Tentokrát z OZ Prešov

Audítorka pochopila, ochranári nie...

Jozef MARKO

Ing. Mikluš v spleti zmladenia hraba,

ktorý vytláča z Kokošovskej dubiny ďalšiu

generáciu vzácnych dubov.

Cestu do Prešova mi spríjemňuje slnečné a nádherne farebné jesenné ráno. Príjemné pocity vo mne prevládajú aj pri vstupe do administratívnej budovy Odštepného závodu v Prešove. Vládne tu čistota a poriadok. Vo vkusne zariadenej kancelárii riaditeľa ma víta takmer kompletné vedenie – riaditeľ Ing. Ján Líška, vedúci ekonomiky Ing. Vladimír Lepka a vedúci lesníckej výroby Ing. Pavel Mikluš. Chýba vedúci obchodu a logistiky Ing. Miroslav Lelák, ktorý iba pred pár hodinami, o tretej hodine ráno, podstúpil operáciu slepého čreva. „Včera sme mali do sedemnástej hodiny poradu vedenia a pretože sa cítil veľmi zle, poslal som ho do nemocnice. No a dnes ráno už cez telefón organizoval prácu a rozdával úlohy,“ usmieva sa Ing. Líška.

O Kokošovskej dubine a polemike s ochranármi

Vstupujeme do štyridsať hektárovej Prírodnej rezervácie Kokošovská dubina. Majestátne duby s charakteristickou štruktúrou dreva, z ktorého v minulosti stavali lode a zariadenia pre Solivar na ťažbu a výrobu soli, začali miestni lesníci chrániť ako vzácny zdroj reprodukčného materiálu v 60-tych rokoch minulého storočia. Vďaka semenu z nich založili niekoľko semenných porastov a semenný sad v Dulovej Vsi. Dubový porast však v 70-tych a 80-tych rokoch zasiahla zhubná grafióza duba a do vyprázdnených kotlíkov sa nasťahoval hrab, ktorý bráni prirodzenému dubovému zmladeniu. Starý porast sa začína rozpadávať a mladý nemá v konkurencii hraba šancu na prežitie. „Ochrancovia prírody nám hovoria: Nedotýkajte sa toho! Trvajú na tom, že príroda si s tým poradí sama. My predsa vieme, že po nejakých pár sto rokoch sa dub zasa na tieto stanovištia vráti a bude dominovať, ibaže ak mu teraz nepomôžeme, prírodná rezervácia stratí na dlhý čas zmysel, pretože v nej bude chýbať predmet ochrany, pre ktorý bola v vyhlásená – teda Kokošovský dub! Nedávno sme tu mali audítorku z Dánska a tá náš zámer pochopila, naši ochrancovia prírody však nechcú uznať naše argumenty,“ povzdychne si Ing. Mikluš.

Predierame sa miestami hustou hrabovou mladinou. Pár starých dubov už ľahlo k zemi a odpočíva v pokoji. Ing. Líška si kráčajúc spomína na príklad, kedy lesníci argumenty ochrancov prírody pochopili: „V lokalite Sobotisko pri Spišskom hrade zistili výskyt ponikleca takého rozsahu, že predstavuje európsku raritu. Toto územie sme však pred takmer tridsiatimi rokmi začali zalesňovať borovicou a až po veľkom úsilí sa mladý porast začal zapájať. Poviem vám, miestny lesník až plakal, keď sa dozvedel, že časť porastu treba zrúbať. Ale urobili sme to.“ Prešovský riaditeľ je rozčarovaný z toho, že aj keď sa štátni lesníci otvárajú dialógu s ochrancami prírody, z druhej strany skôr cíti negativistický prístup. „Dôkazom je proces certifikácie. Namiesto toho, aby nás včas upozorňovali na chyby, ktoré predsa robí každý a ktoré my skutočne chceme postupne odstraňovať, akoby na naše chyby skôr číhali, aby nás mohli na verejnosti očierniť. Teraz chcú dosiahnuť, aby nám bol odobratý certifikát FSC. Priznám sa, že nerozumiem ich postoju.“

