Význam pojmu “trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov”  prechádzal vývojom podmieneným meniacimi sa potrebami spoločnosti. Pôvodne bola trvalá udržateľnosť v lesnom hospodárstve chápaná najmä ako trvalý výnos dreva, čím sa spoločnosť chcela vysporiadať z historicky podmieneným nedostatkom tejto suroviny. Postupne však začal narastať aj význam ostatných funkcií lesa, čo sa časom odrazilo aj v lesníckom plánovaní a obhospodarovaní lesov. Počas 80-tych rokov problém zhoršovania stavu lesov v celej Európe viedol k zvyšujúcemu sa povedomiu širokej verejnosti o ekonomických, ekologických, sociálnych a kultúrnych hodnotách lesov.

Vôľa aj na politickej úrovni zosúladiť ochranu európskych lesov a rozvíjať ich trvalo udržateľné obhospodarovanie vyústila do Prvej ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe konanej v Štrasburgu v r. 1990. Na Druhej ministerskej konferencii, konanej v Helsinkách v r. 1993, ministri zodpovední za lesné hospodárstvo v Európe prijali medzinárodne uznávané UNCED Forest Principles. Ďalším ich krokom v historickom kontexte koncepcie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov bolo medzi iným aj prijatie Rezolúcie H1 “Všeobecné smernice pre trvalo udržateľné obhospodarovanie európskych lesov” a rezolúcie H2 “Všeobecné smernice pre zachovanie biodiverzity európskych lesov.” Tieto Všeobecné smernice predstavujú politický záväzok signatárskych štátov Helsinských rezolúcií a formulujú základný politický smer a dlhodobý cieľ európskeho lesníctva – uspokojiť požiadavky vyplývajúce z tlaku na európske lesy poskytovať mnohoraké produkty a úžitky spôsobom, ktorý je v súlade s ich trvalo udržateľným obhospodarovaním ako aj s požiadavkami na ochranu a rozvoj ich biologickej diverzity.

Pre ďalšie rozpracovanie a zavedenie Všeobecných smerníc do praxe bol, v rámci následného procesu Helsinskej Ministerskej konferencie, na úrovni expertov prijatý a  pre národnú úroveň rozpracovaný dokument nazvaný Pan-európske kritériá a indikátory. Tieto kritériá a indikátory predstavujú akýsi politický nástroj na hodnotenie a dokumentovanie dosiahnutého pokroku v zavádzaní princípov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov do praxe nielen v jednotlivých krajinách Európy ale aj v Európe ako celku, tak ako je to popísané v rezolúcii H1.

Úlohou signatárskych štátov je rozpracovanie Pan-európskych  kritérií a indikátorov na národnú úroveň. Ich obsah má byť prispôsobený špecifickým miestnym, ekonomickým, ekologickým, sociálnym a kultúrnym podmienkam, ako aj príslušným už existujúcim systémom lesného hospodárstva a administratívy.

V súčasnosti je  v rámci Slovenskej republiky vypracovaný návrh  Národných kritérií trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. Plne rešpektujú Pan-európske  kritériá  a indikátory ako aj Pan-európske prevádzkové smernice pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov, ktoré predstavujú všeobecný rámec odporúčaní, pre ďalšiu podporu trvalo udržateľného obhospodarovania lesov priamo v teréne, čiže v lesných oblastiach Európy. Pan-európske prevádzkové smernice schválila tretia ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe, v Lisabone 1998.

Prestížou každého významného lesného podniku je napĺňanie vlastnej politiky a cieľov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. Porade vedenia bol 16.10. 2003 predložený návrh „Téz trvalo udržateľného hospodárenia š.p. Lesy SR.“ Rozhodnutím porady vedenia z toho istého dňa bol predložený návrh pripomienkovaný v komisii: Ing. Štefánik, Ing. Štulajter, Ing. Švančara, Ing. Beňa, Ing. Engler, Ing. Herud, Ing. Viszlai a Ing. Varga. Po zapracovaní pripomienok členov komisie schválilo vedenie podniku dňa 24.11.2003 sústavu cieľov podnikovej politiky trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. Prijatie „Cieľov politiky trvalo udržateľného obhospodarovania lesov š.p. Lesy SR“ zabezpečuje  vytvorenie  jednotného rámca  pre uplatňovanie trvalo udržateľného hospodárenia spravovaných lesných zdrojov a plnenie Pan-európskych  kritérií  a indikátorov a Pan-európskych  prevádzkových smerníc pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov.

Politika a ciele trvalo udržateľného obhospodarovania lesov sú zapracované v „Projekte reštrukturalizácie a transformácie Lesov SR š.p.“

Plné znenie prijatých „Cieľov politiky trvalo udržateľného obhospodarovania lesov“:

 

  Kritérium I: Zachovanie a primeraný rozvoj lesných zdrojov a ich príspevku do globálneho kolbehu uhlíka.

