Médiá o nás

 

VLÁDA: Kabinet odsúhlasil projekt transformácie Lesov SR

SITA 15.12.2004

 

BRATISLAVA 15. decembra (SITA) - Vládny kabinet v stredu odobril projekt transformácie štátneho podniku Lesy SR na akciovú spoločnosť so 100-percentnou účasťou štátu. Po prerokovaní projektu v Národnej rade (NR) SR má rezort pôdohospodárstva do 60 dní vypracovať legislatívny zámer zákona, ktorým sa zriadi štátna akciová spoločnosť Lesy Slovenskej republiky. Po schválení tohto legislatívneho zámeru ministerstvo následne vypracuje návrh samotného zákona.

Akcionárske práva v spoločnosti by mal vykonávať rezort pôdohospodárstva. Podľa ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona sa vlastníctvom budúcej akciovej spoločnosti stanú iba prostriedky potrebné na hospodársku činnosť v lese. Jej majetkom však nebudú lesné pozemky a ani lesné porasty, ktoré bude akciová spoločnosť len spravovať. Transformácia štátnych lesov by mala priniesť aj sprehľadnenie finančných tokov, keďže výkony vo verejnom záujme bude podnik uskutočňovať na základe štátnej objednávky za úhradu. Lesy SR budú štátu za to, že hospodária na jeho majetku, odvádzať dividendy.

Majetok štátneho podniku Lesy SR sa pred transformáciou nebude oceňovať. Do majetku budúcej akciovej spoločnosti sa podľa Simona prenesie aktuálna účtovná hodnota. ‚My aj týmto deklarujeme, že nechceme privatizovať akciovú spoločnosť. Zbytočne by sme vynakladali peniaze na súdnoznalecké posudky, oceňovania, keď nebude predmetom predaja,‘ konštatoval Simon.

Na svojom stredajšom zasadnutí schválila vláda aj Analýzu súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy SR. Podľa pôvodného harmonogramu sa mala akciová spoločnosť založiť už k 1. januáru 2004. Podľa analýzy však k  31. decembru 2003 nebolo majetkovoprávne vysporiadaných vyše 34 % stavieb v majetku štátnych lesov. V súčasnosti sa tak podľa analýzy rieši najmä táto problematika, pričom v roku 2004 sa predpokladá usporiadanie 1 200 stavieb pri celkových nákladoch 16  mil. Sk a v budúcom roku 487 stavieb pri nákladoch takmer 7 mil. Sk. Podľa Simona by sa mala akciová spoločnosť založiť k 1. januáru 2006 vydaním jedinej akcie na meno, ktorej majiteľom bude Slovenská republika.

Návrh reštrukturalizácie a transformácie štátnych podnikov lesného hospodárstva naposledy predložil Simon na rokovanie vlády 13. októbra tohto roku. Následne ho však z rokovania stiahol a požiadal členov vlády, aby predložili k návrhu relevantné pripomienky. Pri prerokovaní Správy o lesnom hospodárstve SR za rok 2003 parlament na návrh poslanca ĽS-HZDS Miroslava Maxona požiadal vládu o pozastavenie transformácie a reštrukturalizácie štátneho podniku Lesy SR, kým plénum neschváli osobitný zákon, ktorým sa zriadi štátna akciová spoločnosť Lesy SR.

 

Politický spor o biznis

Lesov SR potichu rieši trh

www.eTrend.sk 16.12.2004

 

Kým sa vládna koalícia sporí o to, do akej miery je vhodné v štátnych Lesoch SR koncentrovať obchod s drevom do rúk centrálneho vedenia firmy, vývoj na trhu dáva za pravdu práve koncentrácii. Tú presadzuje vedenie podniku i minister pôdohospodárstva z SMK Zsolt Simon, kým presun na lesné závody žiada SDKÚ.

