Les a hudba
Marianna BÁRDIOVÁ
Téma hodná syntetickej štúdie. Môžete sa na ňu pozrieť z mnohých strán: zavčas rána vojdete do jarného lesa a ponoríte sa do jeho tajomnej hudby – šum stromov a vánku, ich rytmus s tlkotom vlastného srdca sa mieša so spevom vtákov, klepotaním ďatľa a mnohými inými zvukmi. Výskumu spevu vtákov sa odborne venoval maďarský muzikológ Peter Szőke, zakladateľ novej disciplíny – ornitomuzikológie. Vezmime si našu tému z ďalšieho uhla pohľadu: mohla vzniknúť hudba bez lesa, stromov a ďalších prírodných materiálov, ktoré les poskytuje? Bez hudobných nástrojov vyrobených práve z dreva? A koľko sa ich ospievalo v ľudových pesničkách, baladách, v príbehoch, porekadlách, neskôr v básňach či v umeleckých textoch piesní? Iste, postupne sa aj tu drevo nahrádzalo kovom, umelými hmotami, dokonca sklom. Skôr či neskôr sa však vždy navrátime k tradíciám overeným stáročiami. Ani skladateľ by ešte nedávno svoju hudbu nezapísal bez papiera a ceruzky a orchestrálny dirigent sa bez ľahkej drevenej taktovky tiež nezaobíde.
...mohla vzniknúť hudba bez lesa, stromov a ďalších prírodných materiálov, ktoré les poskytuje? Bez hudobných nástrojov vyrobených práve z dreva? |
Mnohí skladatelia potrebujú k svojej tvorbe prostredie lesa, jeho tajomnú, povzbudzujúcu a inšpirujúcu atmosféru, jeho krásy a premeny. Banskobystrický rodák Ján Móry sa zhodou okolností narodil v tesnom susedstve budovy Lesov SR. V roku 1921 sa presťahoval na Nové Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách, ktoré zdedil aj s umelým jazerom a hotelom. Hotelový komplex dostaval o ďalšie objekty, vyhliadkovú kaviareň Monte Móry, tenisové kurty i kostolík a stal sa vyhľadávaným hoteliérom. Bol však súčasne aj uznávaným skladateľom. Miloval tatranskú prírodu, ktorá ho inšpirovala k mnohým dielam: piesňovým cyklom Spišské balady a piesne, Motívy zo Slovenského raja, orchestrálnym kompozíciám Pod Kriváňom, V tôni hôr, impresionisticky ladenému dielu Symfonické obrazy alebo virtuóznej skladbe pre husle a klavír Horský potok. Aj ďalší rodák z Banskej Bystrice Ján Cikker sa od raného detstva venoval turistike, neskôr horolezectvu. Prírodné okolie rodného mesta, Kremnické vrchy, Nízke a Vysoké Tatry ho fascinovali. Viackrát mi rozprával o nádhernej jeseni na Dubodieli, kde sa počas prechádzok lesom v spoločnosti veľkého vlčiaka zrodilo jeho skvelé dielo Spomienky, op.25 pre päť fúkacích nástrojov a komorný orchester- spomienky na mladosť, na lásku, na vojnu i Povstanie. Téma odboja nás posúva do ďalšej sémantickej roviny vzťahu lesa a hudby, obohateného o príbehy ľudí – či už to boli zbojníci a Juro Jánošík, štúrovskí revolucionári v meruôsmych rokoch alebo partizáni v SNP. Stovky ľudových piesní a hudobných diel ich ospievalo: Ján Cikker v opere Juro Jánošík, v symfonickej básni Nad starým zákopom, ktorý našiel v lese a ktorý mu všetky vojnové hrôzy pripomenul, Alexander Moyzes v orchestrálnych skladbách Jánošíkovi chlapci, Zbojnícky tanec alebo v kantáte Verbunk z Povstania, Eugen Suchoň sugestívnym piesňovým cyklom Kontemplácie na básne slovenských básnikov s tematikou Povstania a s úzkym vzťahom k prírode, ako o tom vypovedajú názvy, ale aj obsah častí: 1. V pichľavej tôni kosodreviny (A. Mareček), 2. Kamzíkova smrť, 3. Kamenistá zem plná mohýl, 4. November (M. Herz), 5. Stena (M. Kováč), 6. Interlúdium (klavír) 7. Slávnosť na horách, Quasi postludium (M. Lajčiak). Andrej Očenáš sa k tejto téme vyjadril okrem iných diel aj baletom Vrchárska pieseň, Zdenko Mikula zborom Ozývaj sa hora na báseň A. Plávku a Tibor Andrašovan kantátou Ozveny z povstaleckých hôr či operou Návrat podľa skutočného príbehu učiteľky, ktorá po potlačení Povstania putovala s partizánmi horami, v ktorých porodila syna.
