Rozprávanie
o „lesnej chladničke“ (a všeličom inom)
Lesnícky skanzen vo
Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu sa napriek svojej krátkej existencii stal
miestom, ktoré s obľubou navštevujú výpravy žiakov a študentov.
Pedagógovia, ktorí chcú svojim žiakom poskytnúť príležitosť dozvedieť
sa viac o lese
a práci lesníkov, tak v praxi napĺňajú Komenského odkaz, že čím
viac zmyslov je zapojených do vnímania, tým je učenie zaujímavejšie a prijímané
poznatky trvalejšie.
Žiaci 4.A zo Základnej školy
Slobodného slovenského vysielača na Námestí Štefana Moysesa v Banskej
Bystrici sa počas pobytu v škole v prírode v Lome nad Rimavicou
vybrali pod vedením svojej učiteľky a vychovávateľky na exkurziu do
lesníckeho skanzenu. Vo svojich slohových prácach vydali svedectvo o zážitkoch
z návštevy skanzenu. Triedna učiteľka Mgr. Janka Bušovská nám
poskytla niekoľko slohových prác, ktoré sme sa rozhodli publikovať.
Ráno 3.mája 2004 sme vstali, umyli sme sa, obliekli a upravili. V tento
deň nás čakal výlet na Čiernohronskú železničku a do Vydrova.
Po raňajkách sme sa ponáhľali na autobus, ktorým sme sa odviezli do
Čierneho Balogu. Nasadli sme na vláčik a odviezli sa do Vydrova, kde sa
nachádza SKANZEN s náučným chodníkom. Peter Gogola – náš bývalý
pán učiteľ - išiel s nami ako sprievodca.
Keď sme vystúpili vo Vydrove z vláčika, chvíľku sme sa
pohrali, nadesiatovali, a keď pani učiteľka kúpila vstupenky, mohli sme
vstúpiť do lesa. Prechádzali sme náučným chodníkom, na ktorom boli
umiestnené informačné tabule. V lese sa nachádzala aj snehová jama, do
ktorej sa dávajú sadenice. Chvíľku sme kráčali, pozorne čítali tabule s informáciami
o lese, až sme prišli k ohrade, kde boli mladé diviaky. Neskôr sme
uvideli domček z vetiev ihličnatých stromov. Páčilo sa mi aj veľké
oplotené mravenisko.
Vychádzali sme z lesa, keď sa rozpršalo. Neostávalo nám nič iné,
len sa vrátiť k vláčiku, ktorým sme sa zviezli opäť do Čierneho
Balogu a odtiaľ sme sa autobusom vrátili späť do Školy v prírode
v Lome nad Rimavicou.
V skanzene sa mi veľmi páčilo veľké mravenisko. Bolo zatvorené
v sieti, aby mravcom ich bydlisko diviaky, medvede a iné väčšie
zvieratá nerozbŕľali. Lesníci si ich chránia. Proste, sú užitočné. Páčila
sa mi aj snehová jama preto, lebo bol v nej sneh. No, jednoducho Vianoce!
Myslel som si, že je to jama medveďa. Potom sa mi ešte páčilo umelo
vytvorené jazero. Neveril som, že je umelé, lebo umelá voda neexistuje.
Adam Vigaš
V pondelok,
3.5.2004 sme boli na výlete v Čiernom Balogu a v Lesníckom
skanzene vo Vydrove. Išli sme autobusom. Vozili sme sa aj vo vlaku.
V skanzene bolo krásne. Páčilo sa mi veľké mravenisko a všetko,
čo tam bolo. Úplne všetko! Bola tam aj jama, v ktorej bol sneh. Prikrytá
bola strieškou a my sme si mysleli, že je to strážny domček. Ale, keď
nám pán lesník Peter Gogola otvoril dvierka, veľmi sme sa tomu snehu čudovali.
Sneh! A ešte k tomu na jar! Ďalej sme videli ohradu s diviakmi.
Boli roztomilé. Mladé diviačiky. Videli sme aj obrie mravenisko. Bolo ohradené
a podobalo sa pyramíde. Ale asi najlepšie boli kamene, zavesené na drôtoch
s menami známych lesníkov. Najznámejší bol Jozef Dekret – Matejovie.
Páčilo sa mi všetko a chcela by som tam ešte raz zájsť.
Kvetka Kšenzuliaková
V pondelok sme išli do Čierneho Balogu. Bolo tam pekne, no bola
som smutná z dažďa, ktorý nás zastihol v polovici prehliadky Lesníckeho
skanzenu vo Vydrove.
Páčilo sa mi jazierko, ktoré bolo umelo vytvorené, ďalej „chladnička“ v prírode, do ktorej sa vkladajú malé sadeničky. Zaujal ma aj mostík (akási priehrada), ktorý bol postavený v rieke, aby zabraňoval potope, či znečisteniu. Pekné bolo aj mravenisko, aj keď nemám mravce rada, bolo široké a veľmi veľké. Páčila sa mi aj sviňa divá, ktorá bola v klietke, vlastne nie v klietke, ale v o
hrade.
V ohrade boli dve mláďatká.
V skanzene sa nachádzali aj umelecké diela, vytvorené z prírodnín
(kameň, drevo). Najviac sa mi páčili „lietajúce kamene“, ktoré boli na
drôte. Na nich sa nachádzali mená známych lesníkov.
Tešilo ma, že tam s nami išiel aj náš bývalý
pán učiteľ Peter Gogola. Vedel nám vysvetliť, čo sme nevedeli a my
sme to pochopili. Do skanzenu sme sa viezli Čiernohronskou železničkou. Páčil
sa mi celý výlet, bol zaujímavý.
Lenka
Heldová
Jedného pekného dňa sme si naplánovali výlet do Čierneho Balogu. Išli
sme vláčikom a vystúpili vo Vydrove. Tam sme si oddýchli a čakali
na sprievodcu – ex učiteľa. S ním sme si povedali o pravidlách
správania sa v lese, najmä to, že v ňom nemáme odhadzovať
odpadky a kričať. Potom sme prešli bránou do lesa.
Bolo tam krásne. Pri každej značke, kde bol zelený štvorček s bielou
uhlopriečkou sme zastali a prečítali si o lese informácie na
informačnej tabuli. Čomu sme nerozumeli, pán Gogola nám to vysvetlil.
Kráčali sme chodníkom a videli veľa atrakcií, napríklad:
snehovú jamu, v ktorej sú uložené sadenice, velikánske mravenisko,
ktoré malo okolo seba ochranné pletivo a vyzeralo ako pyramída.
Odrazu sme sa ocitli medzi stromami, na ktoré boli naťahané drôty a na
nich viseli kamene s menami známych lesníkov. Pripomínalo mi to pavučinu
s kvapkami rosy. Keď sme prešli celým lesom, vyšli sme na čistinku,
kde boli postavené tri studničky. Cítila som sa ako v rozprávke.
Vtom začalo pršať a my sme museli rezkým krokom kráčať ku
stanici vláčika. Vláčikom sme sa odviezli späť do Čierneho Balogu. Výlet
bol nádherný.
Veronika Slobodníková