Dobré ráno, vysielame Rádiovíkend

Rozhovor s redaktorom Slovenského rozhlasu Miroslavom Debnárom

 

Ušiam poslucháčov je váš hlas dôverne známy z relácií Rádiovíkend. Od apríla je jej súčasťou reklamná súťaž štátneho podniku Lesy SR. Aký máte k vzťah k lesom (myslím tie s malým „l“)?

Jednoznačne pozitívny. Pochádzam zo Strelník a nikdy v živote by som sa nemohol presťahovať do mesta. Milujem prírodu a potrebujem s ňou byť v kontakte.

Relácia Rádiovíkend má už svoje roky.  Keď už hovoríme o veku, kto z vás je starší: vy alebo Rádiovíkend?

Určite Rádiovíkend. Banskobystrické štúdio ho vysiela ho už 37 rokov. Pôvodne ako 2-hodinovú reláciu s dvojtýždennou periódou vysielania, dnes má Rádiovíkend hodinu a je to týždenník.

Ako vznikla táto relácia?

Rok 1967 bol vďaka vtedajšiemu šéfovi programového ústredia v Bratislave Henrichovi Buchertovi obdobím „odmäku“. To si samozrejme nemôžem pamätať, našiel som túto informáciu v archíve. Banskobystrické štúdio dostalo k dispozícii exkluzívny vysielací čas – sobotné predpoludnie, ktoré v tom čase už bolo „sviatočné“, pretože v tom čase už soboty neboli pracovné. A tak vtedajší kolegovia - rozhlasáci ponúkli bratislavskej centrále svoj programový zámer. Vymysleli si názov Rádiovíkend, ale keďže sa obávali, že bratislavskému vedeniu bude znieť príliš anglicky, do návrhu zakomponovali návrh názvu Rádioráma.  Po schválení relácie ju však začali vysielať s názvom Rádiovíkend a keď sa to po 2 (!) mesiacoch v Bratislave dozvedeli, už bola relácia „zabehnutá“ a meniť jej názov by bolo nezmyselné. A to všetko vďaka tvrdohlavosti, príznačnej pre vtedajšieho banskobystrického šéfredaktora Viliama Mráza.

Ja som s Rádiovíkendom rovesník a pamätám si, že moji rodičia boli častými poslucháčmi tejto relácie.

A iste neboli sami. Rádiovíkend v časoch svojej najväčšej slávy – v osemdesiatych rokoch – mal sledovanosť, ktorú by mu dnes závidela ktorákoľvek komerčná stanica. Patril medzi tri najpočúvanejšie rozhlasové relácie (spolu s Dobrým ránom a Sobotníkom). Pravidelne ho počúvalo okolo 2 500 000 poslucháčov!

To je neuveriteľné.

Je. Ale je to pravda. V roku 1985 bol Rádiovíkend štatisticky vyhodnotený a čísla, ktoré z tohto prieskumu vzišli, sú celkom zaujímavé. Od svojho vzniku do roku 1985 bolo odvysielaných vyše 900 vydaní, čo bolo vyše 80 000 minút slova a hudby, 20 000 popísaných strán textu, 1 500 000 nahratých magnetofónových pásov, 900 služobných ciest a vrámci nich najazdených 200 000km a na dôvažok 160 000 listov od poslucháčov zo Slovenska, ale i Čiech, Moravy, Poľska a Maďarska.

Tak to teda klobúk dolu.

Do dnešných dní je bilancia týchto údajov iste vyššia, i keď možno nie o veľa. Bojujeme o priazeň poslucháčov v tvrdej konkurencii komerčných rádií. S hrdosťou však môžem povedať, že máme stále svojich skalných fanúšikov.

Spomeňte niekoľko vašich predchodcov. Iste sa ich za mikrofónom vystriedalo pekných pár.

Jednoznačným rekordérom medzi redaktormi – moderátormi je Fedor Mikovič, ktorý sa na vysielaní Rádiovíkendu podieľal neuveriteľných 20 rokov.

Ďalšími dlhoročnými „spolupáchateľmi“ boli Hana Kútiková, Vlado Bárta, Ondrej Bartoš, Rudo Machovič a Ladislav Ballek - mimochodom, dnes veľvyslanec SR v Prahe.

V čom bolo tajomstvo fenomenálneho úspechu Rádiovíkendu?

V období tzv. normalizácie sa po celotýždennom „masírovaní mozgov“ ľuďom v sobotu predpoludním dostávala do uší relácia, ktorá sa venovala témam bez nádychu ideológie. Prihovárala sa všetkým poslucháčom nevtieravým, pútavým spôsobom. Prinášala rubriky, ktoré oslovovali početnú poslucháčsku verejnosť. Herbárium známeho botanika Františka Turza, Stretnutie v oblakoch – rozhovory s chatármi z celého Slovenska, Pod klenbou času, čo bola rubrika o pamätihodnostiach, hradoch a archeologických nálezoch a rubrika Zeleným chodníkom, čo bol vtedy priekopnícky počin, pretože problematiky ochrany prírody ešte nebola zďaleka tak frekventovanou témou, ako je tomu dnes.

Aké sú vaše – myslím rozhlasácke – ambície, čo sa týka Rádiovíkendu?

Tradícia a úspechy našich predchodcov zaväzujú. Ale vnímame to pozitívne, ako výzvu byť dôstojnými nástupcami. Celý kolektív tvorcov je tím tvorivých ľudí, ktorí vkladajú do svojej práce všetky sily, chuť oslovovať poslucháčov zaujímavými témami a lásku k svojej práci.

Úprimne Vám prajem, aby sa vám to ešte veľa rokov darilo. A ďakujem za rozhovor.

                                                                                                               Peter Gogola