V dnešnej uponáhľanej dobe spojenej často s existenčnými starosťami sa málokto zaujíma o históriu rezortu či odvetvia v ktorom pôsobí a snáď ešte menej o históriu budovy v ktorej pracuje alebo ju služobne navštevuje.

Tak ako iné historické budovy v mestskej pamiatkovej rezervácii, má svoju zaujímavú históriu aj sídelná budova š.p. Lesy SR na Námestí SNP č. 8 v Banskej Bystrici.

V predchádzajúcom období na tomto mieste stál Unterhaus (Dolný dom), nazývaný aj Komorský (Kammerhof) Kráľovský alebo Hampovský. Pôvodne v XIV. storočí patril rodine Karlovcov, potom prešiel do vlastníctva Jungovcov. Bol najväčším domom na námestí. Od Jungovcov odkúpil dom Ján Ernst starší. Potom kráľ Matej Korvín komorský dom aj s baňami Ernstovi odňal a dal ho v roku 1473  Barbore Edelpöckovej, matke svojho nemanželského syna Jána Korvína. Po smrti Mateja Korvína (ktorý pri viacerých pobytoch v meste pravdepodobne býval v tomto dome a nie v hradnom areáli v dome nazývanom jeho menom) sa o práva na dom hlásili Ernstovci. Thurzovci predtým ako si dom prenajali, spravili dohodu najprv s Jánom Korvínom a potom s Ernstovcami. O veľkosti domu svedčí aj súpis z rokov 1525 – 1526: Komora (izba) šafára, komora skúšača (probiera), komora účtovníka (einsetzera), dve hosťovské komory, slúžobnícka komora, komora H. Franzka, Kochovej a komora Baltazára. Ďalej tu bola pánska pisáreň, kúpeľňa, kuchyňa a pivnica. Vo dvore bola umiestnená mincovňa, starý pivovar a nový pivovar. V tomto dome býval pravdepodobne aj faktor Hans Ploss. (spracované podľa: Ján Baláž „Banská Bystrica v premenách času“, 2002). Pre potreby Thurzovsko – fuggerovskej spoločnosti zlúčili dva pôvodné susedné gotické domy. Západný dom mal od dvora vysokú atiku, východný renesančný arkier a pavlač na toskánskych stĺpoch. Po zlúčení čelná fasáda od námestia bola v historizujúcom slohu, na prízemí s nepravo pásovou rustikou,  kordónovou a korunnou rímsou. Na styku s terajším domom č. 7  bola mierne predsunutá jednoosová časť. Okná na prízemí mali profilované štukové šambrány a na poschodí aj podokenné výplne a priame nadokenné rímsy. Od námestia okrem hlavného vstupu do objektu bol aj druhý, širší priechod do pôvodného západného objektu. Nad ním sa nachádzala nika (výklenok) s polychrómovanou plastikou panny Márie.

Komorský dom po odchode Fuggerovcov v roku 1546 slúžil banskobystrickej   komore, od roku 1871 Riaditeľstvu majetkov (Jószágigazgatóság), ktoré spravovalo štátne poľnohospodárske majetky a lesy, od roku 1881 zas Uhorskému kráľovskému lesnému riaditeľstvu.  Nápis „M. kir. Erdöigazgatóság“ sa dodnes zachoval na portáli bočného vchodu od Národnej ulice.

V roku 1913 komorský dom na vtedajšom Hlavnom námestí (Fö tér, resp. IV. Béla király tér) asanovali a namiesto neho postavili novú, výstavnú budovu, ktorá sa zachovala do súčasnosti. Z pamätnej tabule vo vstupnej chodbe sa dozvedáme, že táto budova bola postavená v rokoch 1913 – 1916 počas prvej svetovej vojny podľa projektu staviteľa Waldera Gyulu, a na ďalšej tabuli je údaj o tom, že to bolo za panovania Františka Jozefa I., v čase pôsobenia ministrov pôdohospodárstva grófa Serényiho Bélu a baróna Chillánya Imra. K pôvodným tabuliam s maďarským textom boli neskôr doplnené aj tabule s alternatívnym slovenským textom. Stavbu budovy riadil Ing. Juraj Martinka.

Nová budova bola postavená v secesnom štýle s tromi nadzemnými podlažiami, vysokou strechou a čiastočným podpivničením. Nová budova je priestrannejšia ako predchádzajúci objekt v dôsledku vysunutia bočného traktu do Národnej ulice, ktorá sa vytvorila po asanácii Kammerhofu. Projekt novej budovy bol do značnej miery inšpirovaný výzorom pôvodného objektu čo prispelo k vcelku vhodnému začleneniu tejto stavby do historického jadra Banskej Bystrice. Zo strany námestia sa napodobnili dva vchody, z ktorých hlavný vstup do budovy má honosný portál s dvojicami postranných stĺpov nesúcich supraportu s rímsami, po stranách aj s figurálnymi plastikami. Druhým je vlastne široký zaklenutý priechod do Národnej ulice nad ktorým je supraporta zvýraznená plastickou štukovou výzdobou a v strede umiestnenou kartušou s rolverkami a uhorským erbom. Nad týmto priechodom bola z pôvodného objektu zopakovaná nika, zrejme aj s pôvodným motívom. Plastiku, o ktorej sa niektorí domnievajú, že znázorňovala svätého Floriána – patróna hasičov, iní zas potvrdzujú pannu Máriu, odstránili a niku zamurovali v roku 1964, počas využívania budovy KV KSS, a o jej ďalšom osude sa nič nevie. Priechod do Národnej ulice je zdôraznený aj nad úrovňou strechy vežičkou s makovicou. Na všetkých fasádach sa dodnes zachovali  secesné okenné výplne, na hornom vyklápacom krídle s tabuľkovým rastrom. Uprostred traktu v Národnej ulici na úrovni prvého poschodia v medziokennom priestore je zaujímavá figurálna plastika v podobe dvoch postáv v nadživotnej veľkosti (atlantov) nesúcich uhorský erb. Sú tu aj pekné secesné kované prvky (oplotenie, okenné mreže, balkónové zábradlie a pod.). Na  strope  chodby na prízemí a prvom poschodí je pôsobivá dekoratívna výzdoba s ornamentálnymi a prírodnými motívmi. Vo vestibule sa pôvodne nachádzala aj busta Jozefa Dekreta Matejovie od J. Sidlóa z roku 1915, ktorá bola z príležitosti 180. výročia narodenia J. Dekreta v roku 1954 premiestnená na terajšie miesto v Národnej ulici. V období využívania budovy  štátnych lesov na Nám. SNP č. 8 vtedajším KV KSS (v r. 1950 – 1972) boli štátne lesy (krajská správa lesov,  od r. 1960 podnikové riaditeľstvo) dočasne premiestnené na ulicu Obrancov mieru č. 10 (teraz Skuteckého ulica), do budovy bývalej Obchodnej a priemyselnej komory, oproti  Krajskému súdu.

Historická budova štátnych lesov na Banskobystrickom centrálnom námestí je svedkom pôsobenia niekoľkých generácií lesníkov vrátane viacerých významných osobností, ale aj celého radu reorganizácií pri hľadaní najvhodnejšieho modelu spravovania štátnych lesov v rôznych politicko - ekonomických systémoch nášho spoločenského vývoja. Je škodou, že sa nezachoval pohromade cenný archív a pôvodne aj bohatá odborná knižnica tohoto riaditeľstva štátnych lesov.

Ing. Július Burkovský

  Autor ďakuje za pomoc a cenné informácie Mgr. Ľubici Fillovej