Dobrý nápad   +   úspešná realizácia   =   nová tradícia ?

Prísť s niečím novým, s niečím, čo zaujme, poteší a pomôže, nie je nikdy ľahké. Ak sa to však podarí, a to aj napriek tomu, že je práve piatok trinásteho a búrkové mraky do bodky potvrdzujú predpoveď pána Iľka, potom je to dobrý pocit. Práve na taký majú zaslúžene nárok všetci kolegovia z OZ Slovenská Ľupča, ktorí sa 13. augusta pričinili o odskúšanie vlastného skvelého nápadu. A ako je to už o skvelých nápadoch všeobecne známe, bývajú napodiv jednoduché, väčšinou stačí len maličkosť – prísť na ne. Ale poďme pekne po poriadku.

Propozície súťaže o „Naj horára“ boli napísané jasne. Každá správa vyšle do súťaže troch lesníkov, ktorí sa pokúsia svojimi praktickými vedomosťami i zručnosťou dokázať, že patria vo svojej neľahkej profesii k tým najlepším. A hoci objavnému a dobre pripravenému podujatiu v prostredí Jasenianskej Kyslej nechýbala ani úsmevná pohoda, bola to predovšetkým  regulárna súťaž, ktorá držala v napätí nielen 21 hlavných aktérov, ale aj všetkých prizerajúcich sa. O čo tu vlastne išlo ?

Súťaž o najlepšieho lesníka vychádzala z toho, čo je chlebom každodenným tohto povolania. A práve v myšlienke predviesť dennú rutinu v atraktívnom súťažnom šate je hlavná hodnota ľupčianskeho nápadu, ktorým Vladimír Masica zdravo nakazil  svojich spolupracovníkov. Podujatie prebiehalo na šiestich účelne zoradených a dobre označených stanovištiach.  Súťažiaci začínali rozplavbou v podobe testov z pravidiel bezpečnosti práce. Bola to povinná jazda, pri ktorej si divák veľmi neužil. Ale potom to už malo šmrnc! Veď skúste pred očami zvedavých, povzbudzujúcich i podpichujúcich kolegov vzorne, podľa normy a čo najrýchlejšie zasadiť sadenicu smreka! A navyše keď je rozhodkyňou pestovateľka závodu, ktorá so stopkami v rukách pozerá na každý váš pohyb. Skúste „na kolene“ zbiť  feromónový lapač tak, aby všetko zapasovalo a prsty popritom ostali celé!  V priestore venovanom ťažbe dreva sa každý súťažiaci musel rozhodnúť pri odhade celkového objemu niekoľkých rozmerovo i druhovo veľmi rozdielnych kmeňov. Skúsil som to s úprimnou vierou vo vlastné skúsenosti aj ja, no nebol som najpresnejší - odhadol som to na 8 m3, v skutočnosti ich tam bolo len 6,22. Darmo, denná prax je niečo iné. Potom nasledovalo meranie dreva pripraveného k odvozu, jeho správne označenie, výpočet  objemu a vypísanie odvozného lístka. A všetko samozrejme na čas. Po streľbe zo vzduchovky v stoji bez opory uzatvárala súťažné disciplíny jedna z tých úsmevnejších -  zatínanie sekerou na presnosť. Bolo tu vidieť pekné trefy do čierneho, ale i tie, kde riadne „zadul vietor“...  Súťaženiu však ešte ani potom nebol koniec. Lesníci, ale tento krát už aj ostatní prítomní, mohli otestovať svoj osobný výkon vo vypití fľaše piva na čas. Kvôli poriadku treba poznamenať, že v ponuke bola aj nealkoholická forma tohto nápoja, štatistiky však nezaznamenali, koľkí ju využili. Dôležitejšie bolo, že celý výťažok zo samostatného štartovného za túto disciplínu vo výške 840 Sk poputoval na podporu detskej onkológie.

Výsledky „terénneho výpočtového strediska“, na ktoré sa čakalo popri koštovke výborných guľášov,  však celkové rozuzlenie ešte nepriniesli. Rovnaký najvyšší počet bodov získali totiž hneď dvaja lesníci - Milan Blaško z LS Slovenská Ľupča a Ivan Majerík z LS Predajná. A tak nasledoval dramatický „rozsek“ pomocou sekerky, vďaka ktorému sa  „Najlepším lesníkom OZ Slovenská Ľupča pre rok 2004“ stal  Milan Blaško.  Najlepšie lesnícke družstvo v zložení Milan Blaško, Rastislav Blaško a Ján Fašang pochádza taktiež z  LS Slovenská Ľupča. Pekné ceny, ktoré do súťaže venovala firma GRUBE Zvolen a HUSQUARNA Banská Bystrica, najlepším odovzdal spolu s domácim riaditeľom Ing. Vladimírom Masicom aj  Ing. Bohumír Glončák z Vedenia Lesov SR, ako aj riaditeľ OZ Krupina Ing. Ladislav Bakay.

Hodnotiť podujatie kolegov zo Slovenskej  Ľupče, ktorým pri celkovom zabezpečení súťaže najviac pomohla vlastná odborová organizácia, je veľmi jednoduché. Dobrú  myšlienku premenili na organizačne výborne zvládnutú akciu. Niet divu, že Bohumír  Glončák priamo za horúca prišiel s návrhom, aby organizátori svoje tohtoročné „nulté“ skúsenosti zhodnotili v budúcnosti na tematicky ešte širšie koncipovanom podujatí v celopodnikovom rozsahu.  Súťaž o NAJ LESNÍKA LSR 2005 by určite bola sviežou akciou, ktorá  by prácu lesníka mohla ponúknuť v príťažlivej forme aj nelesníckej verejnosti. Takže, vzniká nám nová podniková tradícia ?  Verím, že áno. 

                                                                                                            Ján Mičovský