Dobrý nápad + úspešná realizácia = nová tradícia ? |
Prísť
s niečím novým, s niečím, čo zaujme, poteší a pomôže,
nie je nikdy ľahké. Ak sa to však podarí, a to aj napriek tomu, že je
práve piatok trinásteho a búrkové mraky do bodky potvrdzujú predpoveď
pána Iľka, potom je to dobrý pocit. Práve na taký majú zaslúžene nárok
všetci kolegovia z OZ Slovenská Ľupča, ktorí sa 13. augusta pričinili
o odskúšanie vlastného skvelého nápadu. A ako je to už o skvelých
nápadoch všeobecne známe, bývajú napodiv jednoduché, väčšinou stačí
len maličkosť – prísť na ne. Ale poďme pekne po poriadku.
Propozície
súťaže o „Naj horára“ boli napísané jasne. Každá správa vyšle do súťaže
troch lesníkov, ktorí sa pokúsia svojimi praktickými vedomosťami i zručnosťou
dokázať, že patria vo svojej neľahkej profesii k tým najlepším. A
hoci objavnému a dobre pripravenému podujatiu v prostredí Jasenianskej
Kyslej nechýbala ani úsmevná pohoda, bola to predovšetkým
regulárna súťaž, ktorá držala v napätí nielen 21 hlavných
aktérov, ale aj všetkých prizerajúcich sa. O čo tu vlastne išlo ?
Súťaž
o najlepšieho lesníka vychádzala z toho, čo je chlebom každodenným
tohto povolania. A práve v myšlienke predviesť dennú rutinu v atraktívnom
súťažnom šate je hlavná hodnota ľupčianskeho nápadu, ktorým Vladimír
Masica zdravo nakazil svojich
spolupracovníkov. Podujatie prebiehalo na šiestich účelne zoradených a dobre
označených stanovištiach. Súťažiaci
začínali rozplavbou v podobe testov z pravidiel bezpečnosti práce.
Bola to povinná jazda, pri ktorej si divák veľmi neužil. Ale potom to už
malo šmrnc! Veď skúste pred očami zvedavých, povzbudzujúcich i podpichujúcich
kolegov vzorne, podľa normy a čo najrýchlejšie zasadiť sadenicu
smreka! A navyše keď je rozhodkyňou pestovateľka závodu, ktorá so
stopkami v rukách pozerá na každý váš pohyb. Skúste „na kolene“
zbiť feromónový lapač tak, aby
všetko zapasovalo a prsty popritom ostali celé!
V priestore venovanom ťažbe dreva sa každý súťažiaci musel
rozhodnúť pri odhade celkového objemu niekoľkých rozmerovo i druhovo
veľmi rozdielnych kmeňov. Skúsil som to s úprimnou vierou vo vlastné
skúsenosti aj ja, no nebol som najpresnejší - odhadol som to na 8 m3,
v skutočnosti ich tam bolo len 6,22. Darmo, denná prax je niečo iné.
Potom nasledovalo meranie dreva pripraveného k odvozu, jeho správne označenie,
výpočet objemu a vypísanie
odvozného lístka. A všetko samozrejme na čas. Po streľbe zo vzduchovky v
stoji bez opory uzatvárala súťažné disciplíny jedna z tých úsmevnejších
- zatínanie sekerou na presnosť.
Bolo tu vidieť pekné trefy do čierneho, ale i tie, kde riadne „zadul
vietor“... Súťaženiu však ešte
ani potom nebol koniec. Lesníci, ale tento krát už aj ostatní prítomní,
mohli otestovať svoj osobný výkon vo vypití fľaše piva na čas. Kvôli
poriadku treba poznamenať, že v ponuke bola aj nealkoholická forma tohto
nápoja, štatistiky však nezaznamenali, koľkí ju využili. Dôležitejšie
bolo, že celý výťažok zo samostatného štartovného za túto disciplínu
vo výške 840 Sk poputoval na podporu detskej onkológie.
Výsledky
„terénneho výpočtového strediska“, na ktoré sa čakalo popri koštovke
výborných guľášov, však
celkové rozuzlenie ešte nepriniesli. Rovnaký najvyšší počet bodov získali
totiž hneď dvaja lesníci - Milan Blaško z LS Slovenská Ľupča a Ivan
Majerík z LS Predajná. A tak nasledoval dramatický „rozsek“
pomocou sekerky, vďaka ktorému sa „Najlepším lesníkom OZ Slovenská
Ľupča pre rok 2004“ stal Milan
Blaško. Najlepšie lesnícke družstvo
v zložení Milan Blaško, Rastislav Blaško a Ján Fašang pochádza
taktiež z LS Slovenská Ľupča.
Pekné ceny, ktoré do súťaže venovala firma GRUBE Zvolen a HUSQUARNA
Banská Bystrica, najlepším odovzdal spolu s domácim riaditeľom Ing.
Vladimírom Masicom aj Ing. Bohumír
Glončák z Vedenia Lesov SR, ako aj riaditeľ OZ Krupina Ing. Ladislav
Bakay.
Hodnotiť
podujatie kolegov zo Slovenskej Ľupče, ktorým pri celkovom zabezpečení
súťaže najviac pomohla vlastná odborová organizácia, je veľmi jednoduché.
Dobrú myšlienku premenili na
organizačne výborne zvládnutú akciu. Niet divu, že Bohumír
Glončák priamo za horúca prišiel s návrhom, aby organizátori
svoje tohtoročné „nulté“ skúsenosti zhodnotili v budúcnosti na
tematicky ešte širšie koncipovanom podujatí v celopodnikovom rozsahu.
Súťaž o NAJ LESNÍKA LSR 2005 by určite bola sviežou akciou,
ktorá by prácu lesníka mohla ponúknuť
v príťažlivej forme aj nelesníckej verejnosti. Takže, vzniká nám nová
podniková tradícia ? Verím, že
áno.
Ján Mičovský