Lesníctvo v Čile

Ing. František ŠTULAJTER CSc.

 

Čile tvorí 4 600 km dlhý a úzky pás zeme. Jeho najjužnejšie položené mesto je v rovnakej zemepisnej šírke ako Londýn na severnej pologuli a najsevernejšie položené mesto ako mesto Bore v Mali v blízkosti strednej Afriky. V žiadnom mieste nie je krajina širšia ako 180 km. Takmer 1/3 (1 600 km) z uvedenej dĺžky tvorí jedna z najsuchších púští sveta Atacama Desert, ktorá sa rozprestiera na severe krajiny. V jej strede je oblasť, ktorú klimatológovia volajú absolútna púšť. Sú tu územia, kde ešte nikdy neboli zaznamenané zrážky, minimálne od tej doby, čo ľudia tieto oblasti sledujú. Klíma stredného Čile v dĺžke 1 300 km je typicky stredozemná s chladnými, mokrými zimami a s teplými, suchými letami. Nachádza sa tu najviac lesnej a poľnohospodárskej pôdy. Južné Čile, v dĺžke takmer 1 700, km je rozdrobené do tisícky malých ostrovov, veľkolepých fjordov a kontinentálnych ľadovcov. Na chladnom a búrlivom juhu je aktívnych 55 sopiek.

Administratívne je krajina rozdelená do 13 regiónov, 51 provincií a 355 mestských okresov. Počet obyvateľov sa zvyšuje porovnateľne s rozvinutejšími krajinami. Je nižší než v iných latinsko-amerických krajinách, hoci regionálne rozdelenie je podobné. Takmer 40% obyvateľstva žije v centrálnom regióne, kde sa nachádza tiež hlavné mesto Santiago. Počet obyvateľov sa za posledných 30 rokov skoro zdvojnásobil z 8,9 mil. v roku 1970 na 15,4 mil. v roku 2001.

Čile sa rozprestiera na ploche 756 096 km2. Lesy sa nachádzajú na výmere 16,5 mil. ha. Lesnatosť je 21% a výmera na 1 obyvateľa 1,03 ha. Z  celkovej výmery lesov 14,3 mil. ha, čo je takmer 84%, predstavujú prírodné lesy (Natural/Native Forests) s prevládajúcim zastúpením neopadavých druhov tepa, lenga a coigue de Magallanes. Iba trochu viac než 50% prírodných lesov (7,4 mil. ha) sú hospodárske lesy. Zostávajúcich takmer 7 mil. ha prírodných lesov sú chránené, resp. ochranné lesy (Protected Forests).

Prírodné lesy sa vyskytujú buď ako tzv. „dospelé lesy“ (Nature/Adult Forests), ktorých podstatná časť bola v minulosti predmetom selektívnych ťažieb, v dôsledku čoho sa jedná zväčša o degradované, nie veľmi výnosové lesy alebo tzv. „následné lesy“ (Second Growth Forests), ktoré sa obnovili pôvodnými drevinami na plochách po veľkoplošnom vypaľovaní pôvodných lesov s cieľom získania poľnohospodárskej pôdy v minulosti.

Plantáže sa nachádzajú na výmere 2,12 mil. ha. V drevinovom zložení plantáží prevláda borovica radiata (74%) a eukalyptus (18%). Ostatné dreviny, najmä douglaska, topoľ a agát, sú zastúpené zostávajúcimi 8%.

 

Súčasná výmera lesov podľa ich typov

 

 

 

Čile je signatárom dohovoru o biologickej diverzite, ktorý zaväzuje krajinu integrovať trvalo udržateľné obhospodarovanie a ochranu biodiverzity.

Vo vzťahu k týmto záväzkom je tu vytvorený Štátny systém chránených území (State Protected Wildlife Areas System - SPWAS) zahrnujúci ekologicky významné územia s divo rastúcou flórou a voľne žijúcimi živočíchmi. Tieto územia vlastní štát a spravuje ich Národná lesnícka služba (National Forestry Service - NFS).

Do ekologicky významných chránených území je zahrnutých 14,1 mil ha pozemkov. Národné parky sa rozprestierajú na výmere 8,7 mil. ha, Národné rezervácie na 5,4 mil. ha a Národné pamiatky na výmere 17 880 ha. Z výmery chránených území tvoria lesy 40,6 % a nelesné pozemky 59,4 %.

Tieto chránené územia sú usmerňované podľa princípov trvalo udržateľného rozvoja ich funkcií, ochrany flóry a fauny a zachovania prírodného prostredia typického pre krajinu. Ochrana chránených území prostredníctvom NFS je relatívne účinná a možno konštatovať, že okrem ojedinelých prípadov sa v chránených lesoch poškodzovanie a krádeže dreva nevyskytujú.

V súčasnosti je výmera hospodárskych prírodných lesov 7,4 mil. ha. Ťažba v nich sa môže vykonávať podľa lesného hospodárskeho plánu schváleného NFS, ktorého vyhotovenie zabezpečí vlastník lesa. Väčšinou sa uplatňujú rôzne formy podrastového hospodárstva.