Podpora lesníckeho školstva

Stúpame do malebných Slánskych vrchov. Okolo areálu Stredného odborného učilišťa lesníckeho v Sigorde prechádzame cez osadu Zlatá Baňa až pod televízny, dvesto metrov vysoký vysielač na Dubníku. Pri lesnej ceste stretávame partiu chlapcov. Dvaja či traja motorovou pílou čistia blízke okolie cesty, ostatní ukladajú spílené drevo na kopy. Na všetko dohliadajú majstri z neďalekej školy a organizujú prácu. „Máme uzavretú dohodu o tom, že školy nám vyčistia rúbaniská, alebo ako tu vidíte prečistia okolie ciest. My im tieto práce uhradíme a oni nám zaplatia za nehrubie, ktoré použijú na výrobu štiepky a následné vykurovanie objektov. Okrem školy v Sigorde spolupracujeme aj s učilišťom v Bijacovciach i Strednou lesníckou školou v Prešove,“ hovorí Ing. Líška. Ale to už míňame masívnu železnú závoru, ktorá je na prvý pohľad poškodená a predznamenáva problém, ktorý naberá na Spiši i Šariši čoraz väčšie rozmery.

Boj so zlodejmi dreva

Krádeže dreva sa totiž neustále množia. Organizované skupiny sa pritom zameriavajú na cenné sortimenty, ktoré mnohokrát kradnú priamo z odvozných miest. Podľa informácií miestnych lesníkov väčšinou v noci alebo nad ránom. Zlodeji majú prehľad o tom, kde lesníci ťažia a dokážu si vyčíhať vhodné miesto a čas. „Ráno prídu naši ľudia na pracovisko, kde deň predtým vymanipulovali drevo a najcennejšie kusy na ňom už nie sú. Máme síce ochranné služby, ale nemôžeme byť v lese a na všetkých miestach 24 hodín. Preto sa snažíme aktívne spolupracovať s políciou. Upozorňujeme strážcov zákona na trasy, na ktorých by mali kontrolovať autá naložené drevom. Na základe informácií od miestnych ľudí dokážeme nájsť niekedy aj ukradnuté drevo. Párkrát sa stalo, že sme dokonca prichytili zlodejov pri čine priamo v poraste. Ibaže tým stačí účelová obrana, napríklad že nevedia, kto si objednal ukradnuté drevo a vyšetrovatelia prerušujú alebo odkladajú jednotlivé prípady a zlodeji sa nám za chrbtami vysmievajú. Len v tomto roku nám už ukradli drevo za viac ako 2 milióny korún!,“ neskrýva rozhorčenie Ing. Líška.

Prechádzame okolo ďalších závor, vyhnutých a znefunkčnených ťažkými mechanizmami organizovaných bánd s trpkým pocitom bezmocnosti a bezvýchodiskovosti situácie. A to sa mojim sprievodcom ani nechce veľmi hovoriť o tom, ako drancujú lesy na Spiši tamojší Rómovia. Zo spravodajských reportáží v televízii, napríklad z Krompách, ale všetci vieme, že na ich nájazdy nedoplácajú iba lesníci. Spoločnosť si s týmto problémom jednoducho nedokáže zatiaľ poradiť...

Lesníci pomáhajú oživiť slávu Dubníckych opálov

Ing. Líška pri vstupnej tabuli

Náučného chodníka Kutiskom Dubník.

Náladu mi vylepšuje ďalšia zastávka nášho reportážneho putovania. V osade Dubník sa aj vďaka pomocnej ruke prešovských lesníkov prebúdza k životu zašlá sláva jedinečných Dubníckych opálov. Prvá písomná zmienka o nich pochádza z konca 16. storočia, v rokoch 1845 – 1880 na týchto miestach pracovalo viac ako 350 baníkov a 13 brusičov. V tomto roku sa tu podarilo urobiť neuveriteľný kus práce Jozefovi Jančokovi z akciovej spoločnosti Opálové bane Dubník a piatim miestnym Rómom. Odkrytím štôlní, rekonštrukciou ich vstupných častí a ďalšími povrchovými úpravami vybudovali Náučný chodník Kutiskom Dubník. A to všetko za šesť mesiacov! Bez pružného prístupu vedenia OZ Prešov pri vybavovaní povolení by sa im to nepodarilo. Kolegovia z Prešova chcú ďalej prispievať k oprášeniu slávy náleziska drahých opálov, ktoré boli svojho času vysoko cenené a vyhľadávané na svetových trhoch a podľa odborníkov sú v zemi ich zásoby na ďalších 80 rokov ťažby. „Potrebujeme odkúpiť od Lesov SR starú stodolu a ďalšie schátralé objekty v areáli osady Dubník. Na ich rekonštrukciu už máme sponzorov i finančné prostriedky z eurofondov, ale vám to akosi veľmi dlho trvá,“ so sklamaním v hlase konštatuje pán Jančok a mne sa ťažko vysvetľuje, že v dubióznom majetku štátnych lesov sú tisícky takýchto objektov a že ich odpredaj nie je možné zadministrovať bez absolvovania zdĺhavého byrokratického kolotoča. Azda sa to predsa len bude dať aspoň v tomto prípade nejako urýchliť, veď ide o projekt, ktorý svojím významom ďaleko prekračuje hranice Slovenska...

