SME
14.06.2004,
strana 1,6
Bývalé
manažmenty štátnych lesov
manipulovali s účtovníctvom a skrývali straty. Dnešný riaditeľ firmy
Karol Vinš tvrdí, že našli v účtovníctve dieru za 630 miliónov korún.
Štátny
podnik Lesy SR, ktorý najdlhšie
vydržal v područí socialistických štruktúr, sa postupne stáva normálnou
firmou. Projekt jeho reštrukturalizácie, ktorý je práve v pripomienkovom
konaní, spôsobil konflikt viacerých záujmov.
Riaditeľ
firmy Vinš je v otvorenom konflikte so štátnym tajomníkom ministerstva Jánom
Golianom. 'Na ministerstve funguje ako štátny tajomník, pod ktorého patria lesy,
ale reprezentuje záujmy drevárov,'
hovorí o Golianovi Vinš.
Nový
manažment v štátnych lesoch odhalil, že predchádzajúce vedenia dlhé roky
manipulovali s účtovníctvom a neevidovali majetok Štátne lesy sú posledný veľký štátny podnik, ktorý ešte neprešiel
zásadným ozdravným procesom a nestal sa ani akciovou spoločnosťou.
Obhospodaruje polovicu lesov na
území Slovenska a majetok za desiatky miliárd korún. Zamestnáva tisícky ľudí
a obchoduje so stovkami firiem.
Minulá
vláda spravila chabý pokus, ako zastaviť nekontrolovateľné finančné úniky
a vytvorila firmu - štátny podnik Lesy
SR. Postupne sa však ukázalo, že ani keď sú štátne lesy
v jednej firme, nedokážu samostatne prežiť. Hoci inde v Európe sú lesy
zdrojom štátnych príjmov, na Slovensku potrebovali štátne dotácie. Jednou
z príčin boli podvody pri vývoze dreva, z ktorých časť polícia odhalila.
Súčasná
vláda sa rozhodla problém naozaj vyriešiť a predsavzala si dôslednú reštrukturalizáciu.
Zodpovednosť za ňu prevzal KAROL VINŠ, ktorý už je viac ako rok šéfom štátnych
lesov.
Lenže
na reštrukturalizáciu neexistuje jeden názor. Proti Vinšovi stoja napríklad
spracovatelia dreva alebo priekupníci. Jeho protivníkom je aj štátny tajomník
ministerstva pôdohospodárstva Ján Golian, ktorý vôbec svoju nespokojnosť
neskrýva. 'Pán minister sa asi príliš zahľadel do generálneho riaditeľa
Vinša a nechce vidieť závažné chyby, ktorých sa v operatívnom riadení
dopustil,' vyhlásil nedávno Golian.
S
riaditeľom Lesov SR KAROLOM
VINŠOM sme hovorili o budúcnosti lesov na Slovensku, o transformácii firmy i jeho protivníkoch.
Budeme
mať štátne, alebo súkromné lesy?
'Programové
vyhlásenie vlády je pripravené tak, že lesný
pôdny fond zostáva v majetku štátu a štátna akciová spoločnosť je
splnomocnená hospodáriť na tomto lesnom
fonde. Žiadna iná alternatíva nie je pripravená.'
Kto
teda bude po vzniku akciovej spoločnosti vlastniť slovenské štátne lesy.
Čo bude vlastniť akciová spoločnosť?
'Všetko,
čo majú lesy dnes. S výnimkou lesného
pôdneho fondu, ktorý zostane majetkom štátu aj naďalej. Ten bude zaúčtovaný
do bilancie ministerstva. Všetok ďalší majetok po jeho vydokladovaní prejde
do akciovej spoločnosti.'
O
aký majetok ide?
'Majetok,
ktorým podnik disponuje, je vo veľmi neštandardnom stave. Dve rozhodujúce
položky - 35 miliárd lesného pôdneho
fondu a takmer 9 miliárd hmotného investičného majetku sa nachádzajú
dokladovo-účtovne a evidenčne v takom stave, že nám audítor odmietol dať
vlani auditorský výrok. My však nie sme Enron, sme opak Enronu - firma, ktorá
keď spraví mimoriadnu inventúru svojich nehnuteľností, tak nájde 220
nehnuteľností, ktoré neboli v účtovníctve, ale fyzicky existujú.'
