Spolupráca lesníkov a ochranárov

 

 

 

Začiatkom mája sa uskutočnilo netradičné dvojdňové spoločensko-odborné podujatie. Bratislavské regionálne ochranárske združenie zorganizovalo v rámci projektu Ochrana a manažment dunajských lužných lesov, financovaného z programu Európskej únie LIFE, exkurziu do rakúskeho Národného parku Donau-Auen (Dunajské luhy). Exkurzie sa zúčastnili vybraní pracovníci Lesov SR, Štátnej ochrany prírody, Krajských úradov životného prostredia a niektorí ďalší. Teda prakticky všetci, ktorí sa s problematikou dunajských luhov vo svojej každodennej práci stretávajú. Cieľom exkurzie bolo získať praktické poznatky od pracovníkov NP Donau-Auen, ako aj položiť základy čo najlepšej komunikácie jednotlivých zložiek štátnej správy pri starostlivosti o slovenské lužné lesy. Obrátili sme sa na niektorých účastníkov exkurzie s otázkami:

 

1.Aké sú poznatky, ktoré ste si z exkurzie priniesli, užitočné pre Vašu každodennú prax?

Ing. Marek Sadovský, pracovník Inštitútu ochrany biodiverzity a biologickej bezpečnosti, Slovenská poľnohospodárska univerzita:

Mohol som vidieť praktické ukážky manažmentu lesov z hľadiska ochrany prírody, čo je na Slovensku zatiaľ (takmer) nemožné (preto sa nám aj ťažko presadzujú naše požiadavky, pretože máme za sebou málo práce). Do budúcnosti by som chcel aplikovať poznatky z pestovania a reintrodukcie viniča lesného u nás.

 

2.Viete si predstaviť podobný systém, ako je v NP Donau-Auen, aj u nás? Ak áno, v čom? Ak nie, prečo?  Ako by sa to dalo v praxi riešiť?

Ing. Jozef Dóczy, prednosta Krajského lesného úradu v Nitre:

Rozhodne zastávam názor, že by časom bolo možné uplatniť podobný systém obhospodarovania lesov i u nás, avšak nie bez zohľadnenia osobitostí Slovenska v celom procese hospodárenia v lesoch s osobitným režimom ochrany prírody. Tu si treba uvedomiť predovšetkým tú skutočnosť, že rakúska vláda a spoločnosť sú ochotné a majú vypracovaný mechanizmus, ako reálne financovať osobitný spôsob obhospodarovania týchto lesov - cestou hradenia nákladov na zmenené obhospodarovanie lesov. Takýto spôsob manažmentu lesov by iste nerobil problém ani u nás. Problémy vznikajú pri presadzovaní takých zámerov, ktoré neakceptujú tú skutočnosť, že les z pohľadu vlastníka je výrobným faktorom a ako taký je pre majiteľa lesa predovšetkým očakávaným zdrojom príjmov.

Z bohatej diskusie počas pobytu v Rakúsku jednoznačne vyplynulo, že ani tam by nebolo možné obhospodarovať tieto lesy osobitným spôsobom s osobitným zreteľom na požiadavky ochrany prírody, ak by sa pre to nevytvoril taký mechanizmus, ktorý by bol prijateľný predovšetkým pre samotných majiteľov lesov a následne i pre lesníkov, ktorí zabezpečujú odborné obhospodarovanie týchto lesov.              

V tom sa javí často problém. Iné je veci a javy definovať teoreticky a iné je tieto veci zaviesť do praxe. V každom prípade sme videli práve to, že i v lesoch NP prebieha hospodárenie v lesoch, čo vyžaduje odborný lesnícky personál. V tomto smere i vo vzťahu k verejnosti rakúski lesníci si jednoznačne obhájili svoje postavenie.

 

3. Čo Vás na exkurzii v NP Donau-Auen najviac zaujalo?

Ing. Radimír Siklienka, riaditeľ Správy CHKO Ponitrie:

Trošku zľahčím: na Slovensku nepredstaviteľné – za dva dni chodenia po teréne som nevidel žiadnu čiernu skládku, ani jednu poškodenú informačnú tabuľu, ani jeden zničený stĺp s označením  – porovnajte s nami!

Bronislava Trnková, odborná radkyňa Odboru ochrany prírody, Krajský úrad životného prostredia v Trnave:

Zaujalo ma to, že obyvatelia Rakúska rešpektujú ochranu prírody a  predpisy vôbec (nevidela som napríklad žiadne skládky odpadu, nepovolené vstupy autami do NP a pod.), ďalej niektoré rozdiely v právnych normách (napr. rozdielne ochranné pásma, podmienky ochrany chránených území...), spolupráca pracovníkov ochrany prírody a lesníkov, propagácia NP- informačné tabule, letáky, nástenky skoro v každej  „krčme“.

Martin Valentovič