Slávnosť všetkých, ktorí majú
radi les Tohtoročný deň stromu bol skvelou ukážkou toho, čo všetko je možné dosiahnuť, keď sa spoja sily štátneho podniku, samosprávy a občianskych združení. Lepší príklad synergického efektu by ste ťažko hľadali. |
Medializácia
Poučení
z predchádzajúceho ročníka Dňa stromu organizátori neponechali nič
na náhodu. Otázku dôkladnej propagácie i spravodajského pokrytia mohlo
zaručiť len partnerstvo významných médií. Podarilo sa získať dvoch silných
mediálnych partnerov: Produkčný dom Forza a Slovenský rozhlas.
Prostredníctvom Forzy sa informácia o Dni stromu dostala do uší poslucháčov
Rádia Okey a reklamný spot bol poskytnutý aj Slovenskému rozhlasu, ktorý
ho vysielal na regionálnom Rádiu Regina aj na celoštátnom okruhu Rádio
Slovensko. Pozvanie na Deň stromu odznelo aj vo vysielaní TV Markíza, v relácii
Teleráno priamo z úst generálneho riaditeľa Lesov SR Ing. Karola Vinša.
Pozvánka
na Deň stromu pre Bratislavčanov
Týždeň
pred konaním samotného Dňa stromu sa na bratislavskom Hlavnom námestí
uskutočnila prezentácia Čierneho Balogu, ktorá bola zároveň akousi upútávkou
na pripravované „finále“ vo Vydrovskej doline. Uhliarska míľa, funkčný
model čiernohronskej železničky, stánky s propagačnými materiálmi a
„drevorubačským občerstvením“ (ovčí syr, oštiepok, dúšok domácej pálenky)
prilákali húfy Bratislavčanov, ktorí nemohli uveriť, že je to všetko
zadarmo. A keď folklórny súbor Kýčera zahral, zaspieval a zatancoval,
centrum Bratislavy ožilo.
Pani
starostka Čierneho Balogu Tatiana Šturlajterová na tomto podujatí pokrstila
reprezentačnú monografiu Čierneho Balogu, ktorej autormi sú balockí rodáci
Peter Kováčik a Ladislav Ťažký.
Pamätný
kameň Jozefa Dekreta Matejovie
Ďalšou sprievodnou akciou Dňa stromu bolo slávnostné odhalenie pamätného kameňa Jozefa Dekreta Matejovie. Pri príležitosti 230. výročia narodenia tohto významného slovenského
lesníka
bol na mieste, kde žil a zomrel, inštalovaný netradičný pomník –
pamätný kameň, ktorý má vo svojej hornej časti priehlbinu, do ktorej
zasadili pri odhalení deti sadenicu smreka. Autorom tohto nekonformného
artefaktu je študent VŠVU Richard Seneši, pre návštevníkov lesníckeho
skanzenu známy ako autor „lietajúcich kameňov“.
Ceremoniál
odhalenia doplnili lesnice v podaní početného súboru lesničiarov a historická
fikcia – stretnutie panovníka Rakúskouhorskej monarchie so svojím verným
poddaným, komorským lesmajstrom Jozefom Dekretom Matejovie.
Večer
filmových premiér
V predvečer
Dňa stromu sa v sále čiernobalockého kultúrneho domu konala prehliadka
dokumentárnych filmov, ktoré z rôzneho zorného uhla prezentovali proces
vzniku lesníckeho skanzenu. Autori dokumentov – Silvia Lutherová a Ing.
Boris Pekarovič – zožali zaslúžený potlesk publika. Po projekcii sa
napriek nie príliš početnej návštevnosti uskutočnila zaujímavá debata s autormi
dokumentárnych snímkov.
Deň
stromu
Organizátori
si nemohli priať krajšie počasie, než aké bolo v sobotu 24. júla. Zástupy
ľudí od rána prichádzali do Vydrovskej doliny pešo, na bicykloch, autami
(po záchytné parkovisko), ale hlavne čiernohronskou železničkou. Podľa
informácie od riaditeľa ČHŽ Ing. Alojza Bílka v tento deň železnička
dopravila do skanzenu cca 3000 ľudí.