Ako
je to možné?
'Všetky
štátne podniky, ktoré prechádzali transformáciou, boli v takomto stave. Lesáci
mali právo čokoľvek, kdekoľvek na lesnom
pôde postaviť, ale nikdy to nevysporiadali, neskolaudovali. Teraz je to brzdou
transformácii. Máme takmer 5-tisíc nehnuteľností a z nich 1 700
nevysporiadaných. To je niečo, na čo sa súdruhovia predtým, a aj
kapitalisti neskôr vykašľali. Plus máme zo 700-tisíc hektárov štátnych
kmeňových lesov, 280-tisíc
hektárov nevysporiadaných.'
Kritici
transformácie lesov sa obávajú
ich skrytej privatizácie. Majú dôvod?
'Čo
je to skrytá privatizácia? Keď vznikali rakúske štátny lesy,
získali do svojho majetku reálne 50-tisíc hektárov pôdy. V osobitnom zákone
dostali možnosť s pôdou obchodovať, ale len s takým cieľom, že ak majú
niekde dva hektáre lesa a sto
kilometrov okolo nič, tak náklady na obhospodarovanie tých dvoch hektárov sú
také obrovské, že vlastne sa im neoplatí vlastniť ich a radšej ich predajú.
Za peniaze kúpia dva hektáre niekde inde, kde majú okolo svoj les.
Túto možnosť by sme mali radi v zákone tiež.'
Chcete,
aby vám zákon povolil predávať lesný
majetok?
'Zatiaľ
v návrhu zákona takáto možnosť nie je. Ale považujeme ju za pragmatickú a
potrebnú. Uvedomte si, ako lesy
vznikali - štátne lesy
obhospodarovali dva milióny hektárov na celom Slovensku a v priebehu reštitúcií
od roku 1992 vydali takmer 800-tisíc hektárov. To znamená, že vznikli regióny,
kde nemáme žiadny les. Lesníci
sa odtiaľ zdvihli a odišli. Majetok, ktorý tam zostal, je dlhodobo nepotrebný
a nepoužívaný. Chceme teda vymeniť rozpadnuté nehnuteľnosti za informačný
systém, za technické vybavenie pre našich ľudí.'
Obavy
sa však netýkajú nehnuteľností alebo budov, ale lesov.
'To
je politické rozhodnutie. Keď sa republika rozhodne privatizovať, tak nech to
sprivatizuje. Ale to nie je úlohou výkonného manažmentu podniku. Našou úlohou
je zreštrukturalizovať firmu a zabezpečiť využívanie zdrojov, ktoré sú nám
zverené do starostlivosti.'
A
čo je cieľom transformácie na akciovú spoločnosť?
'Sme
poslední v republike, ktorí takýmito zmenami prechádzajú. Chceme z toho
spraviť štandardnú firmu, ktorá by sa správala, ako je zvykom pre európske
firmy. Pre nás transformácia na akciovú spoločnosť nie je cieľom, ide o reštrukturalizačný
proces a transformácia je až zavŕšením druhej etapy tohto procesu. Ide o
zmeny vo firme, zoštíhlenie, určenie cieľov a stratégií.'
Koľko
bude transformácia stáť?
'Najbližšie
štyri roky 1,66 miliardy korún. Z toho je 340 miliónov odstupné, 150 miliónov
informačný systém a miliarda rozvojové projekty.'
Kto
to zaplatí?
'Vláda
povedala, že nechce dávať peniaze do lesného
hospodárstva, a tak celý projekt musí byť vlastne financovaný vlastnými
zdrojmi. A my iné zdroje ako zdroje z reštrukturalizácie majetku nemáme. To
znamená, že plánovaných 1,66 miliardy na najbližšie roky, bude kryté 1,4
miliardy z majetku a 223 miliónmi z vlastného hospodárskeho výsledku.'
Koľko
ľudí príde o prácu?
'V
priebehu najbližších štyroch rokov chceme znížiť počet pracovníkov o
3622. Projekt je pripravený a vytvára istotu pre zvyšných 3000 ľudí, ktorí
vo firme zostanú pracovať. Ale mnohí z tých prepustených sa aj ďalej budú
môcť živiť prácou pre les.'