  Politika

Slovenská republika je rezervoárom európskeho lesníckeho bohatstva. Vďaka svojej polohe na rozhraní medzi Karpatami a Panónskou nížinou a vertikálnemu členeniu územia sa tu stretávajú a prirodzene miešajú rôzne formy lesa. Typickým pre LSR sú porasty zmiešané z buka, jedle a smreka.

Lesné ekosystémy sú najdôležitejšie úložiská kysličníka uhličitého.  Antropogénne emisie kysličníka uhličitého sú zodpovedné za zosilňovanie skleníkového efektu. Zásoby uhlíka sú diverzifikované v jednotlivých biómoch (lesy, mokrade, stepy a pod.), pričom prebieha neustála výmena uhlíka medzi atmosférou a pozemskými zásobárňami uhlíka, a to prírodnými (rozklad organickej hmoty, fotosyntéza) alebo človekom vyvolanými procesmi (trvalé odlesňovanie, ťažba rašeliny a pod.). Les je najefektívnejší prostriedok na zachytávanie CO2 z ovzušia.

Strategickým politickým zámerom európskeho lesníctva v 21. storočí je  harmonický rozvoj lesov, ktoré sú rozhodujúcim ekostabilizačným prvkom prírodného prostredia. Pre zabezpečenie ekonomickej stability a prosperity podniku je prioritným rozvíjanie produkčnej funkcie lesov, vždy ako súčasti ich enviromentálnej funkcie.

Ciele

Ø      Presadzovať funkčne integrované obhospodarovanie lesov pomocou periodického plánovania a certifikácie lesných zdrojov

Ø      Stabilizovať výmeru spravovaných lesov, nepripustiť jej ďalšie znížovanie. Požiadavky na odlesnenie akceptovať len v prípade ponuky náhrady pozemkov vhodných na zalesnenie

Ø      Realizovať objektíne nutné, vyvážené ťažby zabezpečujúce udržanie a zvyšovanie produkcie dreva a ostatných produktov z lesných porastov

Ø      Využiť najvhodnejšie formy hospodárskych  spôsobov  pre  optimalizáciu drevných zásob na úroveň, ktorá je žiadúca s ohľadom na ekonomické, ekologické a sociálne funkcie lesa.

Ø      Podporovať a participovať na regionálnych programoch energetického využitia dreva, vybudovať logistické základne

 

Kritérium II: Zdravotný stav a vitalita lesných ekosystémov

Politika

Vážnym problémom slovenského lesníctva je trvalý stres lesných spoločenstiev. Vyvoláva ho komplex vzájomne previazaných faktorov. Masívne pôsobia anomálie počasia a imisie. K nim sa pripája rozsiahly a veľmi nebezpečný komplex abiotických činiteľov, najmä vetra, snehu a námrazy, ktoré pôsobiacich mechanicky. Stresom oslabené a abiotickými činiteľmi destabilizované lesné spoločenstvá vytvárajú priaznivejšie podmienky pre: aktivizáciu škodlivého hmyzu, vznik hubových epifytócií, škody spôsobené stavovcami a  nežiadúcou vegetáciou. Zvyšuje sa riziko vzniku lesných požiarov.

 Ťažiskovou úlohou udržania a zlepšenia zdravotného stavu a vitality lesných ekosystémov už nemôže byť iba boj proti jednotlivým škodcom. Negatívnym dôsledkom  jednotlivo alebo spoločne pôsobiacich  škodlivých činiteľov  je nevyhnutné predchádzať komplexnými zariaďovateľskými , pestovateľskými a ochranárskymi opatreniami. Prvoradá je prevencia. Potláčanie sa používa len v prípade ak pôsobenie škodlivých činiteľov prekročí prah hospodárskej únosnosti.

Ciele

Ø      Vykonávať  pravidelný monitoring zdravotného stavu lesa so zameraním na  identifikáciu rozsahu a kombinácie škodlivých činiteľov ohrozujúcich konkrétne územie

Ø      Realizovať systematickú prevenciu smerovanú na ovplyvňovanie limitujúcich podmienok pre aktivizáciu škodlivých činiteľov s využitím zariaďovateľských a pestovateľských nástrojov  zohľadňujúcich zmeny klimatických pomerov

Ø      Uplatňovať ekologicky akceptovateľné metódy potláčania biotických škodcov (biologické, biotechnické a iné)

Ø      Používať existujúce komplexné modely praktických opatrení  integrovanej ochrany lesov

Ø      Stabilizovať  a ozdraviť  horské  lesy, ktoré plnia mimoriadne pôdoochranné, vodoochranné a rekreačné funkcie.

Ø      Znižovať ekologické a ekonomické škody včasným odstraňovaním kalamít

Ø      Udržať dynamickú rovnováhu medzi stavmi zveri a výškou škôd na lesných ekosystémoch

Ø      Redukovať množstvo požiarov znížením možných rizík vzniku požiaru a zvýšením rýchlosti pri lokalizácii požiaru a začiatku jeho likvidácie

Text: Ing. František Štulajter CSc.

Ilustračné foto: Dáša Pavlovičová

(pokračovanie v Lesníku č.9)