VIETOR NAROBIL

NA HOREHRONÍ VEĽKÉ ŠKODY

Roľnícke noviny, 14.1.2005,

autor Peter Farárik

 

Jazvy spôsobené novembrovou kalamitou sú ešte stále čerstvé. V postihnutých lesoch, na horách a pod nimi však už nejaký čas intenzívne pracujú na obnove. Vo Vysokých Tatrách a inde, vrátane Horehronia, kde veterná smršť nie po prvý raz zanechala výrazné stopy ničenia.

Krátka zastávka v Odštepnom lesnom závode v Beňuši a skupina novinárov pokračuje v sprievode lesníkov smerom na Červenú Skalu. Blízke polia sú ešte bez snehu, ale tráva sa trblieta inovaťou, ktorá nerozmŕza ani cez deň a navodzuje zimnú atmosféru pokojnej krajiny. Opúšťame údolie Hrona a vstupujeme do doliny Stračany, patriacej do lesného obvodu Kuchárová a pod správu Lesného závodu Beňuš. Celková kalamita predstavuje viac ako 1,3 milióna kubíkov spadnutého dreva, pričom práve tento závod v štátnych lesoch je najviac postihnutý. Eviduje 602-tisíc kubíkov. Po ňom nasleduje Námestovo, Čierny Balog, Liptovský Hrádok. Výpočet pokračuje ďalšími závodmi, postihnuté neboli v podstate len tri z 26. Beňuš je na tom možno najhoršie a vyžiada si aj pomoc sesterských lesných závodov.

Cesta a úbočia v Stračanskej doline sú doslova zavalené drevom. Vietor sa silou svojich ‚pľúc‘ vyzúril v údolí a les po jeho vpáde vyzerá akoby učesaný gigantickým hrebeňom. Tu i tam stojí okmásaný kmeň stromu. Všetko ostatné leží na zemi v jednom smere a len vrcholky nad dolinou zostali vyčíňaniu živla ako zázrakom ušetrené. Očiam sa však naskytá aj iný pohľad. Ako dravý pavúk sa medzi nakopenými kmeňmi usilovne zvŕta dômyselný stroj. Hovoria mu tu harvestor a je určený na predrubné ťažby. Na prvý pohľad vyzerá ako väčší traktor, avšak jeho použitie je univerzálne. V jednom kontinuálnom procese urobí ‚stínku‘, odvetví, zmeria a zmanipuluje celé kmene. Kabína s obsluhou sa otáča súčasne s malým technickým zázrakom na konci ramena stroja. Z hromady vyvrátených stromov si ťažký kmeň vyberie ako zápalku a sotva narátaš do desať, sú z neho úhľadné guľatinové sortimenty. Palubný počítač dokonca zaeviduje aj hmotnosť dreva, ktoré prejde ramenom harvestora.

 

OBROVSKÉ STROJE AJ

TRADIČNÉ TECHNOLÓGIE

 

- Pokroku sa jednoducho nedá zabrániť, - hovorí rozvojovo-technický riaditeľ podniku Lesy SR Ing. Ján Štefánik. - Takáto moderná technológia funguje v Európe už desať rokov, nakoniec aj my sme ju už overili v úmyselných ťažbách, - dodáva. Keďže však nejde o žiadnu lacnú mašinu, zatiaľ je výhodnejšie využiť služby iných. Reálne však možno predvídať, že postupne sa aj na Slovensku vybavia niektoré firmy podobnou technológiou. Stredne ťažký stroj vyjde na približne 10 miliónov korún, ťažší stojí o polovicu viac.

- Aj my máme v pláne investičného rozvoja pre tento rok kúpiť jeden vlastný harvestorový uzol, - vraví J. Štefánik a dozvedáme sa aj to, že vlani pracovali v Lesoch SR tri. Viacúčelové lesné stroje vznikli vo vyspelých lesníckych krajinách a u nás je momentálne pre harvestory prístupných aspoň 200-tisíc kubíkov kalamitného dreva.

