V dnešnej
uponáhľanej dobe spojenej často s existenčnými starosťami sa málokto
zaujíma o históriu rezortu či odvetvia v ktorom pôsobí a snáď
ešte menej o históriu budovy v ktorej pracuje alebo ju služobne navštevuje.
Tak
ako iné historické budovy v mestskej pamiatkovej rezervácii, má svoju
zaujímavú históriu aj sídelná budova š.p. Lesy SR na Námestí SNP č. 8 v Banskej
Bystrici.
V predchádzajúcom
období na tomto mieste stál Unterhaus (Dolný dom), nazývaný aj Komorský (Kammerhof)
Kráľovský alebo Hampovský. Pôvodne v XIV. storočí patril rodine
Karlovcov, potom prešiel do vlastníctva Jungovcov. Bol najväčším domom na
námestí. Od Jungovcov odkúpil dom Ján Ernst starší. Potom kráľ Matej
Korvín komorský dom aj s baňami Ernstovi odňal a dal ho v roku
1473 Barbore Edelpöckovej, matke
svojho nemanželského syna Jána Korvína. Po smrti Mateja Korvína (ktorý pri
viacerých pobytoch v meste pravdepodobne býval v tomto dome a nie
v hradnom areáli v dome nazývanom jeho menom) sa o práva na
dom hlásili Ernstovci. Thurzovci predtým ako si dom prenajali, spravili dohodu
najprv s Jánom Korvínom a potom s Ernstovcami. O veľkosti
domu svedčí aj súpis z rokov 1525 – 1526: Komora (izba) šafára,
komora skúšača (probiera), komora účtovníka (einsetzera), dve hosťovské
komory, slúžobnícka komora, komora H. Franzka, Kochovej a komora Baltazára.
Ďalej tu bola pánska pisáreň, kúpeľňa, kuchyňa a pivnica. Vo dvore
bola umiestnená mincovňa, starý pivovar a nový pivovar. V tomto
dome býval pravdepodobne aj faktor Hans Ploss. (spracované podľa: Ján Baláž
„Banská Bystrica v premenách času“, 2002). Pre potreby Thurzovsko
– fuggerovskej spoločnosti zlúčili dva pôvodné susedné gotické domy. Západný
dom mal od dvora vysokú atiku, východný renesančný arkier a pavlač na
toskánskych stĺpoch. Po zlúčení čelná fasáda od námestia bola v historizujúcom
slohu, na prízemí s nepravo pásovou rustikou, kordónovou a korunnou
rímsou. Na styku s terajším domom č. 7
bola mierne predsunutá jednoosová časť. Okná na prízemí mali
profilované štukové šambrány a na poschodí aj podokenné výplne a priame
nadokenné rímsy. Od námestia okrem hlavného vstupu do objektu bol aj druhý,
širší priechod do pôvodného západného objektu. Nad ním sa nachádzala
nika (výklenok) s polychrómovanou plastikou panny Márie.
Komorský
dom po odchode Fuggerovcov v roku 1546 slúžil banskobystrickej
komore, od roku 1871 Riaditeľstvu majetkov (Jószágigazgatóság), ktoré
spravovalo štátne poľnohospodárske majetky a lesy, od roku 1881
zas Uhorskému kráľovskému lesnému riaditeľstvu.
Nápis „M. kir. Erdöigazgatóság“ sa dodnes zachoval na portáli bočného
vchodu od Národnej ulice.
V roku
1913 komorský dom na vtedajšom Hlavnom námestí (Fö tér, resp. IV. Béla
király tér) asanovali a namiesto neho postavili novú, výstavnú budovu,
ktorá sa zachovala do súčasnosti. Z pamätnej tabule vo vstupnej chodbe
sa dozvedáme, že táto budova bola postavená v rokoch 1913 – 1916 počas
prvej svetovej vojny podľa projektu staviteľa Waldera Gyulu, a na ďalšej
tabuli je údaj o tom, že to bolo za panovania Františka Jozefa I., v čase
pôsobenia ministrov pôdohospodárstva grófa Serényiho Bélu a baróna
Chillánya Imra. K pôvodným tabuliam s maďarským textom boli neskôr
doplnené aj tabule s alternatívnym slovenským textom. Stavbu budovy
riadil Ing. Juraj Martinka.
