Poľovnícka
výroba - v akej podobe ?
V
poslednom čase trápi táto otázka hlavne "plnokrvných" lesníkov.
V mojom ponímaní sú sto tí, ktorým leží na
srdci les ako celok t.j. ekosystém v rovnovážnom
stave rastlinných i živočíšnych zložiek, pričom dokážu myslieť aspoň
na dvadsať rokov dopredu. Tých zodpovednejších
trápi aj otázka (ktorá by mala zaujímať aj tých lepšie platených) a to
ako budú vyzerať nimi vyťažené, založené
,ochraňované a vychovávané porasty keď sa opäť dožijú rubnej doby.
V
súvislosti s nadpisom príspevku mali by sme si všimnúť ako je definované
poľovníctvo v rámci LSR š.p. Podnikový poľovnícky
poriadok vo svojej úvodnej časti definuje poľovnícku výrobu podniku ako :
1.
Cieľavedomé skvalitňovanie trofejovej a chovnej hodnoty poľovnej zveri a
zachovanie jej genofondu.
2.
Zabezpečenie ekologickej rovnováhy medzi zverou a jej životným prostredím,
najmä reguláciu početných stavov pri zosúlaďovaní záujmov lesného
hospodárstva, poľnohospodárstva a ochrany prírody.
3.
Plnenie ekonomickej, kultúrnej, etickej a výchovnej funkcie.
Napriek
tomu, že -podľa môjho názoru- mala byť priorita položená na zásade č.2,
kým zásada č.1 mala byť druhoradá a zásada č.3 je zbytočne duplicitná
so zásadou č.2 je možné konštatovať, že takto postavená definícia
obsahuje všetky dôvody k tomu, aby sme poľovnícku výrobu aj naďalej
chápali ako dôležitý hospodársky záujem podniku.
Pred
topmanažmentami podnikov št. lesov stojí
zhruba už od nežnej revolúcie v súvislosti
so štátnymi poľovnými pozemkami nepríjemná otázka "prenajať alebo
neprenajať"?!
Analyzujme
preto tieto dve alternatívy z hľadiska lesohospodárskych záujmov a
porovnajme ich isté alebo prognózované dopady na lesné hospodárstvo a lesné
ekosystémy.
V
prípade alternatívy prenajímania môžeme s určitosťou hodnotiť tieto
pozitíva :
- vysoké tržby z nájomného (nie však podľa momentálne platnej legislatívy,
pretože v súčasnosti platia pevné, takmer
zanedbateľné ceny nájomného)
- zníženie režijných nákladov na poľovníctvo (materiál, mzdy,
pomocné činnosti...)
- prioritu dostanú lesné (drevinové) spoločenstvá pred zverou v zmysle reálnych
ekonomických predpokladov (les aj bez zveri môže plniť svoje ekonomické úlohy)
Proti
alternatíve prenajímania však hovoria tiež vážne negatíva :
- záujmom čiste poľovnícky motivovaných nájomcov je pochopiteľná snaha o
zvýšenie stavov úžitkovej zveri nad únosnú mieru, pretože únosné stavy
nemôžu poskytnúť dostatočný počet poľovníckych ,rozumej streleckých príležitostí
- vysoké stavy zveri znamenajú automaticky veľké škody na lese (aj poľných kultúrach)
- dochádza k nezdravému oddeleniu až antagonizmu medzi lesných hospodárstvom
a poľovníctvom na škodu ekológie lesa a kultúrnych eticko - výchovných
aspektov
- snahy o premnožovanie úžitkových druhov zveri budú určite evokovať aj
snahu o vybíjanie predátorov t.j. dravcov a
šeliem, z ktorých väčšina patrí medzi chránené alebo aspoň vzácne
druhy zveri
- pri hrozbe neudržania nájmu revíru na ďalšie
nájomné obdobie dochádza k vydrancovaniu revíru, ktoré je veľmi ťažké
dostať pod kontrolu, zvlášť pri vyššom spoločenskom postavení nájomcu
Alternatívy
prenájmu či zachovania režijných revírov majú veľmi jednoduchý algoritmus.
To čo je výhodou na jednej strane je nevýhodou na strane druhej.
Skrátene
by sme mohli povedať, že chovať zver dokáže aj poľovník - nelesník a
ekonomika (ovšem len krátkodobá) dá sa robiť aj vysokými tržbami z trhových
cien nájomného za revíry.Ale obhospodarovať populácie poľovnej zveri
tak, aby netrpela nielen zver ale ani les ,to dokáže cieľavedome len poľovník
- lesohospodár ,pričom tržby z poľovnej výroby môžu mať len doplnkový
charakter k tržbám z hlavnej výroby.
A
nedá m i nepripomenúť ,že v tomto prípade musí byť pre nás dôležitá
dlhodobá ekonomika produkcie dreva oproti niekoľkým percentám tržieb z poľovnej
výroby.
Čím
boli preto asi motivovaní riadiaci pracovníci št. podnikov
lesného hospodárstva, ktorí hlavne v rokoch l997 až 2001 prenajali len za
doslova symbolickú cenu desaťtisíce hektárov režijných revírov, pričom
niektorí súčasní javia snahu v podobných nehospodárnych tendenciách pokračovať
?! Nepripomína to niečo čo sa v slušných
pomeroch nazýva korupciou, pričom provízia nemusí mať len (primitívnu)
podobu hotovosti ?!
Skúsenosti
zo 60-80 -tych rokov minulého storočia (obrovské škody na lesných
porastoch s dlhodobými veľmi negatívnymi dopadmi aj na súčasnú ekonomiku
lesného hospodárstva a ekológiu lesa) nás poúčajú o tom, že prenájom práva
poľovníctva len čiste poľovnícky motivovaného subjektu je tou najhoršou
alternatívou pre les aj pre zver.
Vychádzajúc
z uvedeného logicky vyplýva, že vlastník (správca) lesného majetku by sa
mal snažiť o to, aby si praktický výkon práva poľovníctva udržal na čím
väčšej ploche a prenajal právo poľovníctva len tam, kde jeho pozemky
tvoria zanedbateľnú súčasť uznaného poľovného revíru. Diktuje
nám to jednoznačne dlhodobý výrobný cyklus lesného hospodárstva a
vedomie, že naše zlé rozhodnutia môžu spôsobiť o niekoľko desaťročí vážne
komplikácie - aj keď už len našim nasledovníkom.
Manažéra
musí byť predovšetkým zodpovednou osobou. K
zodpovednýmj rozhodnutiam sa však najskôr dopracuje cez predvídavosť. A tej
zrejme nikdy nie je dosť, hlavne v takom špecifickom
výrobnom odvetví, kde doba dosiahnutia toho
skutočného produktu, ktorým je les trvá v priemere celé storočie.
Text: Ing.Jaroslav Ďurík,
Ilustr.
foto: Dáša Pavlovičová