Neposedný stroj sa na pokyn lesníkov zastavil a z kabíny vychádza jeho obsluha. Je to chvíľka na cigaretu a niekoľko slov, z ktorých hneď vyplynie, že technika s osádkou pochádza z okolia Prahy. Obsluhovať takýto stroj sa podobá virtuálnej počítačovej hre, rozdiel je však v tom, že je to naživo. Kurzy ovládania sú náročné a z desiatich uchádzačov sa uchytí jeden, najviac dvaja. Tento typ s kolesami si poradí v teréne s maximálnym sklonom do 40 percent, sú však aj pásové či dokonca harvestory kráčajúce do ešte väčších svahov. Strmšie úbočia však už lesníci považujú za lanovkové. V minuloročnej kalamite im prisudzujú približne 200-tisíc kubíkov. Prirodzene, k slovu sa dostanú aj klasické technológie, preto nie sú obavy, že domáce pracovné skupiny pilčíkov, traktoristov a zvážačov dreva s koňmi nebudú mať dosť práce. Pri harvestoroch, a tak to bolo i na Horehroní, obyčajne pracuje aj vývozná súprava ako rovnocenný pomocník, ktorý drevnú hmotu roztriedi, naloží a dopraví na odvoznú cestu.

 

 

DVERE POOTVORENÉ

ŠTIEPKOVANIU

 

Na otázku, či sa podarí ustrážiť kalamitné drevo pred zlodejmi, hovorca podniku Peter Gogola upresňuje postupy lesníkov v tomto smere. V každej doline bude podľa neho i malá maringotka a strážnik. Kalamitné drevo Lesy SR spracujú do konca roka 2005 s tým, že niektoré práce budú aktuálne ešte aj v prvej polovici toho nasledujúceho. Kalamita býva zdrojom veľkého množstva dreva a nie všetko sa dá speňažiť tradičným spôsobom. To však neznamená, že zostane bez povšimnutia.

- V Lesoch SR rozbiehame výrobný program spracovania biomasy na lesnú štiepku, - vysvetľuje v autentickom prostredí Ing. J. Štefánik. - Jeden štiepkovač máme v OLZ Levice, ktorý robí energetickú štiepku pre strojárov v Tlmačoch. V pláne investičného rozvoja na tento rok je však nákup ďalších piatich a ešte jeden by sme chceli získať v budúcom roku. Chceme mať sedem vlastných štiepkovačov, ale celý program závisí najmä od toho, ako sa nám podarí získať potenciálnych odberateľov a urobiť s nimi zmluvy. Štiepka sa dá vyrobiť aj z haluziny, v nej je však priveľa zelenej hmoty, - ukazuje na kopy čečiny.

Nie náhodou výrobu štiepky zastreší stredisko v Leviciach, ktoré vystupuje od začiatku roka ako samostatné a na úrovni odštepného závodu. Na jeho čele stojí Ing. Ján Farkaš, ktorý má už v rukách podpísané kontrakty s viacerými odberateľmi. Sú to predovšetkým väčšie teplárne. Niekoľko seminárov o tejto problematike sa uskutočnilo prostredníctvom samospráv, ktorým predstavili program využitia lesnej biomasy. Zdá sa, že ich predstavitelia pochopili, že táto cesta nie je pri súčasnom zvyšovaní cien energie márna a má perspektívu. Domáca surovina tohto druhu je ľahšie dostupná a najmä lacnejšia.