Najsilnejšie drevospracujúce firmy sa čoraz viac obracajú na centrálu Lesov SR, ktorá im môže veľké dodávky dreva garantovať lepšie, ako keby išli do rokovaní s jednotlivými závodmi alebo súkromnými vlastníkmi menších lesných celkov. ‚V roku 2002 sme dodali najväčším odberateľom zhruba 42 percent celkového objemu vyťaženého dreva, v tomto roku to bude až 64 percent objemov. Či chceme alebo nechceme, koncentrácia prebieha aj v drevospracujúcom priemysle. Investori zvyšujú kapacity a obracajú sa na najväčšieho partnera,‘ povedal pre TREND generálny riaditeľ Lesov SR Karol Vinš.

Veľké drevárske firmy teda postupne odstupujú od menších súkromných vlastníkov lesa a aj najväčšia slovenská píla Rettenmeier Tatra Timber z Liptovského Hrádku plánuje svoje odbery od štátnych lesov znásobiť na 50 percent. Prvé dlhodobé zmluvy na odber dreva budú Lesy SR podľa K. Vinša uzatvárať do dvoch mesiacov. Tieto zmluvy sú potrebné aj pre samé štátne lesy. ‚Aj my potrebujeme záväzky, že naše drevo bude odobrané, pretože ak náhle vypadne odberateľ na 50-tisíc kubíkov, máme veľký problém nájsť iného,‘ pokračuje K. Vinš.

K. Vinš o vzťahu najsilnejších spracovateľov a Lesov SR: Investori zvyšujú kapacity a obracajú na centrálu najväčšieho partnera.‘ Mimo vývoja na trhu s drevom však dochádza k významným zmenám aj v politickom dianí okolo Lesov SR, ktoré sa začiatkom roku 2006 majú zmeniť zo štátneho podniku na akciovku. Doteraz totiž o budúcom organizačnom usporiadaní Lesov SR či smerovaní obchodu s drevom rokovali priamo politici vládnej koalície.

Aktuálne Z. Simon hovorí, že tieto záležitosti bude riešiť až správna a dozorná rada firmy. Oba orgány vzniknú na základe nového osobitného zákona. Vláda a parlament majú podľa ministra zabezpečiť len vytvorenie samej akciovej spoločnosti a takú formu prevodov majetku, aby v budúcnosti nemohlo prísť k privatizácii štátnej lesnej pôdy.

K snahám drevárskych firiem obsadiť v Dozornej rade Lesov SR posty zástupcami z ich odvetvia sa Z. Simon stavia odmietavo. ‚Nebolo by to vhodné. Určite ani žiadny drevospracovateľ by nechcel mať v dozornej rade podniku svojich odberateľov,‘ hovorí Z. Simon. O cenách dreva, ktoré sú pre drevárov kľúčové, musí podľa neho rozhodovať len trh.

Zatiaľ má Z. Simon pre vládu pripravený len základný transformačný projekt Lesov SR, podľa ktorého sa má pri vzniku akciovky vydať len jedna akcia kontrolovaná jeho ministerstvom. V projekte sa tiež ráta s tým, že štát bude získavať zo zisku novej firmy dividendy, ale zároveň jej bude platiť za objednané verejnoprospešné práce. Tým K. Vinša pritom odkazuje, že Lesy SR môžu byť ziskové, pretože aj k záveru októbra tohto roku sú v pluse 280 miliónov korún. ‚Toto je výsledok tlaku na zefektívňovanie práce. V minulosti sme mali stratové až dve tretiny závodov, teraz je to už len tretina,‘ oznámil.

 

Kúrenie drevom ušetrí

peniaze aj životné prostredie

Národná obroda 3.1.2005

 

V Novej Dubnici rekonštruujú kotly na spaľovanie drevoštiepky, náklady sa vrátia za päť až šesť rokov

Rastúce ceny uhlia, plynu a vykurovacích olejov donútili vedenie firmy Termonova v Novej Dubnici, ktorá sa stará o teplo pre viac ako 12-tisíc ľudí a pre okolité podniky, hľadať lacnejšie zdroje energie. V Termonove finišujú práce na rekonštrukcii plynových kotlov tak, aby v januári 2005 drahý zemný plyn z dovozu nahradila drevoštiepka, vyrábaná z menejhodnotného a kalamitného dreva. Zmena sa prejaví aj v zlepšení životného prostredia na Považí.