Ako
vaši dodávatelia?
'Štátne
lesy nerovnomerne uvoľňovali ľudí
do vonkajšieho prostredia. Odchádzali poväčšine výrobní robotníci -
drevorubači, koníky, traktory, nejaké špeciálne technológie. A z nich sa
stali živnostníci, naďalej žijú z lesa
a poskytujú služby štátnemu podniku. My máme viac ako 90 percent drevorubačov
externých. Väčšinou sú to naši bývalí zamestnanci - kúpili pílu,
prenajali koňa alebo traktor a robia pre nás ďalej.'
Je
to takto lacnejšie?
'Predstavte
si chlapa, ktorý chodí na štátnom traktore, kradne naftu, súčiastky, horár
ho naháňa do roboty. V momente, keď mu traktor prenajmete, môže kradnúť
naftu už len sám sebe, a ráno o siedmej sa pýta do roboty, lebo vie, že
dostane prefaktúrované len to, čo naozaj urobí. Len tento obyčajný prechod
je efektívnejší o desať, dvanásť percent. Dnes ide o to, aby sa z týchto
drobných živnostníkov, zamestnávaných na základe ročných zmlúv,
vytvorili reálne podnikateľské subjekty. Budú mať finančné toky, garanciu
výkonov pre banky, pripravujeme im šablónu, pomocou ktorou si budú môcť
siahnuť na zdroje EÚ na obnovu strojov a zariadení.'
A
budú lesy schopné prežiť bez
dotácií a bez vytvárania straty?
'Reštrukturalizované
lesy by chceli mať v roku 2006 100 miliónov zisku a v roku 2007
151 miliónov korún zisku. K tomu budeme kryť ešte verejnoprospešné náklady
vo výške 250 a 285 miliónov korún. Hospodársky výsledok bude súčtom týchto
čísiel.'
Lesy
boli formálne ziskové aj v minulosti.
'Štátny
podnik od roku 2000 v podstate umelo vykazoval plusový hospodársky výsledok
vo výške pár miliónov korún. Vnútri bola však skrytá strata, v roku 2002
v podstate už dokázali dostať firmu do čiernych čísel len tým, že
'aktivovali' semenáčiky a sadenice za 200 miliónov korún. Už len pomocou
tejto umelej účtovnej operácie formálne vykázali niekoľko miliónov zisku.
Je pravda, že postupne klesali dotácie na financovanie prevádzkovej činnosti.
Ale firma nedokázala fungovať. Po vlaňajšom upratovaní, podobnom, aké sa
dialo v bankách, sme museli použiť 630 miliónov korún na odpísanie starých
pohľadávok, nepotrebného majetku a uviaznutých investícií.'
Okrem
toho majú lesy na krku aj
podvodné vykazovanie kvality dreva pri exporte.
'Podnet
na akciu vlakov dalo ministerstvo. Bola to zrejme len zhoda okolností. Myslím,
že sledovali nejakú partiu, tri-štyri vagóny, no a potom, keď poslali
kontrolu a prešli tri vlaky, tak vlastne zastavili polovicu, a to zobrali len
to, čo bolo na prvý pohľad vidieť. Ale to je zodpovednosť konkrétnych ľudí.
Keď môj skladník predáva kvalitné drevo a napíše do papierov menej
kvalitné, tak je to protizákonné alebo protifiremné konanie jedného človeka.
Je to prešľap, ale nie stratégia firmy. Nekorektne sa správa konkrétny človek.
My musíme vytvoriť mechanizmus na to, aby sa naši ľudia správali tak, ako
to chceme.'
Ako
ho tvoríte?
'Odstrihol
som väčšinu priekupníckych firiem - slovenských aj zahraničných. Naším
cieľom je spolupracovať s koncovými odberateľmi zo spracovateľského
priemyslu, teda s celulózkami. Nechceme odbytovať. ale obchodovať. Vlani sme
vytvorili štruktúru manažérov, ktorí sa starajú o 36 najvýznamnejších
odberateľov a volíme normálny klientsky prístup.'
Budete
vymieňať svojich obchodných partnerov?
