Projekt transformácie je oficiálny dokument a taký je aj jeho štýl. Racionálny a suchý. Už menej úsporný a predovšetkým oveľa šťavnatejší môže byť štýl, ktorým tento materiál okomentuje náš správca so svojimi lesníkmi vo chvíli, ktorú naozaj nemožno nazvať oficiálnou... Mohli by sme sa mu po toľkých reorganizáciách vôbec diviť ? Všetky sľubovali najprv trocha bolesti a potom veľké zlepšenie...  A tak nám vznikol lesnícky reorganizačný folklór: V roku 1992 začíname vracať lesy, prichádzajú prvé vlny prepúšťania, zlučujeme obvody i správy, zanikajú niektoré závody, a zase prepúšťanie, vznikajú malé podniky, aby zakrátko nato zanikli, potom rušíme závody, aby na ich mieste vznikli len správy a už opäť zanikajú podniky, teraz však už aj tie veľké.... Nie, neodsudzujem tieto kroky. Boli vedené reštitučnou realitou a určite aj dobrými úmyslami, ktoré nemusia zákonite sprevádzať len cestu do pekla...  Odsúdiť však treba, že ich bolo tak veľa, pretože to svedčí o tom, že sme   nedokázali vidieť za horizont lesníckej doby, ktorú sme žili. Možno až teraz. Pre štátne lesy je veľmi dôležité, aby pripravená transformácia bola úspešným a na dlhý čas posledným pokusom o zmenu. Vďaka systémovému prístupu a neobvykle širokej diskusii má na to šancu, no záruky ani dnes neexistujú.  V hre je totiž, ako to ukazujú aj posledné koaličné prekáračky, priveľa neznámych. Ale jedna vec známa určite je. Podnik nevyhnutne potrebujú rozvoj. A transformačný projekt má svoju rozvojovú logiku. Prináša prvky, ktoré bolo treba v štátnych lesoch uplatniť už dávno. Generácia, ktorá tak mohla a myslím, že aj mala urobiť, pomaly odchádza. A tak je tu nová, ktorá to urobí. Ideálne to ani tentoraz nebude, lebo ideálne riešenia jednoducho neexistujú. A ani ľudia. Namiesto tichej radosti z pozastavenia transformácie, ktorá by bola – podľa mňa – naozaj krátkozraká, skúsme so zmenami bezodkladne začať.  Každý sám od seba. A nie zajtra, ale dnes. Lebo to je vlastne jediný spôsob, ktorým možno veci naozaj meniť k lepšiemu. A nielen na podniku.

                                                                                                                           Ján Mičovský