Les a hory však inšpirovali skladateľov aj k lyrickým, ľúbostným i baladickým vyznaniam, k dielam venovaným lesu, stromom, horám a horským ľudom (L.Burlas: Padá lístie zlaté, detské zbory, I. Hrušovský: zbory Biela breza, sestra moja, A tam za horami, skladby pre deti Obrázky z prírody, Jarná lúka, Tri piesne o vetre, I. Parík: Medzi horami, Piesne o padajúcom lístí, A. Moyzes: Drevorubači, pre orch., I. Zeljenka: Chlapi z Gaderskej doliny, hudba k filmu), neraz siahajúc aj k historickým témam (T. Andrašovan: Hájnikova žena, opera podľa P. O. Hviezdoslava). Mnoho diel stvárňuje situácie, ktoré k lesu a prírode neodmysliteľne patria: denné a ročné obdobia, slnečné a búrkové počase, ich atmosféru a zážitkové pocity. Väčšina slovenských skladateľov umelecky spracovávala ľudové piesne pre spevácke zbory, folklórne súbory a skupiny a v týchto skladbách a scénicko-tanečných kompozíciách sa to zbojníkmi, horami, lesmi, lúkami, vrchmi a prírodou len tak hmýri. Nie inak je to aj pri hudbe k dokumentárnym alebo celovečerným umeleckým filmom s predmetnou tematikou, ktorú tvorili Ján Cikker, Šimon Jurovský, Eugen Suchoň, Tibor Andrašovan, Ilja Zeljenka a najmä Svetozár Stračina (Nevesta hôľ, Vystrúhať znovu dreveného koníka, Stratená dolina, Kresané do dreva, Radosť z nožíka, liesky a vody a desiatky ďalších). Je pozoruhodné, že aj skladatelia elektroakustickej hudby siahajú k téme lesa, hory a prírody (M.Bázlik: Balada o dreve, Bačovská elégia, M.Daniel: Natura I.- Hmyz, M.Burlas: Plač stromov).
Les a príroda večne podnecujú k tvorbe nových hudobných diel - akoby práve ony boli najvhodnejšou a nevyčerpateľnou inšpiráciou pre bohato štrukturované zvukové, zvukomalebné, akustické a sonoristické vyjadrenia toho, čo je základom života, žriedlom, útočiskom a zároveň čarovným a tajuplným miestom, v ktorom sa odohralo a odohráva toľko ľudských osudov a príbehov. Na záver ešte pohľad z jednej strany – azda žiadny iný stredoeurópsky národ nebol s lesom tak spätý ako slovenský a preto sa k tomuto vzťahu celkom prirodzene a temer neoddeliteľne pridáva ďalší dôležitý rozmer – spätosť s domovinou, jej dávnou i nedávnou históriou, bohatstvom folklóru a láskou k našej krajine.
PhDr. Marianna Bárdiová, vedúca ŠVK-Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici.
Fotoco: Vladimír Červený
Foto: Dáša Pavlovičová |