'Nechceme
obchodovať so stovkami drobných, ale chceme si vybrať silného partnera,
firmu, ktorá má nejakú históriu a funguje normálnym spôsobom. Toto mnohých
poburuje. Dnes najviac kričia ľudia, ktorí nechali desiatky miliónov korún
dlžôb voči štátnym lesom. Sú to stále tie isté tváre, len v iných firmách.'
Tým
myslíte aj štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Goliana?
'Golian
je len politický reprezentant týchto kruhov. Ale sú tam iní ľudia, ktorí
dostávajú aj bohatý priestor v médiách. Sú to ľudia, ktorí vlastnili
firmy v čase, keď nechali dlžoby a robili umelé operácie, aby sa zbavili záväzkov.
Teraz sa boja, pretože tak ako v banke, keď raz čosi nevrátite, tak ťažko
dostanete zase príležitosť.'
V
čom spočívajú rozpory medzi vami a Golianom?
'Na
ministerstve funguje ako štátny tajomník, pod ktorého patria lesy,
ale reprezentuje záujmy drevárov.
Či je to takto dobre, na to musí odpovedať niekto iný. Mojím hlavným
partnerom je minister, a myslím si, že v týchto veciach dokáže byť neutrálnejší
a profesionálnejší. A nezastupuje drevárov.'
Cítili
ste politické tlaky pri tvorbe transformačnej stratégie a obsadzovaní
postov?
'Politika
ma nezaujíma. Som manažér a ľudí si nehľadám podľa politickej príslušnosti.
Máte dve možnosti - buď dostanete zoznam riaditeľov závodov podľa
politickej kandidatúry, alebo spravíte to, čo ja - že po šiestich týždňoch
máte 211 ľudí prihlásených do výberového konania na riaditeľov závodov.
Z nich sme si vybrali 26.'
Dostali
ste teda zoznam vhodných ľudí?
'Taký
zoznam funguje vo všetkých štátnych podnikoch na začiatku. Ja som to
neakceptoval a snažil som sa vybrať tých najlepších ľudí.'
Ako
sa zmení hospodárenie s drevom, kto bude určovať množstvo ťažby?
'Lesy
sú veľmi prísne organizované a riadené. Každý vlastník má presne predpísané
na každý kúsok lesa, čo môže
spraviť a čo musí spraviť. Hospodári sa princípom trvalo udržateľného
hospodárenia tak, že udržujeme lesy
v aktívnom živote a ukončujeme život stromu po uplynutí rubnej doby. Keď
niekedy počujete, že les sa
vychováva sekerou, tak to znamená, že zabezpečujete trvalo udržateľný
rozvoj. A tak sa hospodári na Slovensku.'
A
vonku?
'Slovenský
lesný zákon je veľmi konzervatívny
a prísne vymedzuje lesníkovi, čo má robiť. V Európe sú pravidlá hry voľnejšie.
Dávajú väčší priestor vlastníkovi lesa
rozhodnúť o podrobnostiach života lesa.
Môžete si liberálnejšie zvoliť, či chcete mať na danom území 100 alebo
len 50 stromov. Podobne ako na mrkvovom záhone - buď budete vyberať mladé
tenučké mrkvy, alebo budete pretrhávať tenké a pestovať len hrubé mrkvy.
Faktom je, že ekonomický pohľad do lesa
je v Európe silnejší ako u nás a prejavuje sa to tak, že počas života lesa
sa z neho vyberie viac. Vyberajú sa tenšie stromy.'
Môže
to zmeniť výzor lesov?
'Nie.
Na Slovensku v polovici 18. storočia, v prvej etape priemyselnej revolúcie, keď
neexistovalo drevené uhlie, boli lesy
prakticky vyklčované. Teraz 99 percent toho, čo vidíme okolo nás, je umelý
les. To, čo my dnes chránime a považujeme za prírodu, je umelé
prostredie, ktoré vypestoval človek. Les
je na Slovensku hospodárska kategória a treba chrániť to, čo je cenné.
Dnes 37 percent všetkých lesov
na Slovensku má iné určenie ako hospodárske. Zvyšné dve tretiny sa môžu
využívať.'
Nie
je rizikom liberalizácie zákonov, že slovenské lesy stratia svoju rôznorodosť?
'Nie.