Priame náklady na vykurovanie pri porovnaní drevoštiepky a plynu klesnú v Termonove zhruba o 50 percent. Doteraz každoročne spálili v Novej Dubnici približne 7,5 milióna kubíkov dovážaného zemného plynu za 56 miliónov korún. ‚Na výrobu jedného gigajoulu spálime plyn zhruba za 252 korún, pri drevoštiepke rátame s nákladmi okolo 130 korún. Presné údaje budú známe po vyhodnotení vykurovacieho obdobia,‘ tvrdí riaditeľ Termonovy Jozef Šimo. ‚Investície sa nám vrátia počas 5 až 6 rokov.‘

Náklady na rekonštrukciu kotlov, ktoré majú výkon 18 až 19 MGW, predstavujú desiatky miliónov korún, preto Termonova pred rozhodnutím o zmene palivovej základne urobila prieskum v spolupráci so Svetovou bankou. Expertíza ukázala, že drevoštiepky je a bude na Slovensku dostatok za podmienky, že Lesy SR a neštátni vlastníci lesov budú spracúvať narastajúce zásoby menej hodnotného dreva.

Podľa expertov je možné na Slovensku využiť aj ďalších 500- až 600-tisíc hektárov nevyužitej pôdy na pestovanie energetických porastov z rýchlorastúcich drevín práve na výrobu drevoštiepky.

Lesy SR už majú aj skúsenosti z odštepného závodu v Leviciach, ktorý spolupracuje s výrobcom kotlov SES Tlmače. ‚Po spustení druhého kotla budeme ročne spaľovať až 27-tisíc ton drevoštiepky,‘ hovorí J. Šimo. ‚Drevoštiepku budeme voziť z neďalekých Čachtíc, Kálnice a z Lednických Rovní.‘

Pri spaľovaní dreva pyrolýzou v špičkových kotloch nevznikajú tzv. skleníkové plyny, ale do prírody sa vracia oxid uhličitý. Problém s popolom zo spaľovanej drevoštiepky rieši Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene v spolupráci s Lesmi SR v Leviciach. Jedným z riešení je lisovanie a využitie drevného popola, ktorý obsahuje veľké množstvo prírodných minerálov, na hnojenie lesov a poľnohospodárskej pôdy.

 

Drevo pomáha spracúvať

aj technika zo zahraničia

Národná obroda 12.1.2005

 

Takmer 600 ľudí a 80 lesných kolesových traktorov z 13 lesných závodov na Slovensku pomáha Lesnému závodu (LZ) Beňuš na Horehroní s likvidáciou kalamitného dreva. Na pomoc prišli aj firmy z Rakúska, Nemecka a Česka. Pod nápormi vetra padlo v novembri 2004 na výmere okolo 1200 ha asi 722-tisíc kubíkov.

Ročne pritom ťaží LZ Beňuš 140-tisíc kubíkov dreva. Horehroncom prišli na pomoc robotníci z polovice lesných závodov na Slovensku, z Čiech poslali štyri lanovky na približovanie dreva z ťažkodostupných terénov, tri traktory a s tromi harvestormi - špičkovými zariadeniami na spracovanie dreva - prišli firmy z Rakúska, Nemecka a Čiech. Ďalšie dva harvestory očakávajú z Českej republiky v najbližších dňoch. Rakúska firma pomocou vlastného buldozéra stavia prístupovú cestu k lanovke.

‚V tomto roku by sme mali spracovať zhruba 600-tisíc kubíkov kalamitného dreva a zalesniť chceme približne 250 hektárov lesa,‘ hovorí Vladimír Iždinský, riaditeľ LZ Beňuš. ‚Spracovávame len kalamitné drevo a ostatná plánovaná ťažba je zastavená.‘ Problémy majú zatiaľ lesníci s prístupom do centrálnej časti Národného parku Nízke Tatry, kde je tretí stupeň ochrany.