Kultúrny
program bol pestrý a pútavý. Začal sa príchodom dreziny, ktorá
priviezla „veľkú štvorku“ – riaditeľku Vydry Mišku Galvánkovú,
starostku Tatianu Štulajterovú, Generálneho riaditeľa Lesov SR Karola Vinša
a už spomínaného riaditeľa železničky Aleša Bílka. Každý z nich
privítal návštevníkov Dňa stromu. Generálny riaditeľ Lesov SR vo svojom
krátkom príhovore v duchu myšlienky filozofa Kanta zaželal všetkým
„aby sa úcta a láska s ktorou vstupujú do lesných chrámov
Slovenska vždy vracala v podobe sily, múdrosti a zdravia, ktoré dokážu
naše lesy tak štedro rozdávať.“
Potom
už patrilo pódium Ladislavovi Chudíkovi, známemu slovenskému hercovi a rodákovi
z blízkeho Hronca. Prijal kyticu a blahoželanie k nedávnym
osemdesiatinám a predniesol báseň Jána Kostru Na návšteve po dlhých
rokoch. Publikum si jeho prednes mohlo vychutnať vďaka profesionálnemu ozvučeniu,
ktoré organizátorom poskytlo banskobystrické štúdio Slovenského rozhlasu.
Zlatým
klincom programu bola inaugurácia poštovej známky „Dobročský prales –
J. D. Matejovie“, ktorú pri príležitosti 230. výročia narodenia zakladateľa
slovenského lesníctva vydala Slovenská pošta. Predstaviť publiku ju prišla
obchodná a marketingová riaditeľka Slovenskej pošty Dr. Irena Kyrinovičová.
Pri tejto príležitosti bola vydaná aj príležitostná obálka a pečiatka
prvého dňa. Všetky tieto produkty si mohli záujemci zakúpiť v poštovom
vozni lesnej železničky, ktorú pre túto príležitosť vystrojili balockí
železničiari. A že bol záujem obrovský, o tom svedčí aj
fotografia.
Súčasťou
programu boli aj súťaže. Divácka súťaž bol súboj s pamäťou –
vymenovať čo najviac stanovíšť lesníckeho skanzenu. Veľký záujem si získala
aj súťaž v pílení tzv. bruchatkou,
ktorej sa zúčastnili aj predstavitelia ministerstva pôdohospodárstva, ale skúsení
dobročskí drevorubači im nedali šancu vyhrať.
Pozornosť
divákov pútal početný súbor lesničiarov, v podaní ktorých zazneli
po prvýkrát nové lesnícke signály z pera hudobného skladateľa Svetozára
Štúra.
K dobrej
nálade prispeli folklórne súbory. Či už to boli maličkí tanečníci z Materskej
školy v Čiernom Balogu – Dobroči, známa Kýčera alebo skvelý Urpín,
všetci vniesli do amfiteátra krásne melódie, ktoré potešili srdcia návštevníkov.
V programe
vystúpil aj ďalší známy Baločan – spisovateľ Ladislav Ťažký.
Prezentoval svoju ostatnú knihu, ktorá sa viaže k jeho rodnému kraju a nesie
názov V chráme zelenej bohyne.
Súčasťou
Dňa stromu bolo i slávnostné otvorenie historickej horárne, ktorá bola
premiestnená do areálu skanzenu z Poľany. Pracovníci Lesníckeho a drevárskeho
múzea pod vedením jeho riaditeľky Želmíry Šípkovej v horárni
zriadili expozíciu, ktorá je čiastočne rekonštrukciou pôvodného,
historického zariadenia a čiastočne
pohľadom na súčasnosť a budúcnosť lesa. Po otvorení horárne bol pri
blízkom základnom kameni lesníckeho skanzenu zasadený strom roka – smrek.
Tohtoročný
Deň stromu sa vydaril. Patrí sa poďakovať všetkým, ktorí k tomu
prispeli. A ako to bude vyzerať vo Vydrovskej doline o rok? Príďte
sa pozrieť!
-go-
foto:
B. Pekarovič, E. Genserek a J. Junek