Štátu zostane lesný hospodársky plán, čo je nástroj ako to ovplyvňovať.
Existuje štruktúra, ktorá funguje, od obvodných lesných
úradov až po ministerstvo, ktorá je veľmi prísna.'
Ako
to zmení trh s drevom?
'Bude
vznikať priestor na ponuku inej štruktúry dreva a tá bude generovať príchod
iných investorov a iných spracovateľov, ktorí budú robiť iné produkty ako
doteraz. Dnes z dobrého slovenského dreva z 90 percent produkujeme chlpaté
stavebné mokré rezivo, ktoré vyvážame na spracovanie do zahraničia. My
chceme, aby z toho dobrého dreva bol nábytok.'
Drevospracujúci
priemysel určite zaujíma, ako si budete vyberať obchodných partnerov.
'Keď budeme obchodovať s tisíckami drobných firiem, ktoré mi korumpujú ľudí po skladoch, s rakúskymi priekupníkmi, ktorí tiež korumpujú, tak budem len konzervovať systém. Chcem procesne riadený model firmy spolu s informačným systémom. Odkedy som nastúpil, tak cez moju kanceláriu už prešli všetci významní aj potenciálni partneri. A mnohí zo zahraničia mi hovorili, že tu predtým nemali s kým rokovať. Predtým tu sedeli ľudia, ktorí mali úplne iné priority - trochu poľovali, trochu kšeftovali s drevom, a vôbec sa na firmu nepozerali ako na firmu, ktorá pôsobí na trhu.
Juraj Javorský
Ingrid
Drozdíková
SITA
15.06.2004
Spis
v kauze Slánske lesy kvôli
zaujatosti sudcu je na NS SR
Námietku
zaujatosti sme zaslali dnes na Krajský súd (KS) Košice a bude sa ňou zaoberať
Najvyšší súd SR. Námietku opierame o fakt, že predseda KS a jeden z právnych
zástupcov obžalovaných sú v príbuzenskom pomere, manželka ďalšieho advokáta
obhajujúceho obžalovaných pracuje na krajskom súde,' informovala dnes agentúru
SITA právna zástupkyňa Lesov
Irena Sopková. Dodala, že najlepšie by bolo, keby vec rozhodoval špeciálny
súd, ten dosiaľ nebol zriadený, hoci už mal fungovať od mája.
Hovorca
košického súdu Ladislav Duditš dnes pre agentúru SITA uviedol, že žaloba
bola doručená na KS Košice a podľa náhodného výberu bola kauza pridelená
zákonnému sudcovi. 'Zákonný sudca postúpil spis najvyššiemu súdu, lebo
sa cíti zaujatý, keďže jeden z obžalovaných je jeho bývalým spolužiakom,'
informoval L. Duditš.
Prípad
Slanské lesy začala polícia vyšetrovať
v roku 1998, keď Milan I. získal pre svoju obchodnú spoločnosť lesy
a iné pozemky. Stalo sa tak na základe notárskych osvedčení obsahujúcich
nepravdivé skutočnosti. Mala ich údajne vyhlásiť 85-ročná stará matka
podnikateľovej manželky. Nehnuteľnosti 85-ročná žena údajne získala ako
dar od grófa Ladislava Károlyiho ako jeho nemanželské dieťa. V priebehu vyšetrovania
však polícia zistila, že gróf v čase údajného darovania vlastnil len
okolo 2 600 hektárov z darovaných nehnuteľností, čo je približne jedna
tretina z pozemkov, ktoré neoprávnene získal Milan I. Tomu sa totiž na seba
podarilo prepísať viac ako 6 270 hektárov lesa
v celkovej hodnote vyše 1,2 miliardy Sk. Trojici obžalovaných hrozí väzenie
od 5 do 12 rokov.
Lesy
SR už vyše šesť rokov vedú majetkový spor v civilnom procese s Milanom I.
a jeho obchodnou spoločnosťou. Dosiaľ však vo veci civilný súd nerozhodol.
Pokiaľ trestný senát rozhodne a uzná obžalovaných za vinných, vyše 6000
hektárov lesov sa vráti štátnemu
podniku Lesy SR, pretože civilný
súd bude viazaný výrokom trestného senátu.