Priekopníci certifikácie podľa schémy FSC

Prešovčania držia na Slovensku zaujímavý primát. V decembri 2001 ako prví u nás získali certifikát FSC a nedávno absolvovali úspešne ročný monitorovací audit. „Začiatky boli neskutočne ťažké, pretože sme nemali k dispozícii národné štandardy, pomáhali sme si pri tvorbe protokolov materiálmi v angličtine, absolvovali sme dlhé hodiny trpezlivého vysvetľovania na stretnutiach s audítormi. Dnes je situácia úplne iná. Podnik sa stotožnil s významom certifikácie, pomáhajú nám kolegovia z generálneho riaditeľstva, máme oporu v oficiálnych podnikových dokumentoch, pretože v smerniciach a usmerneniach sú už zapracované pravidlá a zásady trvalo udržateľného obhospodarovania lesov,“ spomína si a zároveň porovnáva Ing. Lepka.

S kolegom Ing. Miklušom, ktorý je garantom procesu certifikácie na OZ Prešov, veľmi dobre vedia, o čom je reč. V roku 2006 im končí päťročný cyklus platnosti certifikátu, ale oni sú už dnes rozhodnutí požiadať o recertifikáciu. Bude to pre nich znamenať opäť absolvovanie hlavného auditu, ktorý znamená kontrolu dodržiavania všetkých kritérií a pravidiel. Dovtedy sa musia vysporiadať so slabými stránkami, ktoré im audítori odporučili vylepšiť. „Potrebujeme dopracovať napríklad pravidlá ponechávania stromov na dožitie a mŕtveho dreva v porastoch. Audítori nám vyčítali, že ponechávame príliš veľa priestoru odborným lesným hospodárom v tejto činnosti, že jednoducho musíme presne vyšpecikovať koľko predmetného dreva na hektár majú ponechať. Riešime aj otázku označovania takéhoto dreva. Potešilo nás, že audítori skonštatovali zlepšenie v údržbe lesných ciest. Rezervy naopak stále podľa nich máme v každodennom uplatňovaní pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Celý systém je spracovaný dobre, ale chýba nám účinnejšia kontrola, overovanie znalostí a dodržiavania pravidiel, vyhodnotenie priebehu každej nepríjemnej udalosti a prijatie opatrení, aby sme jej v budúcnosti predišli. Jednoducho, stále je čo vylepšovať,“ dodáva Ing. Mikluš.

Nedá sa stihnúť hovoriť o všetkom a pozrieť si všetko zaujímavé v priebehu jedného dňa. Som rád, že mám ešte čas vidieť porovnané doslova výstavné kusy dreva na aukciu na Expedičnom sklade v Prešove. Vládne tu čulý ruch, pretože zimná ťažba je vďaka priaznivým klimatickým podmienkam v plnom prúde a ľudia v plnom nasadení. Som rád, že riaditeľ otvorene hovorí o tom, čo potrebujú nielen lesníci v Prešove zo strany nás na generálnom riaditeľstve zjednodušiť, urýchliť, zosystematizovať, zefektívniť. Všade a pre všetkých platí to, čo už odznelo: stále je čo vylepšovať. Z Prešova odchádzam s dobrým pocitom, že tamojší lesníci vedia ako na to.

Foto: autor

Spojenie lesníctva a baníctva. Četerňa z 19. storočia

z Kokošovského duba, v ktorej sú z dreva aj klince.

Nádrže majú kapacitu 10 560 hektolitrov soľanky,

z ktorej v ďalšej budove odparovali soľ.

Študenti SOU lesníckeho v Sigorde si pripravujú drevo

na výrobu štiepky a zároveň čistia okolie lesných ciest.