 

 

Vsetínske lesy ešte

nemožno predať

Pravda 18.1.2005, strana 13

 

Zbrojovka Vsetín, ktorá má na listoch vlastníctva zapísaných 2 532 hektárov lesných pozemkov na slovenskom území, s nimi nemôže slobodne podnikať. Na Lesný hospodársky celok Vsetín sa totiž vzťahuje predbežné opatrenie Okresného súdu v Považskej Bystrici, ktoré zakazuje nakladať s týmto majetkom.

Správca konkurznej podstaty Zbrojovky Vsetín Jan Zetocha považuje opatrenie súdu za nadbytočné a zvažuje možnosť požiadať o jeho zrušenie. Platné konkurzné právo totiž neumožňuje do rozhodnutia súdu o prípadných žalobách na vylúčenie veci z konkurznej podstaty majetok predať, ale len spravovať. Zetocha, ktorý zahrnul pozemky LHC Vsetín do konkurznej podstaty zbankrotovanej Zbrojovky, by najradšej lesy predal. Z peňazí za predaj by totiž správca konkurznej podstaty mohol aspoň čiastočne vyrovnať obrovské dlhy vsetínskej zbrojovky. Jej veritelia si prihlásili v konkurznom konaní pohľadávky v celkovej výške 2,8 miliardy českých korún. Zetocha má však rozhodnutím považskobystrického okresného súdu zviazané ruky. Zatiaľ môže de facto disponovať len s výnosmi z kalamitnej ťažby, a to ho neuspokojuje. V kauze Vsetínske lesy stále beží súdne konanie. Podľa okresného prokurátora je dôležité si vyjasniť, koho vlastne predvolať pred súd: či Zbrojovku Vsetín, a. s., alebo Zbrojovku Vsetín, a. s., v konkurze. Na sklonku septembra minulého roka požiadala okresná prokuratúra Krajský súd v Ostrave, aby rozhodol o tom, či správca konkurznej podstaty a. s. Zbrojovka Vsetín Jan Zetocha oprávnene zahrnul LHC Vsetín do konkurznej podstaty firmy. Podľa okresného prokurátora ďalšie pokračovanie kauzy závisí od rýchlosti konania českých súdov. Zetocha je presvedčený, že LHC Vsetín zapísal v septembri minulého roka do konkurznej podstaty Zbrojovky Vsetín oprávnene. “Bývalému predstavenstvu sa skončilo funkčné obdobie a nové nebolo platne zvolené. Vnímal som to ako značné riziko pre vznik škôd na majetku a po súhlase veriteľského výboru som zápis vykonal,” uviedol Jan Zetocha. Iný názor má bývalý advokát vsetínskej Zbrojovky Ernest Valko, ktorý tvrdí, že zahrnutie majetku do konkurznej podstaty firmy odvolávajúce sa na smernicu Európskej únie nebolo oprávnené. Zetocha oponuje tvrdením, že aj v prípadoch, “keď je pochybnosť o tom, či vec patrí do konkurznej podstaty, je povinnosťou správcu zapísať ju. Mám záujem, aby sa spory skončili čo najskôr. Želajú si to aj konkurzní veritelia,” povedal Zetocha, podľa ktorého “definitívne vlastníctvo prospeje lesom aj ľuďom, ktorí k ním majú nejaký vzťah, napríklad v nich pracujú.” Lesné pozemky na Slovensku sa predávajú po 70- až 80-tisíc korún za hektár. “Kvalita porastov je veľmi dobrá a tak súdim, že ich trhová hodnota by mohla byť aj vyššia,” konštatoval Zetocha. LHC Vsetín sa rozprestiera na ploche 2 532 hektárov. Ide o zmiešané lesy. Pôvodne Zbrojovka požadovala za lesy odstupné 700 miliónov korún, trhová hodnota sa pri zásobe dreva od 250 až 300 kubíkov priemerne na hektár odhaduje podľa niektorých slovenských odborníkov na zhruba jednu miliardu korún.