Harvestor s neodmysliteľnou vyvážacou súpravou možno nájsť pri práci aj v Lesnej správe Sihla, ktorá patrí do obvodu Odštepného lesného závodu v Čiernom Balogu. Jeho riaditeľ Ing. Miroslav Engler hovorí, že v Sihle je podstatná časť sústredenej kalamity a zhruba 20-tisíc kubíkov z nej chcú spracovať harvestorom. V prvej polovici decembra ‚odkrojili‘ z tohto množstva už 2 700 kubíkov a do konca roka v celom závode spracovali 25-tisíc kubíkov kalamity. Celkove jej však bude do 200-tisíc metrov kubických. Aká bude kvalita dreva? Otázku opakuje riaditeľ, lesník telom i dušou. - Odhadujeme 62 percent vývratov a 38 percent zlomov. Z bezpečnostných dôvodov sa drevo na vývrati musí rezať ďalej. My tomu hovoríme koláče. Veľa odpadu je zo zlomov, pretože takéto drevo je často rozštiepané. To bude niečo aj pre záujemcov o palivové drevo, tipujeme.

- Dopyt po palivovom dreve je u nás stále veľký. Najmä preto, že tu nie je plyn, - dodáva riaditeľ závodu. - Tamojší obyvatelia sú odkázaní na elektrickú energiu, ktorú zdražujeme, a na palivo. Tým chcem povedať, že si vypomáhajú palivovým drevom. Plánujeme aj výrobu štiepky, chceme na to využiť vrchné časti stromov, technológiu harvestorov. Začneme s tým už v tomto štvrťroku.

 

PRÍKLAD ÚSPEŠNEJ OBNOVY

 

Chlad zalieza za nechty a núti lepšie si pozapínať kabát. Zastavujeme sa na začiatku Osrblia, ktoré sa pred ôsmimi rokmi dostalo na stránky novín aj pričinením rozsiahlej kalamity. Tisícky kubíkov dreva lesníci už dávno spracovali a napospas osudu nenechali ani spustošené a obnažené stráne. Kalamita tu vznikla 8. júla 1996 a už štyri roky po nej, teda s ročným predstihom, boli postihnuté stráne zelené. Nápor vetra nevydržali ani mnohé buky, pretože ich konáre boli v tom čase olistené, živlu teda stáli v ceste oveľa viac ako pri poslednej kalamite. A možno práve preto bola jesenná víchrica voči bukom zhovievavejšia. Stojíme oproti ihrisku a pohľad na kedysi zdevastované svahy Tomášovej dáva už optimistickejší obraz ako pred rokmi. Sú akoby školským príkladom úspešného zásahu človeka, ako pestovateľa lesa.

- Tu, hľa, sme si vyskúšali obnovu lesa. Predovšetkým sme využili klasické zalesňovanie, ale dali sme priestor aj prirodzenému zmladeniu porastov, - hovorí riaditeľ závodu Ing. M. Engler. Prirodzená obnova lesa má podľa neho veľa výhod, sú to napríklad dreviny z pôvodného stanovišťa a nižšie náklady. - Každým rokom sa snažíme podiel prirodzeného zmladenia porastov zvyšovať. Pohybuje sa už od 20 percent. Vzápätí však namieta, že sa to nedá uplatniť univerzálne. Nie je možné vždy ponechať všetko na prírodu, rozprávať o stovkách či dokonca tisíckach hektárov postihnutých plôch a čakať, kým sa prirodzene zmladia. Napokon, márny nebol ani boj s podkôrnym hmyzom, kedy po kalamite na tejto a susednej lesnej správe nainštalovali ročne aj sedem stoviek lapačov.

Kalamita je najmä výrazná ekologická škoda a samozrejme, prináša tiež ekonomické straty. Trpí aj lesná zver, ktorá tým stráca prirodzené biotopy. Avšak reči o tom, že jej padlo za obeť veľa zvierat, nie sú ničím podložené. Lesníci dobre vedia, že zver hrozbu vycíti a podľa toho sa aj zariadi. Predovšetkým však veria, že sa do postihnutých oblastí postupne vráti a zdevastovaný les spolu s ňou opäť ožije.