Nová
budova bola postavená v secesnom štýle s tromi nadzemnými podlažiami,
vysokou strechou a čiastočným podpivničením. Nová budova je
priestrannejšia ako predchádzajúci objekt v dôsledku vysunutia bočného
traktu do Národnej ulice, ktorá sa vytvorila po asanácii Kammerhofu. Projekt
novej budovy bol do značnej miery inšpirovaný výzorom pôvodného objektu čo
prispelo k vcelku vhodnému začleneniu tejto stavby do historického jadra
Banskej Bystrice. Zo strany námestia sa napodobnili dva vchody, z ktorých
hlavný vstup do budovy má honosný portál s dvojicami postranných stĺpov
nesúcich supraportu s rímsami, po stranách aj s figurálnymi
plastikami. Druhým je vlastne široký zaklenutý priechod do Národnej ulice
nad ktorým je supraporta zvýraznená plastickou štukovou výzdobou a v strede
umiestnenou kartušou s rolverkami a uhorským erbom. Nad týmto
priechodom bola z pôvodného objektu zopakovaná nika, zrejme aj s pôvodným
motívom. Plastiku, o ktorej sa niektorí domnievajú, že znázorňovala
svätého Floriána – patróna hasičov, iní zas potvrdzujú pannu Máriu,
odstránili a niku zamurovali v roku 1964, počas využívania budovy
KV KSS, a o jej ďalšom osude sa nič nevie. Priechod do Národnej
ulice je zdôraznený aj nad úrovňou strechy vežičkou s makovicou. Na všetkých
fasádach sa dodnes zachovali secesné
okenné výplne, na hornom vyklápacom krídle s tabuľkovým rastrom.
Uprostred traktu v Národnej ulici na úrovni prvého poschodia v medziokennom
priestore je zaujímavá figurálna plastika v podobe dvoch postáv v nadživotnej
veľkosti (atlantov) nesúcich uhorský erb. Sú tu aj pekné secesné kované
prvky (oplotenie, okenné mreže, balkónové zábradlie a pod.). Na
strope chodby na prízemí a prvom poschodí je pôsobivá dekoratívna
výzdoba s ornamentálnymi a prírodnými motívmi. Vo vestibule sa pôvodne
nachádzala aj busta Jozefa Dekreta Matejovie od J. Sidlóa z roku 1915,
ktorá bola z príležitosti 180. výročia narodenia J. Dekreta v roku
1954 premiestnená na terajšie miesto v Národnej ulici. V období využívania
budovy štátnych lesov na Nám.
SNP č. 8 vtedajším KV KSS (v r. 1950 – 1972) boli štátne lesy
(krajská správa lesov, od r. 1960 podnikové riaditeľstvo) dočasne
premiestnené na ulicu Obrancov mieru č. 10 (teraz Skuteckého ulica), do
budovy bývalej Obchodnej a priemyselnej komory, oproti
Krajskému súdu.
Historická
budova štátnych lesov na Banskobystrickom centrálnom námestí je svedkom pôsobenia
niekoľkých generácií lesníkov vrátane viacerých významných osobností,
ale aj celého radu reorganizácií pri hľadaní najvhodnejšieho modelu
spravovania štátnych lesov v rôznych politicko - ekonomických systémoch
nášho spoločenského vývoja. Je škodou, že sa nezachoval pohromade cenný
archív a pôvodne aj bohatá odborná knižnica tohoto riaditeľstva štátnych
lesov.
Ing. Július Burkovský
Autor ďakuje za pomoc a cenné
informácie Mgr. Ľubici Fillovej