšných 95 percent pôjde akou cestou?
Uvažujeme
o tom, že sa vo vnútri firmy osamostatnia takzvané servisné centrá. Chceme
zoštíhliť riadiaci tím na polovicu a z doterajších pracovníkov vytvoriť
externých dodávateľov lesníckych prác.
Rakúšania
dostali za poradenstvo šesť miliónov, pritom ich model nie je vhodný.
Rakúšanov som ako poradcov zdedil pri nástupe. A rozhodne boli prínosom. Niečo sme od nich aj prevzali. Na druhej strane si uvedomujú, že budú pôsobiť v širšom stredoeurópskom priestore, a snažia sa presadzovať zodpovedajúcu stratégiu. Dosť sme sa snažili udržať si suverenitu nad naším modelom, lebo aj my môžeme mať svoje záujmy, najmä smerom na východ.
Prečo ste svoj model od určitého času pripravovali za zavretými dverami?
Nebolo to tak. Existuje zlozvyk zasahovať do denného riadenia našej firmy, ktorého sa niektorí ministerskí úradníci nevedia zbaviť. To bolo všetko.
Ale vraj príprava modelu nebola vždy dostatočne sprístupnená.
Z môjho pohľadu existuje model v troch alternatívach. Z nich si istá opon
ujúca
skupina vybrala len český model a začala ho prezentovať ako hroziacu
alternatívu, ktorá má poškodiť naše lesy.
Lenže keď robíte takýto projekt, musíte analyzovať aj hraničné možnosti.
Rádio Regina 17:00 11.05.2004
Rádio Regina 17:00 12.05.2004
Aj keď topole dokážu znepríjemniť život alergikom šľachtené druhy sú pre človeka veľmi užitočné. Predstavte si ročnú sadenicu topoľa, ktorá dorástla do výšky 2,5 metra. O pestovaní a hospodárskom využití topoľa šľachteného sa dnes hovorilo na seminári v Palárikove. S rozvojovo-technickým riaditeľom Lesov Slovenskej republiky Jánom Štefánikom sa porozprával spravodajca Peter Roháč.
Ako chcú Lesy Slovenskej republiky využiť tieto vlastnosti topoľa šľachteného a možno rozšíriť jeho pestovanie?
Nakoniec o tom je aj dnešný seminár, ktorý má upozorniť a možno spopularizovať túto drevinu. Je záujem o topoľ a ďalšie listnaté dreviny u spracovateľov dreva?
Ján
Štefánik, rozvojovo-technický riaditeľ Lesov
SR: „Určite že je záujem. Hlavným odberateľom na Slovensku je Kappa Štúrovo.
Topoľ má zastúpenie v lesoch
Slovenskej republiky len 1,34 %, v tej škále je kdesi na konci, ale v
produkcii a hlavne v týchto oblastiach je dominantný. Čiže čo sa týka
oblasti južného Slovenska, je to veľmi dôležitá drevina.“
(krátené)
foto: archív