 

Rozhodujúci podiel ťažieb sa uskutočňuje na plantážach. Tieto sa vytvárajú najmä v strednom Čile. S výsadbou plantáží sa začalo už koncom 19. storočia. V roku 1978 predstavovala výmera plantáží 712 tisíc ha. Počas nasledujúceho obdobia sa táto výmera zvýšila takmer trojnásobne. Najvýznamnejší vplyv na tento silný rast malo prijatie zákona o podpore zalesňovania v roku 1974. Aktivity spojené so zalesňovaním až do roku 1978 zabezpečovala NFS. V rokoch 1983-1985 iniciovala zalesňovací program ako prostriedok na znižovanie nezamestnanosti.

Drevo z plantáží sa ťaží v jeho najvyššej ekonomickej zrelosti, pri dosiahnutí d1,3 cca 40cm. Zodpovedá tomu vek 20-25 rokov. Sadenice plantážnych drevín sa sadia do pripravenej pôdy v množstve 1000 ks/ha. Používajú sa výhradne obalené sadenice, ktoré sú schopné konkurovať burine. Nám známe ošetrovanie a ochrana kultúr sa nevykonáva. Mladiny o výške 5 m sa prerieďujú a vyvetvujú do 2 m od zeme. K ďalšiemu výberu stromov na ploche dochádza v polovici rubného veku, kedy sa aj vyvetvia do 8 m od zeme. Cieľový stav stromov v rubnom veku je 550 ks/ha pri zásoba 500 m3. Rubná ťažba sa vykonáva plne mechanizovane, holorubným spôsobom na plochách o výmere niekoľkých desiatok ha.

V nasledujúcich päťdesiatych rokoch sa predpokladá zvýšenie výmery plantáží až do výmery cca 3,5 mil. ha.

Vývoj a prognóza výmery lesov (ha)

 

Od roku 1974 sú hospodárske lesy, s lesom súvisiaci a drevospracujúci priemysel v súkromnom vlastníctve. Štát vlastní a riadi iba národné parky a lesné rezervácie.

Lesné plantáže, ktoré sú rozhodujúcim zdrojom produkcie drevnej hmoty v Čile, sú v súkromnom vlastníctve. Z celkovej výmery plantáží až 1,1 mil. ha, t. j. 52,9% vlastní 8 veľkých spoločností. Zvyšok je vo vlastníctve vyše 7 000 malých a stredne veľkých vlastníkov. 76% výmery plantáží je vo vlastníctve vyššie uvedených spoločností a individuálnych vlastníkov s veľkosťou vlastníctva viac než 1 000 ha. Do vlastníckej kategórie s výmerou viac než 1 000 ha spadá okolo 335 individuálnych vlastníkov.

Najviac plantáží sa nachádza v regióne Concepción, ktorý je centrom lesníckych činností v krajine. Produkcia dreva z nich umožňuje trvalú činnosť celulózo-papierenského priemyslu, produkciu reziva a drevných panelov.

Za posledných 20 rokov sa objem ťažby dreva strojnásobil, z 8,5 mil.m3 na 25,5 mil. m3. Je to v dôsledku ťažby dreva borovice radiata a eukalyptu z lesných plantážach. Podiel ťažby dreva z prírodných lesov za posledných 20 rokov nepresiahol 16% z celkovej ťažby. V roku 2001 sa ťažilo v prírodných lesoch 1,1 mil. m3 , čo je 4,5% z celkovej ťažby 25,5 mil. m3.

V súčasnosti 95,5% produkcie dreva pochádza z plantáží. Do roku 2010 sa predpokladá jej zvýšenie takmer na 100%, pretože sa očakávajú stále väčšie ťažkosti pri ťažbe v prírodných lesoch a taktiež stále väčšia výmera borovicových a eukalyptových plantáží dozrieva do rubného veku.

Uvedeným vývojom sa stalo Čile jedným z dôležitých producentov a vývozcov dreva a výrobkov z dreva vo svete. Lesníctvo a priemysel spracovania dreva sú spoločne koncepčne riadené ako lesný priemysel. Primárny s lesom súvisiaci priemysel zahrnuje spracovanie výrezov na produkciu reziva, stavebného dreva, drevných panelov a celulózových produktov, zatiaľ čo sekundárny s lesom súvisiaci priemysel zahrnuje ďalšie spracovanie reziva a celulózy na výrobu nábytku, papiera, kartónov a pod. Rozhodujúcim faktorom jeho rastu je vysoká domáca spotreba. Drevo je najmä na vidieku základným stavebným materiálom.

Tok surového dreva v drevospracujúcom priemysle Čile

 

Rozvoju lesného priemyslu pomáha inštitúcia Fundacion Chile, ktorá je súkromná, nezisková organizácia založená v roku 1976 Čílskou vládou a fy. ITT Corporation z USA. Jej úlohou je prispievať k rozvoju trhu a technologických transferov majetku a služieb na objednávku a zvyšovanie ekonomického potenciálu Čile. V súčasnosti podporuje rozvoj spoločností a združení v sektoroch:

• obchod s poľnohospodárskymi produktmi

• morské zdroje

• lesný priemysel a trvalo udržateľný turizmus

• ľudské zdroje - vzdelanie

• životné prostredie a chemická metrológia

foto: Ing. Martin Moravčík CSc.