 

LESNÍKOM PORASTÚ MZDY O TAKMER 7 PERCENT

SME 20.1.2005

 

Prezident Združenia zamestnávateľov lesného hospodárstva na Slovensku Karol Vinš a predseda Odborového zväzu Drevo, lesy, voda Borislav Majtán podpísali kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa na rok 2005. Na základe tejto zmluvy sa 12 tisícom zamestnancom v odvetví lesného hospodárstva zvýšia tarifné mzdy a príplatky na tento rok o 6,9 percenta. Pri očakávanej ročnej inflácii 3,3 percenta by tak mali rásť aj ich reálne mzdy.

Priemerná tarifná mzda zamestnancov štátneho podniku Lesy SR, ktorý je najväčším zamestnávateľom v odvetví lesného hospodárstva, bola za jedenásť mesiacov minulého roka 17 185 korún.

ZÁCHRANA KALAMITNÉHO

DREVA JE BOJ S ČASOM

Hospodárske noviny 20.1.2005

 

Bilancia škôd ničivej víchrice, ktorá sa prehnala Slovenskom vlani 19. novembra, pomaly dostáva reálne kontúry. Podľa najnovších odhadov prírodný živel zničil len na území TANAP-u takmer 2,5 milióna kubíkov drevnej hmoty. Lesníci však očakávajú, že po ešte podrobnejšom zmapovaní následkov veternej smršti bude údaj o množstve dreva v kalamitných porastoch vyšší.

Na území Tatranského národného parku veterná kalamita zasiahla približne 12 600 hektárov lesných ekosystémov. Z poškodených lesov je približne 57 percent štátnych, zvyšok je v súkromnom vlastníctve. Najviac sú postihnuté mestá Kežmarok a Spišská Belá a urbariáty obcí Východná, Štrba a Gerlachov. Z hľadiska intenzity poškodenia odborníci odhadujú, že až 73 percent postihnutých lesov tvoria porasty v stave úplného rozvratu.

Na území obhospodarovanom štátnym podnikom Lesy SR, hlavne v jeho odštepných závodoch Beňuš, Čierny Balog, Liptovský Hrádok, Námestovo, Revúca a Rožňava, leží v kalamitných porastoch na ploche 2 200 hektárov približne 1,368 milióna kubických metrov dreva. Podľa harmonogramu lesníci plánujú spracovať do konca augusta vyše 880-tisíc kubíkov, čo je asi 65 percent celkového množstva dreva ležiaceho na zemi.

„Rýchlosť spracovania bude kľúčová, lebo každý deň sa cena dreva bude znižovať vplyvom počasia a škodcov,“ zdôraznil generálny riaditeľ Lesov SR Karol Vinš.
Štátne lesy zároveň pracujú na projekte celkovej obnovy plôch. Podľa predbežných kalkulácií náklady na ich čistenie po ťažbe dreva z kalamity budú 35 miliónov korún. Na obnovu lesa bude treba ďalších 85 miliónov. Ministerstvo pôdohospodárstva v súvislosti s kalamitou pripravuje tri zásadné projekty. Z nich je momentálne najdôležitejší plán na likvidáciu kalamity. Po doplnení námetov z odborných diskusií by ho mal minister Zsolt Simon predložiť na rokovanie vlády už v  najbližších dňoch. Podľa neho ide o otvorený dokument, ktorý umožňuje alternatívne spracovanie kalamity podľa obmedzení a priorít, klimatických vplyvov či potreby a ponuky vhodných strojov.

 

LESY SR DOSIAHLI ZISK

150 MILIÓNOV KORÚN

Pravda 7.2.2005

 

Štátny podnik Lesy SR dosiahol vlani podľa predbežných výsledkov zisk takmer 150 miliónov korún. V roku 2003 mali Lesy SR stratu 570 miliónov korún. Podnik dosiahol pozitívny výsledok vďaka 36 % nárastu produktivity práce z tržieb. Podnik medziročne znížil náklady o desatinu aj stav zamestnancov z  9 462 na 6 635 osôb.